Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010185
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010185.3

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného I. C.,
nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom K., Ľ.. Š.Ú. XXX, toho času bytom XXX D. S., F. M. D., D.,
Essex, United Kingdom, na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2015, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný I. C., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom K., Ľ..
Š. XXX, toho času bytom XXX D. S.,

F. M. D., D., R., United Kingdom,

j e v i n n ý, ž e

dňa 28. augusta 2004 v čase od 09.30 hod. do dňa 29. augusta 2004 do 18.30 hod. v katastri mesta

Dudince, v časti tzv. Merovce na ulici G. Y., okres Krupina, vykonal krádež vlámaním do rodinného domu
súp. číslo XXX tak, že nezisteným predmetom a spôsobom vylomil v oblasti uzamykacieho mechanizmu
dvojkrídlové drevené garážové dvere, vošiel do vnútorných priestorov garáže, odkiaľ odcudzil 1 ks
kompresor zn. Beckum LPZ 7S, 1 ks motorovú pílu zn. Sachs, 5 ks tenisových rakiet zn. Heat, Wolkl,
1 ks DVD prehrávač nezistenej značky, 1 ks rádiomagnetofón nezistenej značky, 1 ks farebný televízny

prijímač zn. Nokia s uhlopriečkou 72 cm, následne z vrchnej obytnej časti rodinného domu odcudzil 1
ks farebný televízny prijímač zn. JVC, 1 ks farebný televízny prijímač zn. Saba, 1 ks farebný televízny
prijímač zn. Philips, 1 ks videorekordér zn. Philips, 1 ks videorekordér zn. JVC, 1 ks hifi vežu zn.
Panasonic, 1 ks tlačiareň zn. Lexmark C60 a 1 ks hifi vežu zn. Grundig, čím týmto svojím konaním
V. D.É., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., A. P. XXX, M. T., prechodne bytom G. Y. XXX, K., okres
Krupina a I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX, K., okres Krupina, spôsobil škodu krádežou

podľa odborného vyjadrenia vo výške 1 002,46,- Eur /čo predstavuje 30 200,- Sk/ a škodu poškodením
zariadenia vo výške 66,39,- Eur /čo predstavuje 2 000,- Sk/

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním a neoprávneným vniknutím

do domu iného,

č í m s p á c h a l

trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania
skutku v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr.

zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, § 35 ods. 1 Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri )

mesiacov.Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, súd výkon
trestu p o d m i e n e č n e o d k l a d á .

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, súd určuje skúšobnú
dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 17.03.2014 obžalobu na obvineného I. C., nar.
XX.XX.XXXX v Krupine, toho času bytom XXX D. S., F. M. D., D., Essex, United Kingdom, pre trestný

čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku
v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd po preskúmaní obžaloby uznesením sp. zn. 1T 26/2014 zo dňa 28.04.2014 zastavil
trestné stíhanie obžalovaného, pretože mal za to, že skutok nie je trestným činom a nebol ani
dôvod na postúpenie veci inému orgánu. Krajský súd Banská Bystrica na podklade podanej sťažnosti
prokurátorom v konaní 3To 83/2014 uznesením zo dňa 20.08.2014 napadnuté uznesenie I. stupňového
súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia

poznamenal, že v prípade, pokiaľ existujú v konaní dôkazy tak v prospech obžalovaného ako aj v
jeho neprospech ( na čo v zastavujúcom uznesení v jeho odôvodnení okresný súd poukázal ), súd
prvého stupňa musí tieto na hlavnom pojednávaní vyhodnotiť a to spôsobom zodpovedajúcim zákonu a
rozhodnúť v tom smere, že obžalovaného buď uzná za vinného zo žalovaného trestného činu, alebo ho
v zmysle Trestného poriadku oslobodí. Zdôvodnil, že za takéhoto stavu zastavenie trestného stíhania v

zmysle ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku neprichádza v úvahu.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2
ods.10Tr.poriadkuprečítanímskoršejvýpovediobžalovaného,svedka-poškodeného,ďalších svedkov,
znaleckým posudkom, čítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Na návrh prokurátora a v neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal vykonať hlavné pojednávanie v
jeho neprítomnosti a vo veci rozhodnúť, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica z prípravného
konania o skoršej výpovedi obžalovaného ( čl. 60-69 ). Obžalovaný vypovedal, že v dome poškodených

manželov D. bol na základe pozvania I. K., keď počas tejto návštevy hrali s I. K. karty a pozerali televízor,
pričom asi on aj zapínal video. Do domu vošli tak, že I. K. otvoril dvere a vošiel prvý, obžalovaný išiel
za ním, nakoľko nevedel kam ide. I. K. mu ešte povedal, že dom patrí jeho rodine. Podotkol, že zrejme
tým, že zapínal video sa jeho odtlačok prsta dostal na predmetné miesto. Keďže pri vstupe do domu
stál K. za chrbtom, nevedel uviesť, či tento dvere otváral kľúčom. Tiež vypovedal, že si viditeľné známky

poškodenia dverí na garáži nevšimol, pretože inak by do domu nevošiel.

Svedkyňa - poškodená I. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného nepozná, I. K. pozná
len z videnia. Uviedla, že v čase skutku spolu s manželom boli spolumajiteľmi predmetného domu. V
čase skutku sa spoločne pracovne zdržiavali v Nemecku. Telefonicky od švagra M. J. sa dňa 29.08.2004

dozvedeli o tom, že ich dom bol vykradnutý. Takto sa dozvedeli, že garážové dvere boli vylomené, že
veci boli pravdepodobne vynášané cez obývačku, z ktorej je možné cez terasu vyjsť na ulicu. Poprela,
že by niekedy bol u nich obžalovaný na návšteve. Dokazovala, že tento dom zakúpili v roku 2003 a
od jeho kúpy ani I. K. v tomto dome nebol. Túto osobu ani nepoznala a to až do roku 2014, kedy
v rámci prechádzky jej ho ukázala sestra. I. K. je švagrovým synovcom. Dom zakúpili bez zariadenia

s tým, že skrinka, na ktorej bol zaistený odtlačok obžalovaného, bola zadovážená nimi, táto nebola
súčasťou domu pri jeho kúpe. Podrobne rozviedla, že dom kúpili v roku 2003, v podstate sa doň ihneď
nasťahovali a postupne ho zariaďovali. V čase, keď dom vykradli, tento už bol prakticky zariadený.
Neskôr sa na krádež pýtali aj susedov, títo si však nič nevšimli. Pred tým, než odišli do Nemecka, dali
kľúče od predmetného domu švagrovi M. J. a to z dôvodu, aby naň dozeral. Do Nemecka odišli niekedy

v roku 2003. Po tom, čo švagor vzhliadol vylomené dvere, ihneď volal jej manželovi, ktorý ho požiadal,aby sa išiel pozrieť do vnútra domu, pričom M. J. zistil chýbajúce veci z domu, z dôvodu ktorého privolal
políciu. Dokazovala, že M. J. bol v tom čase u nich v Nemecku a to z dôvodu odvozu nejakých vecí z
Nemecka do Dudiniec a tieto veci bol vyložiť v predmetnom dome, pričom zistil jeho vykradnutie. Ďalej

vypovedala, že pre políciu spísali záznam odcudzených vecí a veci uvedené v obžalobe sú tými, ktoré
im skutočne odcudzené aj boli.
Na hlavnom pojednávaní si už žiadnu škodu v tomto trestnom konaní neuplatnila.

Svedok - poškodený V. D. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že rovnako obžalovaného nepozná,

pričompoprel,žebytentoniekedybolvichdome.KosobeI.K.vypovedal,žetohtopozná,pretože,keďv
roku 1993 býval v dome u J., vedel, že K. je synovcom M. J.. Poprel však, že by v ich dome niekedy bol I.
K.. Potvrdil výpoveď manželky, že dom kúpili od T. a to bez zariadenia. Do domu sa nasťahovali na jeseň
roku 2003 a následne bol v Nemecku, pričom každé dva mesiace dochádzal do Dudiniec na pár dní až
týždeň. Kľúče od domu mali J.. Takto si zariadenie domu dovážal z Nemecka a pomáhali mu pri tom J.ci.
Po tom, čo mu telefonicky M. J. oznámil vykradnutie ich domu, prišiel do Dudinciec a už len videl dom

s rozsypaným bielym práškom ( z dôvodu odobratia stôp z miesta činu ). K televízorom sa na hlavnom
pojednávaní vyjadril, že ich mal viac kusov a pokiaľ si spomenul, tieto mu mali odcudziť všetky. Pokiaľ
aj z fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta činu vidieť na niektorej z nich ( foto č.l. 13, 25 ) televízor,
poopravil svoju výpoveď v tom, že asi všetky televízory neodcudzili a uvedené zdôvodnil značným
odstupom času od spáchania skutku. Podotkol, že odcudzené boli rozmermi najväčšie televízory.

Svedkyňa I. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodeným ona s manželom predali predmetnú
nehnuteľnosť. Z tohto domu sa odsťahovali k 01.11.2003. Potvrdila, že dom predali bez zariadenia,
pretože poškodený im hovoril, že si všetko doniesol z Nemecka. Po vzhliadnutí skrinky, na ktorej bol
zaistený odtlačok svedkyňa potvrdila, že táto skrinka nepatrila im. Tiež potvrdila, že I. K. pozná, bol to

spolužiak ich detí, ktorý chodieval k nim v čase, keď mal okolo 7 rokov, avšak vo vnútri domu nikdy
nebol, hrávali sa len vonku ako chlapci z ulice. Nevedela sa vyjadriť k osobe obžalovaného, či tohto
pozná alebo nie ( napr. z videnia ).

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok M. J.. Tento uviedol, že obžalovaného pozná len podľa

mena, poškodení sú jeho švagrovci. Potvrdil výpoveď poškodených, že v čase, keď poškodení boli v
Nemecku, mal od ich domu kľúče, o tento sa staral, dozeral naň. Potvrdil, že pred spáchaním skutku
bol v Nemecku pri poškodených, pričom z Nemecka viezol pre nich do Dudiniec nejaké veci a tieto bol v
predmetnom dome vyložiť. Takto zistil, že dom bol vykradnutý, preto privolal políciu. Do domu nevošiel a
to až do príchodu polície. Uviedol, že v Nemecku u švagrovcov sa zdržal 2-3 dni, pričom pred odchodom

domskontroloval.OsobumenomI.K.pozná,jednásaosynajehosestry.Surčitosťoupotvrdil,žetomuto
kľúče od predmetného domu nedal. Kľúče uchovával vo svojom dome a to v obývačke na stole, pričom
prístup k nim mali len on s manželkou. I. K. do ich domu nechodil. Dokazoval, že v čase skutku už boli
problémy s Jozefom K., konkrétne v jeho správaní, bol nevychovaný. Či nejaký konflikt so zákonom
už v tej dobe mal, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. V súčasnosti má svedok vedomosť, že I. K. sa

oženil a býva na Patkôši, časť Hontianske Tesáre. Ku samotnému vlámaniu sa do domu vypovedal, že
uvidel vylomené garážové dvere, ktoré boli len privreté. K odcudzeným veciam on sám uviedol zoznam
podľa toho, čo v dome z jeho pohľadu chýbalo, mal vedomosť o tom, že v každej izbe bol televízor,
preto vedel, kde tento chýbal, chýbalo aj video a tiež vecí z garáže. Konkrétny súpis odcudzených vecí
následne spísali samotní poškodení.

Svedok I. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným v minulosti boli kamaráti. Poškodených
rovnako pozná. Dokazoval, že do predmetného domu v minulosti chodieval, v čase, keď v ňom bývala
rodina T., čo bolo asi v rokoch 2001-2002. Chodieval k nim sám ako malý chlapec a to z dôvodu, že
T. mali autoservis a on vlastnil motorku. Aj deti T. mali motorky, tieto spoločne opravovali. Poprel, že

by v tomto dome niekedy bol s obžalovaným. Potvrdil, že M. J. je jeho strýko. Nemal vedomosť o tom,
že strýko mal kľúče od domu D.. Pokiaľ sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval, že v minulosti bol s
obžalovaným kamarát, v súčasnej dobe tomu už tak nie je z dôvodu, že od jeho bývalej priateľky X.
T.j mal obžalovaný požičané nejaké peniaze, ktoré jej nevracal a neskôr sa jej aj vyhrážal, čo viedlo k
narušeniu ich vzťahov. Rovnako svedok dokazoval, že v minulosti nebol s obžalovaným spoločne trestne

stíhaný. Nevedel sa vyjadriť k tomu, z akého dôvodu obžalovaný vo svojej výpovedi uvádzal, že práve
so svedkom mal byť v dome poškodených, hrať tam karty a pozerať video. Rozhodne tieto tvrdenia
obžalovaného poprel.Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí ako svedkovia aj C. G., G. G., susedia poškodených, ktorí sa
vyjadrovalikpredmetnejkrádežiauviedli,žeotejtovčasejejspáchaniaaninemalivedomosť.Dozvedeli
sa o tejto udalosti až neskôr z rozprávania iných. Potvrdili, že M. J. vídavali v predmetnom dome, videli

ho tam kosiť a podobne.

Aj svedok C. C. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý a vypovedal, že v roku 2004 pôsobil ako
kriminalistický technik. K predmetu veci po tom, čo sa na hlavnom pojednávaní oboznámil so zápisnicou
a fotodokumentáciou z ohliadky miesta činu uviedol, že nejaké skutočnosti sa mu vybavujú, poukázal

však na značný odstup času od výkonu tejto ohliadky. Preto sa pridržiaval údajov uvedených v
tejto zápisnici z ohliadky miesta činu. Vo všeobecnosti sa vyjadroval k postupu výkonu ohliadky a
zaisťovaniu stôp, pričom ako prvé sa zaistia stopy ( trasologické, daktyloskopické, mikroskopické a
iné ) a až následne sa vyhotovuje fotodokumentácia so zápisnicou. Podotkol, že nevie sa vyjadriť k
veku daktyloskopickej stopy, avšak pokiaľ papilária daktyloskopickej stopy nie je vypadaná t.j. takáto
stopa píše, je čerstvejšia, avšak z časového hľadiska svedok nevie posúdiť, či je dňová, týždňová,

alebo aj ročná a podobne, t.j. ako dlho je na mieste zanechaná. Pokiaľ ide o vybavenie potrebné na
zabezpečenie takejto stopy, napr. štetce, prášok, fólie, tieto má každý technik vo svojom kufríku vlastné,
tieto aj podliehajú určitej expirácii, avšak svedok podotkol, že tieto minie oveľa skôr, než je ich expiračná
doba, pretože napr. ak by toho času bol privolaný na ohliadku do vylámaného domu, pravdepodobne
by na zaistenie stôp použil všetkých 10 fólií naraz, s ktorými toho času vo svojom kufríku disponuje.

Prášok im nie je prideľovaný na gramy nejakým vážením, dostávajú celú nepoškodenú fľaštičku a túto vo
všeobecnosti míňajú v priebehu dvoch týždňov. Pokiaľ ide o fólie, 6 technici dostanú asi 100 fólií, ktoré
si rozdelia a minú približne do dvoch mesiacov. Podotkol, že použité fólie sa znehodnocujú, nepoužívajú
sa opakovane. Po oboznámení sa s fotografiou čl. 46-48 svedok uviedol, že na základe jeho skúseností
na týchto fotografiách vidieť papilary zaistenej stopy vrátane individuálnych znakov, t.j. tieto stopy píšu.

Nevedel však uviesť vek týchto stôp.

Svedok D. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v auguste roku 2004 pôsobil na OO PZ Krupina a
spolu s kriminalistickým technikom C. C. vykonával ohliadku predmetného domu. Svedok bol vedúcim
výjazdovejskupiny.Spoukazomnaodstupčasusikonkrétnenapredmetnúvecnahlavnompojednávaní

nespomenul. Nespomenul si ani na to, či boli na tomto mieste zaisťované nejaké stopy a ak áno, aké.
Poukázal na spísanú zápisnicu o ohliadke miesta činu vrátane vyhotovenej fotodokumentácie.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj so závermi odborného vyjadrenia
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Banská Bystrica, v zmysle ktorých daktyloskopická

karta obžalovaného I. C., L.. XX.XX.XXXX, bola pomocou systému AFIS v roku 2006 porovnaná s
daktyloskopickými zbierkami a následne porovnaná optickou komparačnou metódou pri 7-násobnom
zväčšení, pričom bola zistená jednoznačná zhoda individuálnych charakteristických znakov papilárnych
línií u daktyloskopickej stopy č. 1 v zbierke stôp z neobjasnených trestných činov pod č. 1624/2004 s
odtlačkami vyššie uvedenej osoby I. C. a stopa č. 1 je zhodná s kontrolným odtlačkom pravej dlane

a pravého malíčka osoby I. C., nar. 24.12.1984. Z odborného vyjadrenia ďalej vyplýva, že predmetná
daktyloskopická stopa bola zaistená v súvislosti s prípadom krádeže vlámaním do rodinného domu č.
257, Dudince, časť Merovce, ul. Pod horou zo dňa 29.08.2004.
Na hlavnom pojednávaní bol k záverom tohto odborného vyjadrenia KEÚ dopočutý znalec Mgr. Vladimír
Lehocký, ktorý zotrval na uvedených záveroch odborného vyjadrenia. K ďalším daktyloskopickým

stopám zaisteným pod č. 2, 2/1 v obývacej miestnosti z balkónových dverí pri ohliadke miesta
predmetného trestného činu znalec uviedol, že tieto stopy sú uložené v daktyloskopickej zbierke a
do konania hlavného pojednávania neboli stotožnené. Tieto stopy boli podrobené porovnávaniu s
kontrolnými odtlačkami domácich osôb - poškodených, zhoda zistená nebola, preto boli vložené
do automatizovaného systému AFIS a boli porovnávané s daktyloskopickými zbierkami, pričom ani

v tejto zbierke zhoda zistená nebola. Toto porovnávanie sa udialo v dobe vypracovania odborného
vyjadrenia v auguste roku 2004. Podotkol, že v roku 2004 sa daktyloskopická karta obžalovaného
v zbierke ešte nenachádzala. Bola do nej vložená až v roku 2006, kedy dňa 22.05.2006 bola
vyhotovená kriminalistickým technikom pre inú trestnú činnosť ( lúpež ) a následne porovnávaná a
vyhľadávaná zhoda. Ďalej sa vyjadroval k životnosti daktyloskopickej stopy, jej prenosu a uviedol, že

nepozná žiadny mechanizmus, ktorým by bolo možné daktyloskopickú stopu preniesť z niečoho na
niečo iné. Životnosť takejto stopy podľa znalca závisí od poveternostných vplyvov ( vlhkosť ), tiež od
mechanického pôsobenia na ňu. V tomto prípade boli stopy zaistené zo skla a sklo je ideálnym nosičomdaktyloskopických stôp a to aj z hľadiska životnosti. Stopy zaistené v tejto trestnej veci sú aj v súčasnej
dobe upotrebiteľné, vhodné na skúmanie a porovnávanie a sú založené v daktyloskopickej zbierke.
Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj doplnok k vyššie rozvedenému odbornému vyjadreniu

vypracovaný KEÚ dňa 04.08.2015, z ktorého vyplýva záver, že po daktyloskopickom identifikačnom
skúmaní daktyloskopickej karty osoby I. K., L.. XX.XX.XXXX G. Č.. J. zo zbierky s daktyloskopiskými
stopami č. 2 a 2/1 uložených v zbierke daktyloskopických stôp z neobjasnených prípadov pod č.
1624/2004 ( t.j. stôp zaistených v tejto trestnej veci pri ohliadke miesta činu z dvier balkóna v obývačke
vedúcich na terasu ), vzájomná zhoda znakov zistená nebola.

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj so zápisnicou o výsluchu svedka K. T. ( čl. 113-116 ),
z ktorej vyplýva, že spolu s manželkou I. T. predali predmetnú nehnuteľnosť poškodeným a to v roku
2003, bez zariadenia, že I. K. sa priatelil s jeho deťmi v čase, keď boli ešte deťmi. Súd sa oboznámil aj s
ďalšou zápisnicou o výsluchu svedka a to matky obžalovaného E. C. ( čl. 117-119 ), ktorá sa vyjadrovala
k osobe obžalovaného a tiež I. K.. Súd sa oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu ( čl.

11 ), z ktorej vyplýva čas a priebeh výkonu ohliadky ( dňa 29.08.2004, t.j. ihneď po zistení vlámania
a oznámení polícii ), zaistené stopy ako aj miesto ich zaistenia, osoby, ktoré ju vykonali ( D. D. S. C.
C. ), vrátane vyhotovenej fotodokumentácie z ohliadky miesta činu. Súd sa na hlavnom pojednávaní
oboznámil aj s listinnými dôkazmi ohľadom osoby obžalovaného a so spisom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5T 146/2006. Z tohto súd zistil, že pre skutok spáchaný v marci 2006 bol trestným rozkazom

zo dňa 14.12.2006 ako obvinený 2/ odsúdený I. K., nar. 27.11.1986 podľa § 194 ods. 1 Tr.zákona,
§ 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr.zákona a podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, všetko formou
spolupáchateľstva, ktorý trestný rozkaz vo vzťahu k tomuto obvinenému nadobudol právoplatnosť
dňa 17.02.2007. Obvinený 1/ I. C., L.. XX.XX.XXXX, bol v tejto trestnej veci sp. zn. 5T 146/2006
odsúdený rozsudkom zo dňa 31.08.2007, právoplatným dňom 14.12.2007, pre prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona,
všetko formou spolupáchateľstva s obvineným 2/ I. K..

Podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, trestného
činu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním.

Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, trestného činu
porušovania domovej slobody sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do domu iného. Za to sa potrestá
odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Svojou výpoveďou v prípravnom konaní sa obhajoval tým,
že síce v minulosti v dome poškodených bol a to spolu s I. K., na jeho pozvanie, že v dome
hrali karty a pozerali video, avšak poprel, že by z domu bol odcudzil nejaké veci, resp. sa doň
vlámal. Obhajoba obžalovaného poukazovala na časový odstup od spáchania skutku, na dôkazy

svedčiace v jeho prospech, na neexistenciu žiadneho priameho dôkazu svedčiaceho o tom, že sa práve
obžalovanýdopustilžalovanéhoskutkuažeanireťaznepriamychdôkazovouvedenomnesvedčí.Podľa
obhajoby zaistená daktyloskopická stopa preukazuje len to, že obžalovaný sa skrinky niekedy dotkol,
nepreukazuje však odcudzenie akýchkoľvek z hnuteľných vecí uvádzaných obžalobou. Obhajoba ďalej
poukazovala na nezákonnosť zaisťovania daktyloskopickej stopy, keď táto bola zaistená procesne a

technicky vadným spôsobom, pretože pri jej zaisťovaní nebola prítomná nezúčastnená osoba, navyše v
rámci ohliadky policajt najskôr vykonal celú ohliadku, potom jej popis ( miesto nálezu stôp ) a až následne
boli stopy zaistené, pričom nie je zo zápisnice zrejmé, aký materiál a prostriedky boli pri zaisťovaní stôp
použité a či tieto boli spôsobilé k zaisťovaniu ( či boli použiteľné, či neboli po expirácii a podobne ).
Obhajoba poukázala aj na osobu I. K. a to ako na nehodnovernú osobu s poukazom na rozpory v jeho

výpovediach a kriminálny život. Napokon dávala do pozornosti súdu aj nešpecifikáciu odcudzených vecí
a spochybňovala odborné vyjadrenie ( čl. 34-35 ) ohľadom stanovenia výšky škody odcudzených a
poškodených vecí ( zoznam odcudzených vecí bez ich individuálnej identifikácie - napr. opotrebenie a
pod. ) s poukazom na to, že škoda je pojmovým znakom žalovaného trestného činu krádeže.

Na základe vykonaného dokazovania, po zrušení rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
obžalovaného odvolacím súdom, v zmysle jeho zdôvodnenia, mal súd za preukázané, že skutok sa stal
a tento spáchal obžalovaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Pre uvedený záver súd vychádzal nielen z pozitívneho daktyloskopického skúmania, keď na hlavnom
pojednávaní znalec ďalej uviedol, že nepozná mechanizmus prenosu daktyloskopickej stopy, ďalej
vypočutý kriminalistický technik uviedol, že na základe jeho 15-ročných skúseností sa v danom prípade

jednalo o daktyloskopickú stopu „ ktorá píše“, t. j. je v dobrom použiteľnom stave a to aj v súčasnej
dobe, pričom aj na základe ďalších nepriamych dôkazov a to výpovede samotného obžalovaného, ktorý
v prípravnom konaní nepoprel, že v predmetnom dome bol, aj keď sa obhajoval tým, že v ňom bol na
pozvanie I. K., že len hrali karty a pozerali video, pričom nevedel uviesť kedy sa tak malo udiať, keď I. K.
takétotvrdenieobžalovanéhopoprelaďalejdokazoval,ževminulostinebolspolusobžalovanýmtrestne

stíhaný, ktorá skutočnosť sa nezakladá na pravde s poukazom na odsúdenie v konaní Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5T 146/2006, v ktorom obaja boli práve aj za trestný čin krádeže, porušovanie domovej
slobody a iné odsúdení. Podľa názoru súdu, aj keď I. K. poprel tvrdenia obžalovaného, súd jeho výpoveď
vzhľadom na jeho rozpory so skutočným stavom, jeho kriminálnu minulosť, túto jeho výpoveď hodnotil
ako nevieryhodnú. Ďalší na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia, či už poškodení alebo predávajúci
manželia T. G.otvrdili, že obžalovaný k nim do vnútra domu nechodil, že poškodení dom zakúpili v roku

2003, od doby ktorej ani I. K. do tohto domu nechodil, že zariadenie domu vrátane predmetnej skrinky, na
ktorej bola zaistená usvedčujúca daktyloskopická stopa obžalovaného, bola zadovážená poškodenými
a to po kúpe domu, preto I. K. nemohol obžalovaného do domu pozvať, hrať tam s ním karty a pozerať
video, keďže po roku 2003 a po kúpe domu poškodenými už tam I. K. nechodil, lebo v konaní bolo
preukázané, že len na dvor tohto domu I. K. chodil v čase, keď bol malým chlapcom a v čase, keď

dom obývala ešte rodina T.. Svedok M. J., ktorý ako jediný mal kľúče od predmetného domu v čase
spáchania skutku jednoznačne uviedol, že prístup k nim mal len on s manželkou, že v tomto období
I. K. k nim nechodil. Preto jediným spôsobom, ako sa mohol odtlačok ruky, prsta obžalovaného dostať
na predmetnú skrinku v dome poškodených je spôsob uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku. Preto
súd obžalovaného uznal za vinného a to aj napriek obhajobným tvrdeniam o možnosti uznania viny

len na základe priamych dôkazov, keď súd dáva do pozornosti, že k uznaniu viny môže dôjsť aj na
základe viacerých nepriamych dôkazov, tvoriacich ucelenú reťaz, na základe ktorých je vina páchateľa
preukázaná, pričom podľa názoru súdu takáto reťaz nepriamych dôkazov ( pozitívna daktyloskopická
stopa na mieste činu zhodná s odtlačkami ruky, prsta obžalovaného, rozporné tvrdenia obžalovaného
a I. K. rozvedené vyššie, výpovede poškodených o čase nadobudnutia predmetnej skrinky a o tom, že

v čase ich užívania do domu nielen obžalovaný ale ani I. K. nechodili, totožné tvrdenia predávajúcich
manželov T.v o čase, kedy dom poškodeným predali, že dom predali bez zariadenia, že v minulosti síce
k nim I. K. ako dieťa chodil, nie však do vnútra domu, že nikto iný okrem M. J. a jeho manželky kľúče
od domu poškodených nemal k dispozícii ).

Pokiaľ aj obhajoba poukazovala na to, že z odcudzených vecí u obžalovaného nebola nájdená žiadna
vec, je potrebné poukázať na to, že skutok sa stal v auguste 2004, pričom k zisteniu daktyloskopickej
zhody s obžalovaným došlo až v roku 2006, keď už po dvoch rokoch by bolo nadbytočné, nehospodárne,
neúčelné vykonávať u obžalovaného domovú prehliadku na zistenie, či zaistenie odcudzených vecí
z predmetnej nehnuteľnosti poškodených. Ďalej ak obhajoba namietala aj nezákonnosť zaistenia

stôp v rámci ohliadky miesta činu, takúto nezákonnosť súd nevzhliadol, naopak podľa názoru súdu
vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k postupu samotnej ohliadky a zaisťovaniu stôp tak, že najskôr
zaistili stopy a následne spisovali zápisnicu o ohliadke miesta činu a vyhotovovali fotodokumentáciu
a to práve z dôvodu, aby neznehodnotili prítomné možné stopy. Súd tiež poukazuje na to, že žiadne
ustanovenie Tr. poriadku neukladá povinnosť prítomnosti nezúčastnenej osoby na ohliadke miesta činu

v čase jej výkonu. V danom prípade pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
účinného v čase spáchania skutku, sa nevyžaduje naplnenie znaku výšky škody tak, ako je to v prípade
odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia, preto spochybňovanie obhajoby ohľadom tohto znaku
inak základnej skutkovej podstaty daného trestného činu nie je namieste s tým, že je irelevantné, v
akej hodnote boli v čase skutku v skutkovej vete rozsudku konštatované veci ohodnotené odborným

vyjadrením. Podstatné je, že došlo k prisvojeniu si cudzích vecí a vlámaním.
S poukazom na vyššie zdôvodnenie tohto rozhodnutia súdu, súd návrh obhajoby na vypočutie osoby
C. I. ako svedka na zodpovedanie otázok ohľadom osôb obžalovaného a I. K., v akom vzťahu v čase
spáchania skutku boli, tiež obstaranie si vyšetrovacieho spisu ČVS: OR PZ - 722/OEK-ZV-2005, v ktorej
vystupuje I. K. a v ktorej sa snaží preniesť svoju zodpovednosť na obžalovaného a C. I., súd tieto návrhy

na doplnenie dokazovania odmietol ako neefektívne, pretože aj bez nich výpoveď I. K. E. tomto trestnom
konaní vyhodnotil ako nedôveryhodnú, ktorú skutočnosť sa aj obhajoba snažila preukázať.Vykonané dôkazy podľa názoru súdu sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú
obhajobu obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin
krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku
spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1
Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle.

Z hľadiska ukladania druhu i výmery trestu, súd skúmal osobu obžalovaného, pričom podľa správy
Okresného úradu Krupina, oddelenie vnútornej správy, nemá obžalovaný I. C. v evidencii priestupkov
od roku 2010 žiadny záznam. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát
súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/146/2006, pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 a podľa § 194 ods. Tr. zákona formou spolupáchateľstva, kde mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

1 rok a 2 mesiace, pričom sa osvedčil dňa 14.02.2010 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Súd môže konštatovať, že obžalovaný už viac než 6 rokov vedie riadny život, momentálne už dlhší
čas žije a pracuje vo Veľkej Británii, kde si založil rodinu, narodilo sa mu dieťa. Dá sa povedať, že
v súčasnosti žije usporiadaným životom bez akýchkoľvek excesov. Navyše je potrebné poznamenať,
že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil vo veku 20 rokov, teda v tom čase sa jednalo o osobu

blízku veku mladistvým. Skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom mladistvých je vo
všeobecnosti poľahčujúcou okolnosťou.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, poľahčujúce, priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na vyššie uvedené faktory pri ukladaní druhu a výmery trestu, tiež hodnotenie osoby
obžalovaného, časový faktor od spáchania skutku po rozhodnutie súdu, súd obžalovanému ukladal trest

odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil s určením skúšobnej
doby na 14 mesiacov. Súd je toho názoru, že na prevýchovu obžalovaného a jeho nápravu, tiež z
hľadiska generálnej prevencie osoby obžalovaného uvedený trest je postačujúci, zákonný a primeraný
spáchanej trestnej činnosti

Keďže poškodení si žiadnu škodu na hlavnom pojednávaní už neuplatnili, súd o tejto ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Odvolaniemáodkladnýúčinok.Oznámenímrozsudku
je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.