Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/310/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227600
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113227600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobkyne : T.. T. V., B..:

XX.XX.XXXX, X. W., D.. L. XX
právne zastúpená : advokátskou kanceláriou HODOR, advokátska kancelária , s.r.o., IČO : 47240849,
Košice, ul. Hlavná 77 proti žalovanému : Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO : 31 690 904, Košice, ul.
Garbiarska č.2 v konaní o zaplatenie 3 523,80 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3 523,80 Eur spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania
od 09.06.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 556,58 Eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia , tieto na účet právneho zástupcu žalobkyne a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Súd zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
dovolacích konaniach 2Cdo/229/2013 a 7Cdo/163/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.09.2013 doručenou súdu dňa 04.10.2013 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 3 523,80 Eur s príslušenstvom. Zároveň požadovala náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 08.03.1998 uzatvorila so žalovaným - vtedy pod obchodným menom :

Prvá česko - slovenská poisťovňa a.s. - poistnú zmluvu číslo : XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol
záväzok žalobkyne riadne a včas platiť poistné a záväzok žalovaného v prípade splnenia dohodnutej
podmienky - dožitie sa určitého veku alebo smrť, vyplatiť žalobkyni dohodnutú finančnú sumu, ktorá
bola pre prípad dožitia dohodnutá na sumu 3 523,80 Eur a pre prípad smrti na sumu 2 323,57 Eur,
doba platenia poistného bola stanovená na obdobie 10 rokov, začiatok poistenia na 7.3.1998 a koniec
poistenia bol dohodnutý na dobu do 8.3.2013, t.j. poistenie bolo dohodnuté na dobu 15 rokov a
výška mesačného poistného bola dohodnutá na sumu 16,4310 Eur ( 495,- Sk ). Súčasťou poistnej

zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre zmluvy uzavreté od 01.06.1995 v zmysle ktorých :
Ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému
- čl. 22 Všeobecných poistných podmienok. Z informácie o finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa
20.1.2006,ktorébolozaslanéžalobkyni,poistnásumapreprípaddožitiapozápočteprebytkovpoistného
predstavuje sumu 3 523,80 Eur. Rozsudkom OS KE I zo dňa 29.07.2011 sp. zn. : 23C/229/2009 súd
určil, že zrušenie poistnej zmluvy je neplatné a že poistná zmluva je platná a naďalej trvá, pričom Krajský
súd v Košiciach tento rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol ale len výlučne z toho dôvodu, že o

odvolaní žalovanej rozhodoval až po 8.3.1998, teda v čase, keď už uplynula doba poistenia. Nakoľko sa
žalobkyňa dožila konca poistnej doby, stal sa splatným nárok žalobkyne z predmetnej poistnej zmluvy
pre prípad dožitia v žalovanej výške 3 523,80 Eur a tento nebol doteraz zo strany žalovaného vyplatený.
Vzhľadom k tomu si žalobkyňa okrem sumy poistného plnenia vo výške 3 523,80 Eur uplatnila žalobou ajúrok z omeškania vo výške 5,75% ročne odo dňa omeškania žalovanej s plnením, t.j. odo dňa 9.3.2013
do zaplatenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení , ktoré bolo súdu doručené dňa 20.12.2013 uviedol, že v roku 2008 došlo
k takým mimoriadnym objektívnym skutkovým okolnostiam nezávislým od vôle oboch zmluvných strán,
ktoré mali za následok zánik poistenia zo zákona a teda z tohto dôvodu právny základ uplatneného
práva podľa žalovaného nie je daný. Sporným podľa žalovaného je nielen samotná podstata - základ
žalovaného nároku, teda vôbec či nárok vznikol ale spornou je aj samotná výška uplatneného nároku.

Žalovaný poukázal na to, že v roku 2007 bola vykonaná u žalovaného kontrola zo strany príslušných
štátnych orgánov, ktorej výsledky sú zachytené v protokole č. ODO - 12990/2007 z 29.10.2007, kde je
zachytenýzistenýnedostatok,ktorýspočívavtom,žepoistnépodľapríslušnýchpoistno-matematických
v prípade poistenia UDP - K nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Tento nedostatok v sadzbách
poistného, ktoré boli schválené subjektom odlišným od oboch účastníkov konania, podľa žalovaného
potvrdzuje aj list Národnej banky Slovenska ODT - 1355/2012 zo dňa 8.2.2012. žalovaný sa potom,

čo protokol o vykonanej kontrole vyvrátil správnosť kalkulácie poistenia UDP - K aktívne sa usiloval so
žalobcom uzavrieť dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránil avšak iniciatíva žalovaného nebola
úspešná. V okolnostiach prípadu sa žalobca pokúsil v roku 2008 zjednať nápravu nezákonného stavu
najsamprv rokovaním so žalovaným, ktorému ponúkol dve alternatívy zmeny v poistnej zmluve, ktorých
výsledkom malo byť odstránenie nedostatkov, ktorý bol žalovaný do 30.04.2008 povinný podľa pokynu

Národnej banky Slovenska odstrániť. Žalobca ani jednu z alternatív neakceptoval, z uvedeného dôvodu
poistná suma pre rozpor so zákonom zanikla, čo viedlo k tomu, že po zániku poistnej zmluvy v roku
2008 už žiadna poistná udalosť nebola zaniknutou poistnou zmluvou krytá a podľa žalovaného ani
inak poistná udalosť, ktorá podľa žalobcu nastala dňa 12.07.2011. Žalovaný sa v roku 2008 opakovane
pokúšal žalobcovi zaplatiť plnenie z poistnej zmluvy, na ktorú mu v tom čase vznikol nárok a to vo

výške odkupnej hodnoty, ktorá vyjadruje vopred dohodnutú hodnotu poistenia k danému momentu, kedy
poistenie zaniklo. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že žalobca odkupnú hodnotu vo výške 1 981,44
Eur prijal. Žalovaný súdu predložil platobný kalendár, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že žalobca
neplatil poistenie riadne a včas ( naposledy podľa žalobcu dňa 8.12.2003 a predtým ešte mnohokrát ) a v
takom prípade podľa žalovaného dochádza k zmene obsahu poistenia k tzv. redukcii, ktorej dôsledkom

je tá skutočnosť, že pôvodne v poistnej zmluvy uvedená poistná suma sa mení na poistnú sumu zníženú,
ktorá sa stanoví príslušnými poistno - technickými zásadami. Podľa žalovaného zo znenia poistných
podmienok z čl.9 ako aj z ich interpretácie súdmi v rozhodnutiach, ktoré žalovaný predložil súdu
( rozsudok KS v Košiciach zo dňa 6.4.2009 sp. zn.: 5Co/6/2009 - 182 a rozsudok Okresného súdu Košice
I zo dňa 17.10.2008 sp. zn.: 18C/10/2007 ) vyplýva, že k redukcii poistenia nedochádza jej uplatnením

zo strany poisťovne, ale automaticky zo zákona. Podľa žalovaného redukcia nie je dôsledkom prejavu
vôle zmluvnej strany, ale nastáva ako právne relevantná skutočnosť s určitými právnymi dôsledkami
automaticky vtedy, ak poistník poruší povinnosť platiť poistné riadne a včas. Podľa žalovaného bol
žalobca v omeškaní naposledy dňa 08.12.2003 a predtým ešte mnohokrát. Žalovaný ďalej uviedol, že
ak by aj súd mal za to, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, žalobca nemá nárok na poistné plnenie

uvedené v poistnej zmluve ale len na redukované poistné plnenie, ktoré je v každom individuálnom
prípadevpostupepoisťovnepodľa§797ods.3Občianskehozákonníka.Výškaredukovanéhopoistného
plnenia sa stanovuje v rámci šetrenia rozsahu poistiteľa plniť podľa § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka
a je stanovená výpočtom podľa poistno - matematických zásad. Vzhľadom k tomu ak by teda malo dôjsť
k poistnej udalosti a teda k vzniku nároku na poistné plnenie zo strany žalobcu, žalobca by za žiadnych

okolností nemal nárok na plnenie v tej výške, v akej poistné plnenie žaluje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu
o tom, že je žalovaný v omeškaní s výplatou poistného, tu žalovaný poukázal na to, že v omeškaní môže
byť žalovaný iba vtedy, ak by bol nárok splatný a zároveň ustanovenie § 797 Občianskeho zákonníka
odlišuje vznik práva na poistné plnenie, ktorý nastáva v okamihu poistnej udalosti a splatnosť nároku
na poistné plnenie, ktorá nastáva do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný si poistnú udalosť žiadnym spôsobom u žalovaného neuplatnil
resp. sa ju pokúšal uplatniť v čase, keď už nebola poistením krytá a preto z tohto dôvodu žalovaný ani
len hypoteticky nemohol začať poistnú udalosť šetriť a teda sa ani nemohol dostať do omeškania so
žiadnympeňažnýmplnenímatedažalobcomvtomtokonaníuplatnenépoistnénieježiadnymspôsobom
splatné a teda uplatnené príslušenstvo nemá žiaden právny základ. Žalovaný v tomto svojom podaní

navrhol, aby súd preskúmal nielen právny základ uplatneného nároku ( trvanie, resp. zánik poistného
vzťahu v roku 2008 ) ale najmä správnosť, adekvátnosť a dôvodnosť uplatnenej výšky nároku , ktorá
ak poistenie trvá, je z poistnej zmluvy nárokovateľná. Zároveň požiadal, aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú v celom rozsahu.Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 22.05.2014, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý
podaním zo dňa 07.05.2014 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a zároveň týmto podaním

požiadal o odročenie pojednávania a to z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedenom na
OS Bratislava I pod č. 4C/54/2013, ktoré sa koná dňa 22.05.2014 o 12.00 hod, na ktoré bolo predvolanie
doručené skôr. K tejto žiadosti doložil žalovaný predvolanie na pojednávanie na OS Bratislava I sp. zn.:
4C/54/2013 na deň 22.05.2014 o 12.00 hod vo veci Rapid Life životná poisťovňa, a.s. proti SR - Národná
banka Slovensko zo dňa 28.2.14.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 115 ods.2 ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby
nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Je potom na účastníkovi, či
svoje právo využije, alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci

nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby požiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ustanovenie § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd
mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Dôležitosť dôvodu,
ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2
O.s.p.), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len

zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania.
Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje
existenciu ním
tvrdeného dôležitého dôvodu, teda súd môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“

vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na
pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť účastníka na inom pojednávaní konanom
v ten istý deň ako pojednávanie, na ktoré bol predvolaný, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého
dôvodu“, že žalovaný takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané, aby oznámil ďalšie
údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla

odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o
termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp.,
že kolidujúce úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť
inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa žiada o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd mal za to, že argumenty, ktoré žalovaný použil na odôvodnenie žiadosti o odročenie pojednávania
nie sú náležité, lebo v tomto prípade kolízia pojednávania u účastníka v tom istom termíne nie je
bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie
vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti

účastníka konania je aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a nie je povinnosť súdu
vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný je právnickou osobou a v tejto veci nebol zastúpený advokátom.
Vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.12.2013 je podpísané Y.. Y. Š.W., R. G. U.

L.. Predvolanie na pojednávania na deň 22.05.2014 o 9.00 hod. prevzal žalovaný dňa 06.05.2014,
pričom ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania je dátovaná z
07.05.2014 a súdu bola doručená dňa 12.05.2014. Z obsahu tohto podania žalovaného je zrejmé,
že dňa 6.5.2014 mu bolo doručené predvolanie na pojednávania na OS KE I vo veci 39C/310/2013
avšak žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn.: 4C/54/2013 dňa 22.5.2014 o 12.00 hod s tým, že predmetné predvolanie
na toto pojednávanie mu bolo doručené skôr, pričom súdu neuviedol kedy, iba doložil predvolanie na
pojednávania zo dňa 28.02.14. Žalovaný ďalej súdu uviedol termíny už vytýčených iných vecí, na ktoré
by mal súd prihliadať pri vytyčovaní termínu pojednávania. Iba z týchto skutočností nemohol súd posúdiťdôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania. Súd poukazuje na to, že žalovaný je právnickou osobou
a v zmysle ust. § 21 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku za právnickú osobu koná a) štatutárny
orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda,

prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený, b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym
orgánom, c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje,
že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať. Za právnickú osobu môžu v zmysle
ust. § 21 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku konať aj iné osoby ak to ustanovuje Občiansky súdny

poriadok alebo iný zákon, napr.: likvidátor, správca konkurznej podstaty a pod. Právnická osoba ako
účastník konania sa môže podľa ust. § 24 Občianskeho súdneho poriadku nechať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí. Žalovaný v tomto prípade nebol zastúpený právnym zástupcom a ani
súdu neoznámil, z akých dôvodov nebolo možné kolíziu pojednávaní nariadených na deň 22.052014
riešiť iným spôsobom - napr. prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému by udelil plnomocenstvo,
keď je súdu známe z jeho činnosti, že v iných obdobných prípadoch zastupujú žalovaného dvaja právny

zástupcovia alebo prostredníctvom niektorej z osôb, ktoré v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §21
ods.1 Občianskeho súdneho poriadku konanú za právnicku osobu, pričom súd poukazuje na to, že
žalovaný podával vyjadrenia súdu prostredníctvom JUDr. Škapinca, čím sa súd domnieva, že ide o
zamestnanca žalovaného, ktorý je oprávnený za žalovaného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
21 Občianskeho súdneho poriadku konať. Súd poukazuje na to, že prípadná neschopnosť zorganizovať

zastupovanie na súde pri kolízii pojednávaní za takýchto okolností ide na ťarchu účastníka konania.
Za takýchto okolností mal súd za to, že nie sú splnené podmienky za ktorých by súd nemohol konať v
neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie a to : pripojeným spisom OS KE I sp. zn.: 23C/229/2009, poistkou zo

dňa 11.3.1998, Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy
uzavreté od 01.06.1995, Protokolom z dohľadu v Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO
- 12990/2007, platobným kalendárom pre poistnú zmluvu č. 50196 00140, poistkou zo dňa 11.3.1998,
Informáciou o finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa 20.01.2006, výsluchom žalobkyne a prednesom
právneho zástupcu žalobkyne a zistil tento skutkový stav :

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I 23C/229/2009 boli zistené tieto skutočnosti :

Z poistnej zmluvy č. 5019600140 je zrejmé, že dňa 7.3.1998 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu
pre produkt UDP - K so začiatkom poistenia 8.3.1998, s poistnou dobou 15 rokov, poistným plateným

mesačne vo výške 495,- Sk a to poštovou poukážkou, s dobou platenia poistného 10 rokov, s koncom
poistenia dňa 8.3.2013 a poistnou sumou pre prípad smrti vo výške 70 000, -Sk a pre prípad dožitia
105 841,- Sk. Nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre poistné zmluvy
uzavreté od 01.06.1995.

Z platobného kalendára k tejto poistnej zmluve vyplýva, že žalobkyňa platila poistné pravidelne každý
mesiac avšak nie stále v rovnaký deň.

Listom zo dňa 15.05.2008 žalovaný vyčíslil žalobkyni jednotlivé alternatívy uvedené v Stanovisku k
zvýšeniu poistného, ktoré bolo žalobkyni zaslané s tým, že určil lehotu na vyjadrenie k tomuto návrhu

do 15.6.2008.

Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 23.06.2008, ktoré spoločnosť Rapid Life doručila žalobkyni
bolo zistené, že týmto poisťovňa žalobkyni oznámila, že dňa 16.05.2008 došlo na základe ustanovení
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte produktu UDP - K k zrušeniu poistnej

zmluvy č. 5019600140 podľa ust. § 788 ods.2 písm. f) Občianskeho zákonníka z dôvodu uvedeného
v článku 11 ods.2 Všeobecných poistných podmienok a suma odkupnej hodnoty vo výške 40 842, -Sk
bude vyplatená poštovou poukážkou.

Listom zo dňa 19.05.2009 oznámila žalobkyňa žalovanému neuznanie zániku poistenia z dôvodu podľa

ust. § 788 ods.2 písm. f) Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 11 ods.2 Všeobecných poistných
podmienok.Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.7.2011 č. konania : 23C/229/2009 - 289 súd rozhodol o žalobe
žalobkyne tak, že určil, že zrušenie poistnej zmluvy UDP - K č. 5019600140 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 8.3.1998 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia žalovaného zo dňa 23.06.2008 je

neplatné a určil, že poistná zmluva UDP - K č. 5019600140 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
je platná a naďalej trvá. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nebolo preukázané, že by medzi
účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia
zmluvy ani že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca neplatnosť zmluvy, takisto nebolo
preukázané,abyboladanánemožnosťplneniazozmluvyatedakeďženebolopreukázané,žebydošlok

zánikupoisteniadohodouaaninebolizistenéžiadnezákonnédôvodyzánikupoistenia,určil,žezrušenie
poistnej zmluvy je neplatné a že poistná zmluva trvá.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.7.2013 č. konania : 3Co/90/2013 - 365 bola žaloba
zamietnutá, avšak len z dôvodu, že v tom čase už žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na určení,
pretože dňa 8.3.2013 došlo k zániku zmluvy a preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

a žalobu zamietol, pričom ostatnými odvolacími dôvodmi sa súd nezaoberal.

Zo spisu prejednávanej veci bolo zistené :

Z poistky predloženej žalobkyňou súdu zo dňa 11.3.1998 vyplýva, že účastníci konania uzavreli poistnú

zmluvu pre produkt UDP - K číslo poistnej zmluvy 5019600140 so začiatkom poistenia 8.3.1998, s
poistnou dobou 15 rokov, poistným plateným mesačne vo výške 495,- Sk a to poštovou poukážkou, s
dobou platenia poistného 10 rokov, s koncom poistenia dňa 8.3.2013 a poistnou sumou pre prípad smrti
vo výške 70 000, -Sk a pre prípad dožitia 105 841,- Sk.

Z informácie o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2005 žalobkyne zo dňa 20.01.2006 je zrejmé,
že v roku 2005 zaplatila žalobkyňa na poistnom sumu 5 940,- Sk a stav jej poistnej zmluvy ku dňu
31.12.2005 bol vo výške 46 530,- Sk, poistná suma pre prípad dožitia predstavuje 106 158, -Sk a pre
prípad smrti 70 317,- Sk.

Z platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. 50196 00140 bolo zistené, že žalobkyňa platila dohodnuté
poistné vo výške 16,4310 Eur každý mesiac, avšak vždy k inému dátumu v mesiaci.

ZprotokoluzdohľaduvykonanéhovPrvejčesko-slovenskejpoisťovniRapid,a.s.ODO-129990/2007je
zrejmé, že pri vykonanej kontrole u žalovaného bol zistený nedostatok v tom, že kalkulačné vzorce nie sú

vsúladespoistno-matematickýmimetódaminavýpočetpoistnéhoatechnickýchrezervanezohľadňujú
všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko - slovenská poisťovňa, a.s. zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti.

Listom zo dňa 15.02.2008 adresovanom odporcovi NBS uložila odporcovi do 10 pracovných dní odo

dňa doručenia tohto listu prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole
z dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv a v tej
istej lehote predložiť NBS správu o prijatých opatreniach, v lehote do 31.03.2008 bol odporca povinný
splniť tieto prijaté opatrenia a v lehote do 10.04.2008 bol odporca povinný predložiť NBS písomnú správu
o splnení prijatých opatrení. Tieto lehoty boli na základe žiadosti odporcu predlžené.

Z listu NBS zo dňa 08.02.2012 adresovanému Krajskému súdu v Bratislave, ktorý predložil sám
žalovaný, bolo zistené, že NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid prepočítať výšku poistného
pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, avšak uložila jej povinnosť prijať a splniť také opatrenia,
ktoré by odstránili nedostatok v kalkulácii produktov UDP - K a Kapitál a tým umožnili správnu tvorbu

technických rezerv na životného postenie. Nesprávny poistno - matematický postup poisťovne Rapid
bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia,
ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS v tomto liste
ďalej uviedla, že poisťovňa Rapid sa s tým mohla vysporiadať napríklad zmenou zmluvných záväzkov
poisťovne Rapid voči poisteným na základe osobitných dohôd, pričom zmena zmluvného záväzku je

dvojstranným právnym aktom a podľa § 493 Občianskeho zákonníka nemožno tento vzťah meniť bez
súhlasu jeho strán, pokiaľ Občiansky zákonník nestanovuje inak, teda k zmene je potrebný súhlas oboch
strán. Ďalšou možnosťou podľa NBS bol prevod dotknutých poistných zmlúv na inú poisťovňu aleboprefinancovanie nesprávne nakalkulovaných poistných produktov UDP - K a Kapitál z vlastného zdroja
poisťovne Rapid za cenu straty.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.05.2014 uviedol, že má za to, že poistná
zmluva bola riadne uzavretá, následne nastala poistná udalosť a na základe toho má žalobkyňa nárok
na výplatu zvýšenej poistnej sumy. Podľa neho nie je dôvod na to, aby právo na výplatu bolo zmenené
a teda právo na výplatu danej sumy žalobkyni patrí.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.05.2014 bolo zistené, že po uzavretí poistnej
zmluvyplatilapoistnénačas.Počastrvaniapoistnéhovzťahujejdomovchodilirôznelistyodžalovaného,
kde jej žalovaný núkal mobily a podobne. Potom jej domov prišiel list, že sa skončila jej poistná zmluva
a že už v priebehu ďalších piatich rokov, ak by nastala nejaká poistná udalosť, tak sa poistná zmluva na
to vzťahovať nebude. Na to vyhľadala svojho právneho zástupcu a na tomto súde následne prebiehal
spor o určenie platnosti poistnej zmluvy a v priebehu tohto konania nastala poistná udalosť, čo bolo

žalovanému zrejmé a je to aj zachytené v spise a takisto aj v rozsudku. K uzavretiu zmieru so žalovaným
nie je ochotná pristúpiť, pretože jej núka sumu o 1/3 nižšiu než na akú má nárok podľa zmluvy.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 788 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ ) poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia

osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné
alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa
bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti
poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej
hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa ust. § 788 ods.3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods.4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch

v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ust. § 790 písm. b/ OZ poistiť možno najmä b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
Podľa ust. § 800 ods.1 OZ poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku
koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods.2 OZ možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do
dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie
zanikne.

Podľa ust. § 800 ods. 3 OZ Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou
poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods.1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa ust. § 801 ods.2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 802 ods.1 OZ pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvuneuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods.2 OZ ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých
prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre
neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods.1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,

musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.

Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný

záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 573 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 575 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a k sa plnenie stane nemožným, povinnosť
dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených

podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods1 až 3 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na zaplatenie poisteného plnenia z poistnej zmluvy z
dôvodu, že nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená.

Nakoľko žalovaný v tomto konaní popieral právny základ nároku žalobkyne bolo povinnosťou súdu sa
predbežnevysporiadaťsotázkouplatnostiatrvaniapoistnejzmluvyatoajvzhľadomktomu,žerozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa sp. zn.: 23C/229/2009 bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 4.7.2013 č. konania : 3Co/90/2013 - 365 tak, že žaloba bola zamietnutá.

Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 08.03.1998 poistnú zmluvu č. 2019600140. Táto skutočnosť bola
zistené zo spisu OS KE I 23C/229/2009 ako aj z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 22.5.2014 a
nebola medzi účastníkmi sporná.

Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím poistnej zmluvy občiansko- právny vzťah,

na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle týchto
ustanovení je potrebné posúdiť aj obsah poistnej zmluvy, ktorý je určený právami a povinnosťami
zmluvných strán a podľa toho posúdiť nárok žalobkyne. Poistná zmluva v zmysle ust. § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba
- poisťovateľ a na druhej strane fyzická osoba alebo právnická osoba ako poistník. Súd zároveň

predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na povahu účastníkov konania, kde žalovaný v tomto
zmluvnom vzťahu koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupuje ako fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zároveň obsah zmluvy, výšku poistného plnenia
a ani výšku poistného nemohla navrhovateľka v odporcom vopred pripravenom návrhu na uzavretie

poistnej zmluvy individuálne ovplyvniť a mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto
podobe uzavrie alebo nie.
Súd predovšetkým skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania z hľadiska
jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti
a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy,

nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným
zákonom platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon
obchádzala a z vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn.: 23C/229/2009 nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov.

Ďalej súd skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene poistnej zmluvy pokiaľ ide o možnosť
ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku poistenia zo zákona, alebo či nedošlo k zániku poistenia iným
spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým (zrušenie poistenia v zmysle článku 11 bod 2 všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie). Zároveň bolo povinnosťou súdu ako predbežnú otázku

ďalej posudzovať, či nedošlo k naplneniu niektorých zo skutočností spôsobujúcich zánik predmetnej
poistnej zmluvy v nadväznosti na námietky žalovaného uvedené v podaní ktoré bolo súdu doručené
dňa 20.12.2013.Pri skúmaní vyššie uvedeného súd vychádzal z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.:
23C/229/2009 a dospel k tomuto záveru :

V článku 11 ods.2 Všeobecných poistných podmienok sú upravené podmienky a čas zániku poistnej
zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť len na žiadosť poistníka.
Oznámením o zániku poistenia zo dňa 23.06.2008 žalovaný oznámil žalobkyni zánik poistenia z dôvodu
uvedené v ustanovení § 788 ods.2 písm. f) Občianskeho zákonníka s tým, že došlo k zániku poistenia v
zmysle čl. 11 ods.2 Všeobecných poistných podmienok. Z obsahu spisu tunajšieho súdu 23C/229/2009

predovšetkým z výpovede žalovanej v tomto konaní však nevyplynulo, aby táto niekedy požiadala
o skončenie poistenia, čo potvrdzuje aj jej list zo dňa 19.5.2009, ktorým oznámila žalovanému, že
neuznáva zánik poistenia. Súd mal teda za to, že z tohto dôvodu - skončenie na žiadosť poistníka
nedošlo k zániku poistnej zmluvy.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zániku poistenia, ktoré možno aplikovať na predmetnú poistnú zmluvu,

tie sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka - konkrétne v ust. § 800 - výpoveďou, §
801 - v dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie alebo nezaplatenia jednorazového
poistného do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti, § 802 - odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy
aleboodmietnutímplneniazostanypoistiteľa.TátozákonnáúpravabolapremietnutáajdoVšeobecných
poistných podmienok. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 23C/229/2009

ako aj vychádzajúc zo záverov prvostupňového súdu v tomto konaní má súd za to, že k zániku poistenia
nedošlo žiadnym z týchto spôsobov. V§ 800 ods.2 Občianskeho zákonníka je upravené právo každého
z účastníkov poistnej zmluvy vypovedať túto zmluvu do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy.
Toto zákonné ustanovenie bolo zakotvené aj do Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve.
V tomto prípade k zániku poistenia týmto spôsobom - z dôvodu výpovede niektorého z účastníkov

konania nedošlo. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ust. § 802
ods.1 Občianskeho zákonníka, čo ani žiadnym z účastníkov nebolo tvrdené. Súd ani nezistil, že by
k zániku poistenia došlo v zmysle ust. § 802 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nebolo zistené, že by
odporca ako poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených
v ustanovení § 793 Občianskeho zákonníka ( povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky

písomné otázky poistiteľa týkajúceho sa dojednávania poistenia ) . Taktiež nedošlo k zániku poistenia
ani odmietnutím poistenia zo strany odporcu v zmysle ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd ani nezistil, že by v tomto prípade došlo k zániku poistenia resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497 Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenie bolo prevzaté do Všeobecných poistných podmienok do článku 3 bodu 8
týchto poistných podmienok, podľa ktorých v môže poisťovňa ako aj poistník v prvých dvoch mesiacoch
od uzavretia zmluvy odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu. Takisto ani nedošlo k zrušeniu

poistenia v zmysle ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak sa veriteľ dohodne s
dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože navrhovateľka neprijala žiadnu
z odporcom ponúkaných zmien poistných podmienok, čo nakoniec aj vyplýva z listu navrhovateľky
odporcovi zo dňa 07.05.2008. Súd zároveň zistil, že k zániku poistenia nedošlo ani na základe vzájomnej
dohody účastníkov konania o zrušení poistnej zmluvy tak, ako je to uvedené v ustanovení § 572 ods.

2 Občianskeho zákonníka.

Súd sa ďalej musel vysporiadať argumentáciou odporcu o tom, že k zániku poistenia došlo v dôsledku
udalosti v roku 2008 tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.12.2013.

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia žalovaného o tom, že došlo k zániku poistenia zo zákona v dôsledku
mimoriadnych skutkových okolností v roku 2008 nezávislých od vôle oboch zmluvných strán, súd
považoval za nedôvodné. Pokiaľ boli u žalovaného v rámci vykonaného dohľadu zisteného nedostatky,
ktoré sú zachytené v Protokole o vykonanom dohľade, ktorý žalovaný súdu predložil a ktoré spočívali
v tom, že poistné podľa príslušných poistno - matematických metód v prípade poistenia UDP - K

nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia, podľa názoru súdu nemožno dôsledky takýchto pochybení
zo strany žalovaného prenášať na druhého účastníka právneho vzťahu v tomto prípade na žalobcu ako
spotrebiteľa.Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal
a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno -matematickými normami alebo metódami, je irelevantná.
Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť

ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky
v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené
ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne
príčiny. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporcu by to neznamenalo zánik

nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po
splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania.
Súd má jednoznačne za to, že odporca je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu
a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu s navrhovateľkou za podmienok, aké boli
dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta
sunt servanda). Ak aj bolo odporcovi uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných

vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia
možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu
NBS, ide len o účelový výklad odporcu. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade
zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo- právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah aj naďalej trval a to až do 8.3.2013 (koniec poistného vzťahu
bol dojednaný na deň 8.3.2013). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci,
súd pri predbežnom posúdení tejto zmluvy dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla

žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to
riadna a platná právna zmluva, ktorej obsahom sú účastníci viazaní a teda sú v tomto prípade viazaní
svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 7.3.1998. Takisto súd dospel vykonaným
dokazovaním k záveru, že predmetná poistná zmluva je platná a teda, že nárok žalobkyne na poistné
plnenie pre prípad poistnej udalosti je daný.

Poistnouudalosťouvtomtoprípadejedožitiesakoncapoistenia,t.j.dňa8.3.2013stým,žepoistnásuma
v zmysle predmetnej poistnej zmluvy bola dohodnutá na sumu 3 513,27 Eur ( 105 841,- Sk ). V zmysle
ust. článku 15 ods.1 Všeobecných poistných podmienok pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995 je poisťovňa
povinná pri poistení pre prípad dožitia vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v

poistnej zmluve a podľa článku 25 Všeobecných poistných podmienok pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995
prípadné prebytky poistného použije poisťovňa na zvýhodnenie poistení formou rozšírenia jeho rozsahu,
zvýšenia poistných súm a dôchodkov alebo zníženia sadzieb poistného. Súd poukazuje na to, že k tejto
poistnej udalosti došlo ešte počas odvolacieho konania, čo muselo byť známe žalovanému aj z obsahu
samotného rozsudku odvolacieho súdu.

Nakoľko žalovaný v tomto konaní vo svojom vyjadrení popieral nárok žalobcu na zaplatenie sumy
3 523,80 Eur a teda výšku tejto poistnej sumy, bolo povinnosťou súdu ďalej skúmať na akú sumu
poistného plnenia má žalobca nárok, pri uplatnení námietky žalovaného, že v tomto prípade došlo
k redukcii. Preto sa musel vysporiadať súd s tým, čo je potrebné v tomto konaní podľa článku 9

ods.2 Všeobecných poistných podmienok považovať za nezaplatenie poistného v plnej výške v lehote
ustanovenej Občianskym zákonníkom, pre posúdenie, či boli splnené podmienky na jeho aplikáciu ( či
došlo k zmene rezervotvorného poistenia s bežným poistným na poistenie so zníženou poistnou sumou
- redukcia poistnej zmluvy ), teda či v tomto prípade došlo k redukcii poistnej sumy tak, ako to uvádza
žalovaný.

Podľa platnej právnej úpravy platnej v čase uzavretia poistnej zmluvy ( 7.3.1998 ) nebolo pre platnosť
poistnej zmluvy nevyhnutné aby v nej boli vymedzené následky nezaplatenia poistného včas a v
dohodnutom rozsahu. Bolo preto nevyhnuté, aby si strany v nevyhnutnom rozsahu v poistnej zmluve
alebo v poistných podmienkach upravili kedy a za akých presných podmienok poistenie nezanikne

pre nezaplatenie poistného, kedy a za akých presných podmienok a akým spôsobom dôjde k redukcii
poistenia a pod. Predtým boli tieto otázky upravené vo vyhláške č. 49/1964 Zb. v ust. § 12 , tá ale bola
zrušená s účinnosťou od 1.11.1991 vyhláškou č. 364/1991 Zb.Súčasťou predmetnej poistnej zmluvy Všeobecné poistné podmienky pre zmluvy uzavreté od
01.06.1995.

Súd z obsahu týchto poistných podmienok zistil nasledujúce :

Z článku 9 ods.2 týchto poistných podmienok vyplýva :
ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške stanovenej Občianskym
zákonníkom, uplynutím tejto lehoty :

a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia
sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou ( redukcia poistnej sumy ), so zníženým dôchodkom
( redukcia dôchodku ) alebo so skrátenou poistnou dobou
( redukcia poistnej doby ) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné,
b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia
a rizikové poistenie ( napr. dočasné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie ) zaniká bez náhrady.

Podľa článku 9 ods. 3 týchto poistných podmienok lehoty do ktorých možno zaplatiť splatné poistné,
môžu byť predtým, než uplynú písomnou dohodou predĺžené až o tri mesiace.

Podľa článku 9 ods.4 týchto poistných podmienok poisťovňa má právo na poistné do zániku, resp. do

redukcie poistenia.

Podľa článku 9 ods.5 týchto poistných podmienok poisťovňa môže do 6 mesiacov po dni, kedy došlo
k redukcii, zrušiť s výplatou odbavného také poistenie, pri ktorom je znížená poistná suma menšia ako
jedna pätina dojednanej poistnej sumy.

Podľa článku 9 ods. 6 týchto poistných podmienok zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo
skrátenú poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno - technických zásad.

Podľa ust. § 801 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy poistenie

zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do
troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho
splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté
platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy Poistné
podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku
poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje
ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Občiansky zákonník vo svojich prechodných ustanoveniach účinným k 1. Aprílu 2004 Spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu
s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v

časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto
zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

Toto ustanovenie obsahuje výkladové pravidlá pre prípad, ak vzniknú pochybnosti o obsahu právneho
úkonu a ktoré zároveň ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil prostriedkami gramatickými ( z
hľadiska možného významu použitých pojmov ), logickými

(z hľadiska vzájomnej náväznosti jednotlivých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov
v štruktúre celého právneho úkonu ) a na základe vykonaného dokazovania aby súd posúdil aká bola
skutočná vôľa zmluvných strán.

V zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Takisto aj článok 5 druhá veta Smernice 93/03/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách používa pojem „pre spotrebiteľa najpriaznivejší“.

V danom prípade má súd za to, že pri výklade čl. 9 Všeobecných poistných podmienok prevyšuje
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa v tomto právnom vzťahu je a to vo svetle cieľov,
ktorý sleduje vyššie citovaná Smernica ako aj s prihliadnutím na to, že poistné podmienky pripravuje

sám žalovaný - poisťovňa, ktorý sa na túto činnosť špecializuje a je pre ňu odborne vybavený, tieto
poistné podmienky používa opakovane vo viacerých prípadoch a za takéhoto stavuje je tu daná určitá
nerovnováha medzi subjektmi právneho vzťahu, keď žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť participovať
na tvorbe týchto podmienok a zároveň jeho možnosť podrobne preskúmať tieto poistné podmienky je
značne obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené ( náklady na právnu pomoc, strata času ) značne

prevyšujú očakávaný prínos.

Súd mal za to, že formulácia ustanovenia 9 čl. 2 Všeobecných poistných podmienok je neurčitá a
pre spotrebiteľa nejasná a zároveň teda aj neprijateľná, pretože neupravuje určito, zrozumiteľne a
jasne podmienky a spôsob redukcie poistnej sumy. Ustanovenia Všeobecných poistných podmienok

sú písané malým písmom a neumožňujú spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy postrehnúť všetky
skutočnosti dôležité pre poistný vzťah a jednak vzhľadom k tomu, že po ich prečítaní nie je priemernému
spotrebiteľovi jasné za akých podmienok a akým spôsobom dochádza k redukcii poistnej zmluvy
a čo vlastne presne znamená redukcia poistnej sumy, ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie
zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Spotrebiteľovi nemôže byť za

takto určených podmienok jasné a za situácie, ak bolo dohodnuté, že spôsob platenia poistného je
mesačný bez uvedenia dátumu splatnosti , kedy je v omeškaní s platením poistného a vlastne kedy
a akým spôsobom a za akých podmienok pristúpi poisťovňa k redukcii poistného plnenia a preto za
takéhoto stavu mal súd za to, že tento výklad má ísť na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama formulovala.
Vzhľadom k tomu je potrebné mať za to že tento článok poistných podmienok je nezrozumiteľný a

neurčitý a pre spotrebiteľa za takýchto podmienok aj neprijateľný. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS 243/2007 z 19. Júna 2008, kde sám Ústavný súd uviedol, že výklad
nejasného pojmu má byť v neprospech tej strany, ktorá ho použila.

Vychádzajúc z tohto mal súd za to, že za takejto pre spotrebiteľa nejasnej a neprijateľnej podmienky

nemohlo dôjsť k redukcii poistného plnenia a teda tvrdenia žalovaného o tom, že došlo k redukcii sú
nedôvodné a preto súd uzavrel, že žalobkyňa má nárok na výplatu poistného plnenia vo výške, aká bola
dojednaná v poistnej zmluve s navýšením o prebytky v zmysle Všeobecných poistných podmienok.

Pokiaľ žalovaný teraz v čase keď má plniť uplatňuje námietku redukcie poistnej sumy s tým, že žalobca

bol naposledy v omeškaní v dňa 08.12.2003, takéto jeho konanie možno posúdiť ako konanie , ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu je aj uplatnenie
redukcie zo strany žalovaného neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Dobrými mravmi sú pravidla správania sa , ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ hodnotového poriadku. Ak tomuto poriadku zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým

mravom . Súd má za to, že ak by aj prichádzala do úvahy redukcia poistného plnenia, tak prípadné
uplatnenie si redukcie zo strany žalovaného po takom dlhom čase ( skoro 11 rokov od omeškania
žalobkyne ) je úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný nikdy žalobkyni počastrvania poistného vzťahu neoznámil, že je v omeškaní a teda takéto konanie zo strany žalovaného by
bolo právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a je zároveň aj neplatným právnym úkonom.

Súd poukazuje zároveň na zásadu „ pacta sund servanda - zmluvy sa majú dodržiavať“, a preto
vychádzajúc z hore uvedených právnych záverov má za to, že nárok žalobkyne je dôvodný a žalovaný je
povinný jej, nakoľko nastala poistná udalosť v zmluve bližšie určená - dožitie sa konca poistenia vyplatiť
dohodnutú poistnú sumu zvýšenú o prebytky teda v sume 3 523,80 Eur ( suma 106 158,- Sk ) tak, ako
to uviedol v informácii o finančnom stave poistnej zmluvy.

Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3 523,80 Eur
dôvodný, preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni bola vyplatená
odkupná hodnota vo výške 1 981,44 Eur sa nepreukázala ako dôvodná, čo vyplynulo zo samotného

spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.: 23C/229/2009.

Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením poistnej sumy a to od 9.3.2013, vznikol týmto žalobkyni nárok
na úroky z omeškania a to vo výške podľa občianskoprávnych predpisov platných ku dňu omeškania.
Omeškanie nastalo dňom nasledujúcim po dožití sa konca poistnej doby, t.j. dňa 9.3.2013. Výška úroku

z omeškania v tento deň predstavovala podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka hodnotu o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlh,
t.j. v tomto prípade 0,75 + 5 teda 5,75.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia,môžekonanieprerušiť,akprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Najvyššom

súde pod sp. zn.: 2Cdo/229/2013 a 7Cdo/163/2013 podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
c ) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že rozhodnutia v týchto konaniach sú významné pre toto
konanie pretože v nich Najvyšší súd ustáli, či zánik poistenia žalobcu za skutkových okolností, ktoré
nastali v roku 2008 z materiálneho hľadiska je dôvodný a zákonný, čím ustáli právny základ nároku
žalobcu. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súd môže konanie prerušiť ( slovo „ môže“ )

z čoho teda vyplýva, že prerušenie konania z tam uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd nie je
povinný konanie prerušiť ani v prípade, ak by inak boli splnené podmienky na prerušenie konania. Súd je
povinnýnajskôrurobiťinévhodnéopatreniadostupnýmiprocesnýmiprostriedkamiaažkeďtietozlyhajú,
môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci,
prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu

súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej
a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom
ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda
zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku
ako pravidlo.

Za danej situácie sa súdu javí prerušenie konania najzdĺhavejším opatrením z hľadiska vedenia konania
a to z dôvodu hospodárnosti konania pri možnosti využitia iných postupov a opatrení ako bolo v tomto
prípaderiešeniepredbežnejotázky,pretožeochranaprávúčastníkovkonaniabysamohlazačaťnapĺňať
až po rozhodnutí Najvyššieho súdu.

Súd mal teda za to že návrh žalovaného na prerušenie konania v tomto prípade nie je dôvodný, nakoľko
si otázku trvania poistnej zmluvy vyriešil v tomto konaní predbežne a za takejto situácie by prerušenie
konania bolo len nehospodárnym predlžovaním celého sporu, preto návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Nakoľko mala žalobkyňa v tomto konaní úspech, vznikol jej v zmysle ust. § 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 26.05.2014 , ktoré bolo súdu doručené dňa 27.05.2014 si
vyúčtoval trovy konania vo výške 768,68 Eur pozostávajúce z :

- odmena za úkon : príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo

výške 7,81 Eur;
- odmena za úkon : podanie žaloby vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur;
- odmena za úkon : právna porada dňa 19.05.2014 vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo výške 8,04
Eur;
- odmena za úkon : účasť na pojednávaní dňa 22.05.2013 vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo
výške 8,04 Eur;

Spolu uplatnené trovy konania vo výške 556,58 Eur + súdny poplatok za podanú
žalobu vo výške 212, -Eur ak bol zaplatený.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov konania v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a má za to, že
je možné trovy konania priznať takto :

- odmena za úkon : príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo
výške 7,81 Eur;

- odmena za úkon : podanie žaloby vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur;
- odmena za úkon : právna porada dňa 19.05.2014 vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo výške 8,04
Eur;
- odmena za úkon : účasť na pojednávaní dňa 22.05.2013 vo výške 131,13 Eur + režijný paušál vo
výške 8,04 Eur;

Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 556,58 Eur.

Súd v rámci trov konania nepriznal navrhovateľke náhradu súdneho poplatku za podaný
návrh, nakoľko ide o spotrebiteľa, ktorý sa týmto domáha ochrany svojho práva vyplývajúce zo

spotrebiteľskej zmluvy a preto sa na neho podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za zákona o súdnych poplatkov
vzťahuje osobné oslobodenie.

O povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania v celkovej výške 556,58
Eur na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).