Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207688
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207688.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, zast. JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou, so sídlom v Bratislave, Martinčekova
13, proti povinnému W. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. Q. XX, Y. R., v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 3951/15, o
vymoženie 605,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Spišská Nová Ves č.k. 13Er/387/2015 - 10 zo dňa 20.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že dňa 28.04.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 605,12
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v

Bratislave, Trnavská cesta 7, sp. zn. IS-B/0411/0051 zo dňa 04.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 10.07.2012 a vykonateľnosť dňa 14.07.2012.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. a
uviedol, že lustráciou v registri Er a následne z pripojeného súdneho spisu bolo zistené, že pod sp.
zn. 8Er/216/2014 bolo súdom vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov, s rovnakým

predmetom konania ako aj rovnakým exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, sp.
zn. IS-B/0411/0051 zo dňa 04.05.2012, ktoré bolo právoplatne zastavené uznesením konajúceho súdu
č.k. 8Er/216/2014 - 29 zo dňa 19.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.02.2015 a to po
tom, čo uznesením zo dňa 27.10.2014 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia.
Dôvodom zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok bol

vydanýnazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienkyatoneplatnéhodojednaniarozhodcovskejdoložky.
Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 13CoE/156/2014 - 27 zo
dňa 18.09.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že ide o
prekážku res iudicata, ktorá je neodstrániteľná, následkom čoho exekučné konanie podľa § 104 ods. 1
O.s.p. zastavil. O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia sa vyhovuje,
alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.). Zdôraznil, že súd pochybil, pretože prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti zverenej

Exekučným poriadkom, keď uznesením rozhodol o zastavení exekúcie. Ďalej namietal nesprávnu
aplikáciu procesných predpisov upravujúcich exekučné konanie, pretože v exekučnom konaní nie
je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
aplikovať zásadu res iudicata. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o
veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora,

aby vykonal exekúciu , je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len
voči osobe súdneho exekútora. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje iba vykonávacie konania , ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Nesprávnym postupom súdu bola účastníkovi exekučného
konania, t.j. oprávnenému k odňatiu možnosti konať pred súdom, a to za situácie, keď mu nebolo

umožnené sa vyjadriť k skutkovému stavu a k vykonaným dôkazom. Zároveň zo strany súdu došlo
aj k neprimeranému zvýhodneniu povinného pred exekučným súdom, čím došlo k porušeniu princípu
rovnosti účastníkov konania. Exekučný súd neprimerane nahradil pasivitu povinného a to bez toho,
aby povinný urobil akýkoľvek úkon. V ďalšom sa zaoberal podmienkami zmluvného vzťahu účastníkov
exekučného konania vedúcimi k vydaniu exekučného titulu, ako aj jeho materiálnou vykonateľnosťou.

V závere vyslovil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Na podporu svojich stanovísk označil viaceré rozhodnutia tak Ústavného súdu ako aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a s odôvodnením napadnutého
uznesenia sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania
(§ 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už

bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol
predmetom pôvodného konania, to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý

skutkový dej bol v pôvodnom konaní po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O
totožnosť účastníkov ide v prípade, ak tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na
to, či majú rovnaké osoby v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie satýka tých istých osôb aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale platí aj pre nesporové konanie
vrátane konania exekučného, čo vyplýva z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre
exekučné konanie je potrebné podľa citovaného ustanovenia použiť príslušné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi konania sa
na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie pre vymoženie nároku

z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci založilo prekážku res
iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný, toto rozhodnutie
nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako sa stal exekučný
titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá

rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako exekučné tituly nie
sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia zakladať preukážku
res iudicata. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne

návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku rozhodnutej veci však
zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnému návrh
na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská
cesta 7, sp. zn. IS-B/0411/0051 zo dňa 04.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2012 a
vykonateľnosť dňa 14.07.2012 s tým, že konajúci Okresný súd Spišská Nová Ves exekučné konanie

zastavil uznesením č.k. 8Er/216/2014 - 29 zo dňa 19.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
19.02.2015atopotom,čouznesenímzodňa27.10.2014 zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraovydanie
poverenia a to z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil rozhodcovský súd svoju
právomoc je neplatná, preto rozhodcovský rozsudok založený na takejto rozhodcovskej doložke nie je
spôsobilým exekučným titulom.

V predmetnej exekučnej veci oprávnený žiada vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi a na
základe rovnakého exekučného titulu, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 8Er/216/2014. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že o
oprávneným vymáhanom nároku v tomto exekučnom konaní bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci sp.

zn. 8Er/216/2014, keď exekúcia bola zastavená z dôvodu, nespôsobilosti citovaného rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu. Z týchto dôvodov uvedené rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Er/216/2014 o
zastavení exekučného konania predstavuje pre exekučné konanie vedené pod sp. zn. 13Er/387/2015
medzirovnakýmiúčastníkmiprevymoženierovnakéhoplnenianapodkladetotožnéhoexekučnéhotitulu
prekážku res iudicata.

S prihliadnutím na tieto závery odvolacieho súdu sa odvolací súd ďalšími námietkami oprávneného v
podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa nezaoberal.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebolv odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.