Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203652
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515203652.1

Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: TMT
partners s.r.o., Prešov, Levočská 1, IČO: 36 782 459, právne zast. AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska
kancelária, Rázusova 125, Vranov nad Topľou proti žalovanej: V. P., nar. XX. X. XXXX, bytom O., J. XXX/
XX, občanovi SR v konaní o zaplatenie 100,00 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 100,-- eur s 5,25
% ročným úrokom z omeškania od 31.1.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou
uzavrel v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvu o poskytnutí služieb č.
592/2013 dňa 23.12.2013, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytovať pre
záujemcu služby spojené s vykonávaním zamestnania záujemcom vo forme samostatnej zárobkovej
činnosti ako opatrovateľka, prípadne vykonávanie pomocných prác v domácnosti a záväzok záujemcu
za poskytovanie služieb zaplatiť odmenu. Išlo napr. o služby sprostredkovanie ďalšieho zahraničného
zamestnávateľa a prípravu zmluvy v nemeckom jazyku, zabezpečenie dopravy, zabezpečenie dokladov
pre príslušné úrady v Rakúskej republike a komunikácia s úradmi a pod. podľa potreby záujemcu.
V zmysle č. IV. predmetnej zmluvy bola odmena v prospech žalobcu dohodnutá paušálne vo výške
300,-- eur s DPH počas jedného roka, ktorá bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. 5131200571 zo dňa
31.12.2013, splatná dňa 30.1.2014. Žalovaná túto faktúru po lehote splatnosti uhradila čiastočne - prvú
úhradu dňa 26.3.2014, druhú úhradu dňa 29.5.2014. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu zostávajúcej
časti dlhu vo výške 100,--eur upomienkou zo dňa 3.9.2014 a druhýkrát pokusom o zmier zo dňa
7.10.2014. Právny zástupca žalobcu ju vyzval na úhradu predžalobnou výzvou dňa 4.12.2014, na ktorú
žalovaná nereagovala. Na žalobe trval, navrhol, aby jej súd vyhovel a uplatnil si trovy konania.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a žalovanej doručil žalobu a
súčasne ju vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadrila v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a
pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaná sa v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadrila.

Žalobca na žalobe trval, súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p. dňa 24.2.2016 oznámil
na úradnej tabuli súdu, že dňa 8.3..2016 o 9.00 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia

pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - zmluvou o
poskytnutí služieb č. 592/2013, faktúrou č. 5131200571, obchodnými upomienkami, predžalobnou
výzvou, výpisom z OR žalobcu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ- uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou dňa 23.12.2013
zmluvu o poskytnutí služieb č. 592/2013, kde v úvodnej časti je uvedené, že je uzavretá podľa §
269 ods. 2 ObZ. Podľa čl. II. bod 1 predmetom zmluvy bola dohoda o vzájomnej spolupráci v oblasti
poskytnutia služieb potrebných pre vykonávanie opatrovateľskej činnosti záujemcom, pričom základné
práva a povinnosti zmluvných strán sú upravené v zmluve. Žalobca podľa čl. II. bod 2 zmluvy sa zaviazal
poskytovať pre záujemcu služby spojené s vykonávaním opatrovateľskej činnosti ako opatrovateľka,
prípadne vykonávanie pomocných prác v domácnosti a záujemca sa zaviazal za toto poskytovanie
služieb zaplatiť poskytovateľovi (žalobcovi) odplatu. Podľa čl. II. bod 3 zmluvy Klientom sa na účely tejto
zmluvy rozumie fyzická osoba, pre ktorú bude záujemca na základe činnosti poskytovateľa vykonávať
opatrovateľskú činnosť vo forme samostatne zárobkovej činnosti ako opatrovateľka, príp. vykonávať
pomocné práce v domácnosti. Klientom sa rozumie opatrovaná osoba alebo zástupca opatrovanej
osoby, ktorý uzatvára zmluvu so záujemcom v prospech opatrovanej osoby. Práva a povinnosti
účastníkov zmluvy sú uvedené v čl. II. umluvy, kde v bode 1 sa poskytovateľ (žalobca) zaviazal
poskytovať služby v rámci dohodnutej paušálnej odplaty uvedenej v čl. IV. bod 1 zmluvy. V článku IV
bod 2 zmluvy sú uvedené služby, ktoré poskytne poskytovateľ žalovanej na požiadanie a ktoré bude
osobitne účtovať podľa aktuálneho cenníka poskytovateľa platného v čase poskytnutia služieb. V bode
3 sú uvedené povinnosti záujemcu. Článok IV. zmluvy upravuje odplatu. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvné
strany sa dohodli, že za služby poskytované v článku III. bod 1 zmluvy patrí poskytovateľovi odmena vo
výške 300,-- eur s DPH za 1 rok poskytovania služieb, pričom odplatu za dobu prvého roka sa záujemca
zaviazal zaplatiť do 30.1.2014. Ďalšie platby vznikajú pri každom ročnom výročí účinnosti tejto zmluvy
a sú splatné v lehote 30 dní od ich vzniku. Podľa čl. VI. bod 1 zmluvy Záverečné ustanovenia zmluva
nadobudla účinnosť a platnosť dňa 31.12.2013.

Žalobca faktúrou č. 5131200571 zo dňa 31.12.2013, splatnou dňa 30.1.2014, fakturoval žalovanej sumu
250,- eur bez DPH a 300,-- eur s DPH a to servisný udržiavací poplatok Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná
z fakturovanej sumy uhradila žalobcovi spolu sumu 200,-- eur, a to dňa 26.3.2014 a dňa 29.5.2014.
Žalobca vyzval žalovanú na úhradu zostávajúcej časti dlhu vo výške 100,-- eur upomienkou zo dňa
3.9.2014 a upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 7.10.2014, a to do 15.10.2014. Právny zástupca
žalobcu predžalobnou výzvou zo dňa 4.12.2014 vyzval žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 100,--
eur a na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur
jednorázovo v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o doručení faktúry
žalovanej a ani dôkaz o doručení upomienok zo dňa 3.9.2014 a zo dňa 7.10.2014 žalovanej. Právny
zástupca žalobcu nepredložil súdu dôkaz o doručení predžalobnej výzvy zo dňa 4.12.2014 žalovanej.
Žalovaná do podania žaloby na súd žalovanú sumu neuhradila. Žalobca uplatňoval zaplatenie žalovanej
sumy 100,-- eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 31.1.2014 do zaplatenia.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že žalobca je obchodná spoločnosť -
spoločnosť s ručením obmedzeným pod obchodným menom TMT partners, s.r.o., so sídlom Levočská
1, Prešov, ktorá má okrem iného v predmete činnosti aj sprostredkovanie zamestnania za úhradu s
dátumom vzniku oprávnenia od 23.12.2010 a tiež aj poradenskú a konzultačnú činnosť v rozsahu
voľných živností a sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností s dátumom vzniku oprávnenia
od 26.5.2007.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1 ObZ Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 2 ObZ Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 269 ods. 2 ObZ Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 1 ods. 1 ObZ zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj
niektoré iné vzťahy s podnikaním.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností,
ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom je potrebné rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v
konaní) pričíta tomu účastníkovi, ktorý predovšetkým podľa predpisov hmotného práva má dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať jednak ustanovenia ObZ, keďže ide o neupravený typ
zmluvy v ObZ a tento právny vzťah je potrebné posudzovať nielen podľa zásady zmluvnej voľnosti,
ale aj podľa základnej zásady upravenej v § 265 ObZ, a to zásady pocitového obchodného styku.
V prvom rade je potrebné vychádzať z uzatvorenej zmluvy v zmysle zmluvnej voľnosti účastníkov
zmluvy. Na predmetný právny vzťah je potrebné použiť ustanovenia ObZ, keďže účastníci zmluvy
uzavreli zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ, pričom išlo neupravený typ zmluvy v ObZ. Ak niektoré otázky
nie je možné riešiť podľa ustanovení ObZ, resp. ObZ neupravuje niektoré otázky, je potrebné ich
riešiť podľa ustanovení občianskeho práva - OZ ako lex generalis (§1 ods. 2 ObZ), resp. ďalších
predpisov občianskeho práva. V OZ je upravená spotrebiteľská zmluva v § 774 - § 777. Tiež je
potrebné riešiť neupravené otázky aj podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 a podľa vykonávacej vyhl. č.
331/2004, ktorým sa vykonáva zák. č. 5/2004 z dôvodu, že predmetom uzavretej zmluvy bol záväzok
žalobcu ako poskytovateľa sprostredkovať žalovanej zamestnanie - vykonávanie opatrovateľskej
činnosti - opatrovateľky v Rakúsku, prípadne vykonávanie pomocných prác v domácnosti v Rakúsku, t.j.
sprostredkovať jej zamestnanie u zahraničného klienta, resp. ďalšieho zahraničného klienta, ako napr.
pripraviť zmluvy v nemeckom jazyku, zabezpečiť dopravu pre žalovanú do zahraničia a späť, zabezpečiť
doklady pre príslušné úrady v Rakúsku a komunikáciu s úradmi podľa potrieb žalovanej.
Podľa § 265 ObZ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu.
Ustanovenie § 774 - § 777 OZ upravuje spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 774 OZ Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 776 OZ Sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne
dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
Podľa § 777 OZ Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 3 ods. 2 OZ Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Sprostredkovanie zamestnania za úhradu upravuje aj špeciálny predpis a to zák. č. 5/2004 Z.z. o
službách zamestnanosti v § 25.
Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 1.1.2013, t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za
podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť oprávnenie vydané podľa osobitného
predpisu (ďalej len „sprostredkovateľ“).
Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona Sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za
úhradu, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U právnickej osoby musí
podmienku skončenia vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa spĺňať zodpovedný zástupca
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona Výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva
sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca.
Podľa § 25 ods. 4 cit. zákona Sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so
sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom o
zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu; tento poplatok
sprostredkovateľ vyberá až po jej prijatí do sprostredkovaného zamestnania.
Podľa § 25 ods. 5 cit. zákona Sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za
úhradu v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu.
Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä:
a) názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti
zahraničného zamestnávateľa, b) dĺžku trvania zamestnania,

c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,
d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,
e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,
f) výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 4.
Sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie za úhradu v
zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnaním v zahraničí.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje
a) ústredie,
b) úrad a pracovisko zriadené úradom a
c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu,
sprostredkovanie dočasného zamestnávania, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania alebo
začleňovanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce podľa tohto zákona, alebo
iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa
podmienok ustanovených v písomnej dohode uzatvorenej s úradom.

Podľa § 2 vykonávacej vyhlášky č. 31/2004 Z.z. k zákonu č. 5/2004 Právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby
súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zákona
ako jednorazovú platbu najviac
a) 20 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou
a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie šesť mesiacov,
b) 30 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou
a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako šesť mesiac.

Právne posúdenie :

Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju súd zamietol.
V prejednávanom prípade išlo o občianskoprávny vzťah, keď na jednej strane zmluvu uzatváral žalobca
ako podnikateľ, ktorý má v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ale aj agentúrnu
činnosť v rozsahu voľných živností, poradenskú a konzultačnú činnosť v rozsahu voľných živností a
sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností služieb a na druhej strane účastníkom zmluvy
bola žalovaná ako fyzická osoba. Zmluvu vopred pripravil žalobca ako zmluvu formulárovú, keďže hneď
v úvodnej časti je priestor na dopísanie čísla zmluvy, teda z toho je zrejmé, že takúto zmluvu uzatváral
s viacerými občanmi, ktorí mali záujem o vykonávanie opatrovateľskej činnosti, prípadné vykonávanie
pomocných prác v domácnosti v Rakúsku. V predtlačenej zmluve účastníci zmluvy uviedli, ju uzatvárajú
podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ, pričom nešlo o obchodnoprávny vzťah upravený v § 261 ObZ
a ani o absolútny obchod upravený v § 261 ods. 6 ObZ, ale účastníci zmluvy v zmysle § 262 ods. 2
ObZ si dohodli, že ich záväzkový vzťah, ktorý síce nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje
Obchodným zákonníkom. Ako je uvedené vyššie ustanovenie § 1 ods. 1 ObZ upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. V zmysle § 1 ods. 2 ObZ Ak niektoré otázky nemožno
riešiť podľa ustanovení ObZ, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva, teda je potrebné použiť
pri riešení týchto otázok predpisy občianskeho práva (OZ, prípadne ostatné predpisy obč. práva). V
prípade, ak tieto otázky nie je možné riešiť ani podľa predpisov občianskeho práva, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí a ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva zákon (ObZ, resp. OZ).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaná ako
záujemca uzavreli dňa 23.12.2013 zmluvu, ktorá mala byť platná a účinná dňa 31.12.2013. Podľa tejto
zmluvy sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal poskytovať pre záujemcu služby spojené s vykonávaním
opatrovateľskej činnosti ako opatrovateľky, prípadne s vykonávaním pomocných prác v domácnosti
a sprostredkovať žalovanej zamestnanie opatrovateľky u zahraničného zamestnávateľa - klienta v
Rakúskej republike, resp. u ďalšieho zahraničného zamestnávateľa v Rakúskej republike. Klientom sa
rozumela opatrovaná osoba alebo zástupca opatrovanej osoby, ktorý uzatvára zmluvu so záujemcom,
t.j. so žalovanou v prospech opatrovanej osoby. Poskytovateľ (žalobca) sa zaviazal poskytovať žalovanej
služby uvedené v čl. III. bod 1 - písm. a/ až k/, ako napr. pripraviť a vypracovať zmluvu uzatváranú
záujemcom so zahraničným klientom v nemeckom jazyku a zabezpečiť preklad zmluvy do slovenského
jazyka, poskytovať súčinnosť a informácie žalovanej pri prihlasovaní na prechodný pobyt v Rakúsku,
prihlásiť činnosť žalovanej na príslušné úrady v Rakúsku na povinné sociálne, zdravotné a dôchodkové
poistenie, preložiť živnosť pri zmene osoby, pre ktorú záujemca vykonáva opatrovateľskú činnosť,
pozastaviť a znovuobnoviť živnosť na základe písomnej žiadosti záujemcu, zrušiť živnosť na základe
písomnej žiadosti záujemcu, zabezpečiť informácie o právach a povinnostiach záujemcu, ktoré súvisia
s opatrovateľskou činnosťou, zabezpečiť dopravu z miesta bydliska záujemcu na území SR do miesta
výkonu opatrovateľskej činnosti na území Rakúska a späť, sprostredkovať iného zahraničného klienta
žalovanej a pripraviť a vypracovať ďalšej zmluvy uzatvárané záujemcom so zahraničným klientom v
nemeckom jazyku, poskytovať informácie a usmernenia telefonicky na určených telefónnych číslach
poskytovateľa v pracovných dňoch a vo výnimočných prípadoch len požiadaním o usmernenie alebo
kontaktovanie zo strany poskytovateľa prostredníctvom SMS, a to za dohodnutú paušálnu odplatu
uvedenú v čl. IV. ods. 1 zmluvy.
Podľa čl. III. bod 2 písm. a/ až c/ zmluvy sa poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanej ďalšie služby,
ktoré budú osobitne účtované podľa aktuálneho cenníka žalobcu platného v čase poskytnutia služieb,
a to zabezpečiť osobu, ktorá sa dostaví na miesto výkonu opatrovateľskej činnosti záujemcu osobne, v

prípade potreby riešenie neodkladného problému (tzv. výjazd agenta), ďalšie sprostredkovanie ďalšieho
zahraničného klienta z dôvodu žiadosti záujemcu a iné služby, ktorú budú záujemcom podľa vzniknutých
okolností požadované, ak ich vykonanie a odplata za ich poskytnutie bude vopred zmluvnými stranami
dohodnutá.

Súd je toho názoru, že účastníci zmluvy s poukazom na ust. § 269 ods. 2 ObZ dostatočne neurčili
predmet svojich záväzkov a preto v zmysle tohto ustanovenia sa zmluva považuje za neuzavretú.
V zmluve je len všeobecne uvedené, že žalobca ako poskytovateľ všeobecne dohodol, že bude
žalovanej poskytovať služby uvedené v predmetnej zmluve, ale neuviedol, dokedy od uzavretia zmluvy
jej poskytne službu - sprostredkuje zamestnanie - vykonávať opatrovateľskú činnosť u zahraničné klienta
v Rakúsku, prípadne jej sprostredkuje vykonávanie pomocných prác v domácnosti v Rakúsku u
zahraničného zamestnávateľa

(klienta), na aké obdobie zabezpečí a sprostredkuje pre žalovanú toto zamestnanie - vykonávať
opatrovateľskú činnosť, do akej doby sprostredkuje žalovanej vykonávanie opatrovateľskej činnosti
u ďalšieho zahraničného klienta a či žalobca skutočne žalovanej aj sprostredkoval zamestnanie
- vykonávať opatrovateľskú činnosť u zahraničného klienta v Rakúsku, resp. či sprostredkoval
vykonávanie pomocných prác v domácnosti v Rakúsku a kedy to sprostredkoval, či poskytol žalovanej
nejaké služby do podania žaloby uvedené v čl. III. bod 1 zmluvy, resp. ktoré z týchto služieb a kedy
jej poskytol alebo či poskytoval žalovanej nejaké služby uvedené v čl. III. bod 2 zmluvy. V zmluve tiež
nie sú uvedené žiadne sankcie pre poskytovateľa služieb v prípade, že jej služby uvedené v zmluve
neposkytne a nie je uvedené, na akú dobu je zmluva uzavretá. Žalovaná bola povinná platiť každý
rok žalobcovi odplatu (odmenu) vo výške 300,-- eur s DPH bez ohľadu na to, či žalobca jej skutočne
nejaké služby uvedené v čl. III. bod 1 písm. a/ - až k/ poskytne alebo nie. Predmetnú zmluvu uzavreli
účastníci konania podľa § 269 ods. 2 ObZ a označili ju ako zmluvu nepomenovanú, resp. neupravený
typ zmluvy v ObZ, ale účastníci zmluvy však dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, preto nie je
možné považovať zmluvu za uzavretú s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 269 ods. 2 ObZ.
Súd ešte dodáva, že žalobca v žalobe neuviedol, či došlo ku ukončeniu predmetnej zmluvy zo strany
žalobcu alebo zo strany žalovanej, resp. či zmluva je naďalej platná a tiež neuviedol ďalšie okolnosti
dôležité pre posúdenie celého prípadu.

Z predloženej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá dňa 23.12.2013 a nadobudla účinnosť a platnosť dňa
31.12.2014. Žalobca však už v prvý deň účinnosti zmluvy, t.j. už dňa 31.12.2013 vyfakturoval žalovanej
odplatu za jeden rok poskytovania služieb vo výške 300,-- eur s DPH, ktorá bola splatná dňa 30.1.2014,
pričom vo faktúre uviedol, že ide o servisný udržiavací poplatok. Ako je uvedené vyššie, žalobca v
žalobe neuviedol, aké konkrétne služby žalovanej poskytol ku 31.12.2013, t.j., či dňa 31.12.2013 jej
už sprostredkoval vykonávanie opatrovateľskej činnosti u zahraničného klienta v Rakúsku, prípadne
poskytol ďalšie služby spojené so sprostredkovaním vykonávania opatrovateľskej činnosti v Rakúsku
uvedené v čl. III. bod 1 zmluvy, teda, za čo konkrétne mu mala žalovaná zaplatiť túto sumu. Podľa
názoru súdu je možné konštatovať a vyplýva to aj z logického hľadiska, že v prvý deň účinnosti
zmluvy, t.j. dňa 31.12.2013 žalobca ešte nemohol sprostredkovať žalovanej vykonávanie opatrovateľskej
činnosti v Rakúsku u zahraničného klienta, resp. vykonávanie pomocných prác v domácnosti v Rakúsku,
teda dňa 31.12.2013 jej ešte neposkytol žiadne služby, ale už mu žalovaná mala zaplatiť sumu 300,-- eur
do 30.1.2014 ako odplatu za 1 rok dopredu za poskytovania služieb, a to bez ohľadu na to, či jej nejaké
služby v priebehu tohto roka vôbec poskytne alebo nie. Ak by žalobca skutočne sprostredkoval žalovanej
vykonávanie opatrovateľskej činnosti u zahraničného klienta v Rakúsku, bol by vo faktúre uviedol, že
žalovanej fakturuje odplatu, resp. odmenu za poskytnuté služby v zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy. Súd
poukazuje na to, že v zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že za služby poskytované
podľa čl. III. ods. 1 zmluvy patrí poskytovateľovi (žalobcovi) odmena vo výške 300,-- eur včítane DPH
za jeden rok poskytovanie služieb a doba jedného roka začína plynúť dňom účinnosti zmluvy, t.j. dňom
31.12.2013. Takéto znenie článku IV. bod 2 zmluvy je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku
upravenou v § 265 ObZ a zo znenia tohto článku tiež vyplýva, že účastníci zmluvy dostatočne neurčili
predmet svojich záväzkov s poukazom na ust. § 269 ods. 2 ObZ. Takýto výkon práva žalobcu, ktorý je v
rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nemôže požívať právnu ochranu v zmysle § 265 ObZ.

Žalobca, ako je uvedené vyššie, teda už v prvý deň účinnosti zmluvy, t.j. dňa 31.12.2013 vyfakturoval
žalovanej sumu 300,--eur s DPH s lehotou splatnosti do 30.1.2014, ale zo znenia textu faktúry vyplýva,

že žalobca fakturoval žalovanej nie odmenu za poskytnuté služby, ale „servisný udržiavací poplatok“.
V zmluve však nebolo dohodnuté, aby žalovaná mala platiť žalobcovi každý rok „servisný udržiavací
poplatok“. Z tohto pojmu vyplýva, že úmyslom žalobcu bolo, aby mu žalovaná každý rok platila tzv.
udržiavací poplatok vo výške 300,-- eur s DPH bez ohľadu na to, či jej nejaké služby uvedené v zmluve
- v čl. III. od. 1 v priebehu roka poskytne alebo nie. Súd ešte dodáva, že tento úmysel žalobcu vyplýva
aj z čl. IV. bod 3 zmluvy, podľa ktorého má poskytovateľ (žalobca) nárok na odmenu v celej výške
(rozumej ročnej) aj v prípade, ak vzájomný zmluvný vzťah so záujemcom (žalovanou) bol ukončený pred
uplynutím doby, za ktorú bola odplata uhradená. Ani v tomto článku zmluvy sa nič nehovorí o tom, či
odplata patrí poskytovateľovi len v prípade, že žalovanej skutočne poskytne nejaké služby uvedené v
čl. III. bod 1 do ukončenia zmluvného vzťahu alebo aj v tom prípade, že jej žiadne služby neposkytne.

Toto konanie žalobcu súd nemôže hodnotiť inak, ako konanie, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku upravenou v § 265 ObZ a takýto výkon práva žalobcu preto nemôže požívať právnu
ochranu.
Podľa právnej teórie a judikatúry súdov v zmysle tejto zásady poctivého obchodného styku
účastník zmluvy nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásady poctivého obchodného
styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli.
Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi
tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne
smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Podľa názoru súdu žalobca v prejednávanom
prípade prekročil tieto medze, ktoré mu vyplývajú zo zásady poctivého obchodného styku pri
presadzovaní svojich záujmom, zneužil svoje právo a jeho konanie nie je možné posúdiť inak ako
šikanózne praktiky a tendencie pri uzatváraní predmetnej zmluvy týkajúcej sa poskytovanie služieb
uvedených v predmetnej zmluve, pričom bez ohľadu na to, či žalobca skutočne poskytne predmetné
služby žalovanej, t.j. bez ohľadu na to, či jej sprostredkuje vykonávanie opatrovateľskej činnosti u
zahraničného klienta v Rakúsku, resp. vykonávanie pomocných prác v domácnosti v Rakúsku, mu
žalovaná má platiť každoročne tzv. „ servisný udržiavací poplatok“ vo výške 300,-- eur s DPH. Takéto
konanie žalobcu jednoznačne smeruje k zjavnému poškodeniu žalovanej ako druhého účastníka
zmluvného vzťahu. Ustanovenia zmluvy, ako je uvedené vyššie, keďže ide o typ zmluvy neupravený
v ObZ, nie sú v súlade ani s ustanoveniami § 774-777 OZ upravujúcimi sprostredkovateľskú zmluvu
a dohodnutá odmena je v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, a to v rozpore so špeciálnym
zákonom č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení účinnom od 1.1.2013 a tiež v rozpore § 2
vykonávacej vyhlášky č. 331/2004 Z.z. k zákonu č. 5/2004. Súd je toho názoru, že takýto výkon práva
žalobcu, ktorý žiada od žalovanej zaplatenie odmeny na základe uvedených ustanovení zmluvy bez
ohľadu na to, či služby skutočne poskytne alebo nie, je v rozpore aj s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1, 2 OZ a preto sú aj vyššie uvedené ustanovenia zmluvy neplatné podľa § 39 OZ.
Súd ešte dodáva, že žalobca pripravil predmetnú zmluvu vopred, išlo teda o formulárovú zmluvu, do
ktorej sa vpisovali jednotlivé údaje týkajúce sa identifikácie záujemcu, účinnosti zmluvy, výšky odmeny,
ktorú má záujemca uhradiť poskytovateľovi, lehoty splatnosti prvej faktúry, dátumu a miesta podpisu
zmluvy účastníkmi zmluvy.
Takýto výkon práva žalobcu nemôže požívať súdnu ochranu, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd zdôrazňuje, že ak by sa uvedená zmluva posúdila tak, že bola medzi účastníkmi uzavretá, potom je
potrebné konštatovať, že odplatu za služby mala žalovaná uhradiť žalobcovi na rok dopredu bez ohľadu
na to, či žalobca v skutočnosti žalovanej tieto služby poskytol alebo nie. Žalobca však už v deň účinnosti
a platnosti zmluvy vystavil žalovanej faktúru vo výške 300,-- eur s DPH, ktorá bola splatná do 30.1.2014,
ale v čl. 4 bod I. zmluvy je uvedené, že žalovaná má zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytnuté služby
uvedené v čl. III. ods. 1 zmluvy za jeden rok poskytovania služieb. V prejednávanom prípade záväzkový
právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe uzavretej zmluvy.
Základným znakom záväzkových vzťahov je to, že ide o synalagmatické záväzky. Zákon vymedzuje
záväzkovo právny vzťah tak, že z neho jedna strana je povinná druhej strane niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a táto je oprávnená to požadovať, pričom je potrebné mať na zreteli, že spravidla
ide o vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán s tým, že právu jednej strany zodpovedá vždy
povinnosť druhej strany a naopak. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný poskytnúť žalovanej
služby uvedené čl. III. bod 1, resp. v čl. III. bod 2 zmluvy a žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi
odmenu vtedy, keď by jej skutočne poskytol uvedené služby.

Súd je tiež toho názoru, že žalobcovi ako sprostredkovateľovi zamestnania odmena za služby, resp.
okrem odmeny by mu patril aj jednorazový poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním
zamestnania pre žalovanú, a to vykonávať opatrovateľskú činnosť u zahraničného zamestnávateľa -
zahraničného klienta v Rakúsku, prípadne vykonávať pomocné práce v rodine v Rakúsku, ale až po
prijatí žalovanej do sprostredkovaného zamestnania. Tento poplatok mu patril žalobcovi vtedy, keď by
bol dohodnutý v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, t.j. v súlade so zákonom č. 5/2004
Z.z. o službách zamestnanosti v znení účinnom od 1.1.2013 a v súlade s § 2 vykonávacej vyhl. č.
331/2004 Z.z. k zákonu č. 5/2004. V zmysle § 2 vyhl. č. 331/2004 žalobca ako právnická osoba, ktorá
vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže totiž vyberať poplatok za služby súvisiace so
sprostredkovaním zamestnania od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 len ako jednorazovú
platbu, a to najviac 20 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi
fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak žalobca sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie 6
mesiacov a 30 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou
osobou a jej zamestnávateľom, ak žalobca sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie 6 mesiacov.
Dohodnutá odplata vo výške 300,-- eur s DPH v predmetnej zmluve, ktorú mala žalovaná zaplatiť
žalobcovi opakovane každý rok, je v rozpore s týmito všeobecne záväznými predpismi a aj preto je v
časti dohodnutej odmeny 300 eur s DPH zmluva neplatná. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Súd len dodáva, že ak by žalobca skutočne sprostredkoval žalovanej zamestnanie - vykonávanie
opatrovateľskej činnosti u zahraničného zamestnávateľa v Rakúsku a poskytol jej služby spojené
s vykonávaním opatrovateľskej činnosti ako opatrovateľky u zahraničného klienta, resp. súvisiace s
vykonávaním pomocných prác v domácnosti v Rakúsku uvedené v zmluve, mohol by žalovanej za tieto
skutočne poskytnuté služby, ale až po ich poskytnutí, účtovať v súvislosti s poskytovaní týchto služieb
v zmysle vyššie uvedených
všeobecne záväzných predpisov (zák. č. 5/2004 a vyhl. č. 331/2004) odmenu, resp. poplatok. Pred ich
poskytnutím žalobca by mohol žiadal zaplatiť žalovanú len zálohu (preddavok) na tieto služby a následne
po poskytnutí služieb by musel urobiť vyúčtovanie preddavku na základe skutočne poskytnutých služieb.
Ak by išlo o poskytnutie iných služieb žalobcom v zmysle čl. III. ods. 2 zmluvy, ktoré nesúvisia so
sprostredkovaním zamestnania za úhradu, mohol by si žalobca účtovať dohodnutú cenu za skutočne
poskytnutú službu, resp. odmenu podľa aktuálneho cenníka žalobcu, s ktorým by však musel oboznámiť
žalovanú pred poskytnutím služby. V žiadnom prípade však žalobca nemôže žiadať žalovanú, aby mu
každý rok uhradila odmenu vo výške 300,-- eur s DPH za služby, ktoré jej neposkytol, resp. neposkytne
a nemôže požadovať od nej, aby mu každý rok uhradila „servisný udržiavací poplatok“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola v konaní úspešná, ale trovy konania si
neuplatňovala, ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, preto je súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j.
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje,
musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).