Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111206870
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111206870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu Q. P., bytom F., O. X, zastúpeného
JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, Masarykova 2, proti
žalovanému Technické služby mesta Prešov, a.s. Bajkalská 33, Prešov, zastúpeného JUDr. Patrikom
Palšom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Masarykova 13, Prešov, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k.
7C/63/2011-63 zo dňa 26.10.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/63/2011-109 zo dňa
10.10.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. 7C/63/2011-63 zo dňa 26.10.2011 súd prvého stupňa určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.12.2011 podľa § 68 ods. l, písm. b) Zákonníka práce ne
neplatné. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Dopĺňacím
rozsudkom č.k. 7C/63/2011-109 zo dňa 10.10.2012 doplnil pôvodne vyhlásený rozsudok o výrok v znení
„pracovný pomer trvá naďalej“.

V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného

pomeru zo dňa 17.2.2011 zo strany žalovaného je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá a
priznať mu aj náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru vo výške pravdepodobného
zárobku od 21.2.2011 do času, kým mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Tvrdil, že porušenia
pracovnej disciplíny tak, ako ju formuloval žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, sa
nedopustil. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že pri ukončení pracovného pomeru so žalobcom
postupoval v súlade so zákonom. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.6.2008 v prevádzke Doprava, všeobecná údržba a VS v zradení

zámočník, zvárač a vodič, s dohodnutým pracovným pomerom na dobu neurčitú. Dňa 17.2.2011 doručil
žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l, písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 17.2.2011
mu doručil potvrdenie o ukončení pracovnej neschopnosti podľa ktorej sa stal práceschopným od
1.2.2011. Po ukončení práceneschopnosti však navrhovateľ do práce nenastúpil a svojvoľne, bez
ospravedlnenia, nedochádzal do práce. Za neospravedlnené dni a to od 1. do 4.2. a od 7. do
9.2.2011 mu vykázal neospravedlnenú absenciu a túto považoval za závažné porušenie pracovnej

disciplíny. Žalobca listom z 21.2.2011 oznámil žalovanému, že s okamžitým skončením pracovného
pomeru nesúhlasí, nakoľko jeho práceneschopnosť trvala do 14.2.2011, tak ako to v doklade o ukončení
práceneschopnosti dodatočne opravil ošetrujúci lekár a tento doklad žalobca žalovanému aj predložil.
Žalovaný neakceptoval pozmenený dátum v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti. Súd prvéhostupňa z výpovede MUDr. U. D. - Y., ošetrujúceho lekára žalobcu zistil, že uvedený svedok vystavoval
žalobcovidokladojehopráceneschopnostiodjejzačiatkudojejukončenia.Svedokpotvrdil,žežalobcovi
končila ročná podporná doba pre priznanie nemocenských dávok dňa 26.1.2011, preto mu ukončil

práceneschopnosť najprv dňom 27.1.2011, následne 1.2.2011. Žalobca však potreboval ešte ďalšie
vyšetrenia u špecialistov ktoré absolvoval aj po 1.2.2011. Absolvovanie ďalších lekárskych vyšetrení
bolo potrebné pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovou komisiou. Z uvedeného
dôvodu mu opravil ukončenie práceneschopnosti dňom 14.2.2011. Opravu na doklade o dočasnej
práceneschopnosti opravil tak, že dal hviezdičku uviedol dátum ukončenia práceneschopnosti a pripojil

pečiatku a podpis. Svedok, ako ošetrujúci lekár žalobcu potvrdil, že žalobca bol práceschopný až po
14.2.2011. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 68 ods. l, § 70 , § 79 ods. l, § 144 ods.
7 Zákonníka práce. Vyhodnotil všetky zistenia, včítane svedeckých výpovedí Ing. Y. P., Y. O., X. Q.
jednotlivo aj v súhrne a dospel k záveru, že neprítomnosť žalobcu v práci za čas od 1.2.2011 do
14.2,.2011 nie je možné považovať za neospravedlnenú absenciou a teda ani závažné porušenie
pracovnej disciplíny žalobcom, za ktoré by bolo možné so žalobcom okamžite ukončiť pracovný pomer.

Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel a určil že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so
žalobcom zo dňa 17.2.2011 je neplatné. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol aj o návrhu žalobcu na určenie
že jeho pracovný pomer ďalej trvá, s poukazom že žalobca preukázal, že trval na ďalšom zamestnávaní
a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom z 22.2.2011. Zo strany žalovaného nebola prezentovaná
taká okolnosť, ktorá by vylučovala ďalšie zamestnávanie žalobcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 10.10.2012 včas
podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
dopĺňací rozsudok a žalobu zamietol, prípadne aby rozsudok a dopĺňací rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní proti rozsudku namietal, že súd prvého stupňa

nerozhodol o celom predmete konania, ktorým bol aj návrh na ďalšie trvanie pracovného pomeru.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu aj
nepreskúmateľné. Je toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval nenastúpenie do práce žalobcu bez závažného
dôvodu, ospravedlnené spätnou opravou dokladu o práceneschopnosti za zákonný postup. Poukázal

na to, že žalobca po nenastúpení do práce bez závažného dôvodu podmieňoval zotrvanie v práci
povinnosťou zamestnávateľa spätne mu poskytnúť dovolenku v trvaní 16 dní. Keď mu nebolo vyhovené,
predložil opravený doklad o práceneschopnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v kontexte zákonom
daných práv a povinností zamestnanca, ako aj v kontexte zákonom daných práv a povinností samotného
ošetrujúceho lekára je podľa neho nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal, že súd prvého

stupňavžiadnejčastiodôvodneniarozhodnutianeuviedol,nazákladeakýchprávnychnoriempovažoval
takéto konanie - nenastúpenie do práce a následné zabezpečenie si potvrdenia lekára o PN po tom,
čo nebola žalobcovi poskytnutá dovolenka spätne, za prípustné a nevybočujúce zo zásad slušnosti a
dobrých mravov. Nevyjadril sa ani k tomu, na základe akých právnych noriem považoval postup
obvodného lekára pri oprave dokladu o ukončení práceneschopnosti za správny. Je toho názoru, že

súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenie článku 2 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi
a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho
vzťahu. Podľa neho úkon lekára, vzhľadom na okolnosti prípadu nemožno považovať za platný právny
úkon, keďže lekár tak urobil pravdepodobne v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a konanie

žalobcu v súčinnosti s lekárom je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca sa k odvolaniam žalovaného písomne vyjadril a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správny. Postup zamestnávateľa voči žalobcovi považuje za schizofrénny a diskriminačný.
Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ riadne preukázal trvanie svojej práceneschopnosti a nemôže

byť zodpovedný za chybu v písaní zo strany ošetrujúceho lekára, ku ktorej došlo pri vystavení
potvrdeniaodočasnejPN.Vprípadenavrhovateľanešloožiadnezlomyseľnékonanie,nedošlokžiadnej
protiprávnej manipulácii s potvrdením o PN a nešlo ani o žiadny simulovaný či zastieraný úkon. V konaní
pred súdom prvého stupňa riadne vysvetlil svoj postup a žalovaný túto situáciu zneužil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolania žalovaného nie sú dôvodné.Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku a dopĺňacieho rozsudku má podklad v zistenom

skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

Podľa § 68 ods. l zákona č. 311/2001 Z.z. ( Zákonník práce) v znení účinnom ku dňu 17.2.2011
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba ak zamestnanec a) bol

právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa
17.2.2011 podľa § 68 ods. l, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca závažným spôsobom
porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 17.2.2011 doručil spoločnosti potvrdenie o ukončení pracovnej
neschopnosti , podľa ktorej od 1.2.2011 mal byť práceschopný, ale do práce nenastúpil. Nenastúpenie

žalobcu do práce od 1.2.2011 do 9.2.2011 považoval za neospravedlnenú absenciu, ktorú kvalifikoval
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca bol práceneschopný dlhodobo
po dobu viac ako jedného roka. Dňa 26.1.2011 mu končila podporná doba pre vyplácanie nemocenských

dávok, preto mu najprv ošetrujúci lekár ukončil PN dňom 27.1.2011. Keďže boli potrebné ďalšie
vyšetrenia, ktorú skutočnosť potvrdil ošetrujúci lekár, tento následne zmenil ukončenie PN na deň
1.2.2011. Pre vykonanie ďalších vyšetrení si žalobca najprv chcel vyčerpať dovolenku, ktorú mu
však žalovaný spätne neudelil. Ošetrujúci lekár žalobcu MUDr. U. D. -Y. prehodnotil zdravotný
stav žalobcu a jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca v čase od 1.2.2011 do

14.2.2011 nebol práceschopný, absolvoval vyšetrenia kardiologické, neurologické, interné, čo je
zaznamenané aj v zdravotnej dokumentácii a potvrdzujú to aj vystavené priepustky. Prehodnotil
ukončenie práceneschopnosti žalobcu a vyznačil v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti jej
ukončenie dňom 14.2.2011, pričom predtým podpísané potvrdenia o návšteve lekára v dňoch medzi
1.2. do 14.2.2011 stornoval, keďže opravil dátum ukončenia PN a vyšetrenia boli vykonané počas PN..

Z ustanovenia § 141 ods. l Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť
neprítomnosť zamestnanca v práci na čas neho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.
Povinnosť ospravedlniť neprítomnosť v práci počas pracovnej neschopnosti vyjadruje v citovanom
ustanovení kategorický imperatív „ zamestnávateľ ospravedlní“.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že za čas za ktorý žalovaný považoval neprítomnosť
žalobcu v práci t.j. od 1.2.2012 do 9.2.2012 za neospravedlnenú absenciu, žalobca nebol schopný
vykonávaťprácu ajehopráceneschopnosťskončiladňa14.2.2012tak,akotoošetrujúcilekárdodatočne
vyznačil v doklade o ukončení pracovnej neschopnosti.

Je potrebné uviesť, že ani zamestnávateľ ani súd nemá právo preskúmať dĺžku pracovnej neschopnosti.
Táto závisí výlučné od posúdenia lekára, ktorý jediný je oprávnený určiť jej začiatok a jej koniec podľa
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Dohľadnadzdravotnoustarostlivosťouvykonáva

v zmysle zákona 581/2004 Z.z. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý jediný je
oprávnený preskúmať zákonnosť postupu lekára. Žalovaný sa však na tento úrad neobrátil a chybný
postup lekára nepreukázal.

Keďžežalobcapreukázal,ževdňoch,zaktorémudalžalovanýokamžitéskončeniepracovnéhopomeru

bol práceneschopný a túto práceneschopnosť nie je možné považovať za neospravedlnenú absenciu,
nebolomožnéplatneukončiťztohtodôvodupracovnýpomersožalobcomformouokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru. Záver súdu prvého stupňa že zo strany žalobcu nebolo preukázané závažné
porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré by bolo možné so žalobcom platne okamžite rozviazať pracovný
pomer je vecne správne a odvolací súd sa s týmto záverom plne stotožňuje.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa vyslovený dopĺňacom rozsudku, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Hmotnoprávnou podmienkou trvania pracovného pomeru pri
neplatnom skončení pracovného pomeru je, aby zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní ( § 79ods. l Zákonníka práce). Žalobca preukázal, že listom z 21.2.2011 oznámil žalobcovi že na ďalšom
zamestnávaní trvá, čo mu však žalovaný neumožnil.

So zreteľom na vyššie uvedené, správny postup súdu prvého stupňa, ktorým vylúčil uplatnený nárok
žalobcu na náhradu mzdy na samostatné konanie, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil.

Keďže v konaní sa bude pokračovať o vylúčenom nároku, v konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvého

stupňa o trovách celého konania a podľa § 224 ods.4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.