Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212483
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215212483.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K., IČO: 45 869 464 zastúpeného advokátkou
JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD. so sídlom na Martinčekovej ul. č. 13 v Bratislave, IČO: 42 174 716,
proti povinnej Z. O. nar.X.XX.XXXX bývajúcej na E. W.. Č.. XXXX/XX v Košiciach v konaní o vymoženie
700 eur s prísl., vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej rod. Sitášovej so sídlom Exekútorského
úradu Bratislava naVajnorskej ul. č. 100/A v Bratislave pod č. EX386/15 o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice II z 22.6.2015 č.k. 49Er/1810/2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/0214/0924 zo dňa 31.3.2014.

Podľa odôvodnenia rozsudku bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 5032640711 uzavretej dňa
30.5.2011 medzi Poštovou bankou a.s. a povinnou. Z uvedenej zmluvy súd zistil,
že jej súčasťou sú obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10. uvedená rozhodcovská doložka,
podľa ktorej všetky spory zo zmluvy budú rozhodované pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), § 45 ods.1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, § 3 ods.1,
2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, §
52 ods. 1 až 3, § 53 ods.1, ods. 4 písm. r/, 5, § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, smernice Rady
93/13/EHS a uviedol, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu
a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia skúma, či žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Úver, ktorý

bol poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
čo aj odôvodnil. V obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je v čl. 10 uvedená
rozhodcovská doložka a je zrejmé, že obchodné podmienky povinný, ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť,
osobitne ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť ani rozhodcovskú doložku vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

obchodným podmienkam, a už vzhľadom k tomu súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka nútispotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností odporuje dobrým mravom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 37
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že

vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd je týmto
rozsudkom viazaný (§ 159 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu ako ani nedisponuje právomocou rušiť či

meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka) predložiť
povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná
možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého

vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný

na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť
hodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplnenia sdobrýmimravmi.Oprávnený
tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania.
Ďalejuviedol,žepredmetnázmluva oúvereještandardnouúverovouzmluvou,ktoroubolposkytnutý

úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt.
Oprávnený poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republike sp.zn. - II. ÚS 499/2012,
III. ÚS 192/06 zo dňa 3.11.2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, III.ÚS 153//07 z 18.10.2007,
III.ÚS 171/06 z 5.4.2007, sp. zn. II. ÚS 244/09 zo dňa 29.9.2009 a sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 3.7.2008

a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci
rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. A navyše exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať
existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul

nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými
zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu
jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci,
nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ,

žiadnu právne významnú úlohu. Poukázal tiež na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie
podľa§214ods.1O.s.p.,naprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie,odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného

odvolací súd uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná so sídlom v Bratislave,
Sienkiewiczova č. 4 sp. zn. IA-C/0214/0924 zo dňa 31.3.2014, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť

sumu 700 eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 10. všeobecných obchodných
podmienok pre úver, ktorá tvorí súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodoch existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z
ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na

vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný
súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo
nie je prekludované.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej

písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že
všeobecné obchodné podmienky pre úver , v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok
10, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možnépovažovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom
konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).

Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský

rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z
uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný
podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani

táto odvolacia námietka neobstojí. Podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk boli
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002

Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami
zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného
vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s. Bratislava je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa ustanovenia § 67 zákona
č. 510/2002 Z. z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol podľa zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený

prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení

s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.