Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515205729
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515205729.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Q., s.r.o., so sídlom O., V. XX, IČO: 35 852 453,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom O., V. XX, IČO: 36 865 141 proti
povinnému K. B., bytom P. W. č. XXX, o vymoženie 80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. októbra 2015 č.k. 6Er/552/2015
- 17 , v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený sa
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. (pozn.
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761 sa stala členom zriaďovateľa: Združenie arbitráže
a mediácie, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, ktorý zriadil nový stály
rozhodcovský súd: Stály rozhodcovský súd, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava/por.č. 166/), sp.zn.:
SR 17425/14 zo dňa 28.11.2014. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou o úvere č.

434486 zo dňa 10.12.2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.12.2013 a zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený
ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100,00 € a dlžník sa zaviazal
tieto vrátiť zvýšené o príslušný poplatok 28,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 128,00 €, v lehote 28 dní
odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa špecifikovaný na webovskej stránke, posúdil okresný súd
ako spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený

obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V rozhodcovskej zmluve, v čl. II bod 1 sa zmluvné strany dohodli na
rozhodcovskej doložke, ktorú posúdil okresný súd ako neprijateľnú podmienku, pretože núti spotrebiteľa,
aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka)
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým

mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd
ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát
sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach

a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto
prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným,bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský

proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu
a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z

takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je v rozpore s dobrými mravmi
vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je
zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade
s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi
a považoval za dôvodné aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok
vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe

rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú
podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej
doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a
následnékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedlivosvojichdôsledkochktomu,žespotrebiteľovibola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe

uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami
najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému
súdu posudzovať nemožnosť a nedovolenosť plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, ako aj
jeho rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený

spoločnosťou Slovenskou rozhodcovskou a.s. na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, trpí
vadami, ktoré ho robia na tento úkon nespôsobilým a preto exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ex offo zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Bol toho názoru, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po
materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Tiež konštatoval, že exekučný súd nesprávne právne posúdil aj
samotný charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a následne aj charakter

právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy. Uviedol, že konajúci súd opomenul aplikáciu
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď v danej veci
nešlo o spotrebiteľský úver, nakoľko poskytnutý úver sa mal vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Uzavrel, že zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným je potrebné posudzovať ako zmluvu o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto táto zmluva nemôže ani obsahovať neprijateľné

podmienky. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá rozhodcovská doložka nemá povahu neprijateľnej
podmienky. Oprávnený bol tiež toho názoru, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav. Rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný
titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá
medzi zmluvnými stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebosúdneho konania. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(„ďalejlenO.s.p.“)adospelkzáveru,žeodvolanieoprávnenéhoniejedôvodnéauzneseniesúduprvého
stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol

bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p..

Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý-krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného

poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa§243dods.2citovanéhozákonanaexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa

použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa§53ods.1,5Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke

formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej

veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského

súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným
súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomtosmere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý

ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné

jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Z celkového formátu zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal
pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania
a v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa

uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinného o
dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva
na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi
za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o

zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude
rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom
konaní.

Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo
dňa 16. januára 2013) Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v

mieste svojho bydliska.

Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný
v súlade so zákonom.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránilatomu,abyvecbolaopätovneprejednaná.Neplatnározhodcovskádoložkanemohlaplatnezaložiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade
ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred

všeobecným súdom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.