Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112217826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112217826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci

navrhovateľkyX.N.,rod.G.,nar.XX.X.XXXX,trvalébydliskoG.,W..Q.Č..XXX/XX,prechodnébydlisko
bez evidencie Y., K. X. Č.. XXX/X občianky Slovenskej republiky, proti žalovaným v 1. rade S. N., V..
N., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko G., W.. Q. Č.. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, právne
zastúpeným Mgr. Richardom Karkóom, advokátom so sídlom v Žiline a v 2. rade maloletej X. N., nar. XX.
X. XXXX, trvalé bydlisko G., W.. Q. Č.. XXX/XX, prechodné bydlisko bez evidencie Y., K. X. Č.. XXX/X,
občianke Slovenskej republiky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, o návrhu matky na zapretie otcovstva, na pojednávaní konanom na Okresnom súde

Žilina dňa 23. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade S. N., nar. XX. X. XXXX nie je biologickým otcom maloletej X. N., nar. XX.
X. XXXX, z matky X. N., rod. G.F., nar. XX. X. XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu
Ž., vo zv. 177, ročník 2012, na strane 92, poradové číslo 474.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka X. N. sa návrhom zo dňa 21. 5. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa

21. 5. 2012, ktorý bol doplnený podaním zo dňa 20. 9. 2012, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 28.
9. 2012 domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, že S. N., nar. XX. X. XXXX nie je biologickým otcom
maloletej X. N., nar. XX. X. XXXX, z matky X. N., rod. G., nar. XX. X. XXXX, zapísané v knihe
narodení Matričného úradu Ž., vo zv. 177, ročník 2012, na strane 92, poradové číslo 474.

Žalovaný v 1. rade aj kolízna opatrovníčka, ktorá v konaní zastupovala žalovaného v 2. rade - maloleté
dieťa, navrhla súdu, aby vzhľadom na vykonané dokazovanie, návrhu matky vyhovel.

Súd rozhodoval na pojednávaní podľa nasledovaných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné.Prvá domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, druhá domnienka otcovstva svedčiaca mužovi,
ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa, a tretia domnienka určenia otcovstva
svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa.

Poradie uplatnenia týchto domnienok je fixné; pokiaľ sa uplatní prvá, je vylúčená aplikácia druhej až
do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá. Prvá domnienka sa uplatní bez ďalšieho, to znamená,
že pôsobí priamo zo zákona. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný
za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho

manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo, alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

_____

Maloleté dieťa sa narodilo dňa 24. 4. 2012 a návrh na zapretie otcovstva podala navrhovateľka dňa
21. 5. 2012, t. j. riadne a včas.

So zreteľom na to, že bol tento rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov
konania a tí sa odvolania vzdali (voči výroku o návrhu na zapretie otcovstva), súd podľa § 157 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uviedol iba predmet
konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

_____

Právny zástupca žalovaného v 1. rade uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré na pojednávaní
nešpecifikoval s tým, že ich dodatočne vyčíslia

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
účastníka.

Odporca, ako úspešný účastník konania si uplatnil trovy konania, ktoré presne nešpecifikoval.

Pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania, musí súd zohľadňovať samotný účel civilného procesu.Civilné súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania a nemôže
sa stať len nástrojom slúžiacim k vytvoreniu jednoduchého a nijako neodôvodneného zisku na úkor
protistrany.

Nie je preto porušením práva na spravodlivý proces a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
ak neprizná súd náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, ak ho vyhodnotí ako nie účelne
vynaložené.
Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 OSP je možné považovať také náklady, ktoré musela

procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla uplatňovať a brániť právo proti účastníkovi, ktorý
vo veci nemal úspech.

Nákladyspojené sozastúpenímúčastníkaadvokátomtakémutovymedzeniuspravidlabudúodpovedať.
Tomuto pravidlu však nie je možné prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu.

V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, kedy náklady spojené so zastúpením advokátom, nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva. O taký prípad pôjde v prípade
zneužitia práva na zastúpenie účastníka advokátom, kedy takéto zastúpenie nebolo celkom zjavne
potrebné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa názoru súdu, odporcova pozícia v 1. rade vo veci bola taká jednoznačná, že musel očakávať plný
úspech vo veci. Nebolo preto podľa názoru súdu nevyhnutné, aby sa dal zastupovať advokátom.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Náklady žalovaného v 1. rade, ktoré mu vznikli z titulu právneho zastúpenia, súd nepovažuje za účelne
vynaložené, a preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Pretože druhým žalovaným je maloleté dieťa, u ktorého nebolo zistené, že by malo nejaký majetok, a

ktoré nemá žiadny podiel na vzniku sporu, súd podľa § 150 ods. 1 OSP náhradu nákladov konania
žalovaného v 1. rade taktiež nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a

datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.