Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202385
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815202385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci

navrhovateľky: R. E., E.. R.Á., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX proti odporcovi v 1. rade: F. F.,
O.. XX.XX.XXXX, bytom L. X, M., právne zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom,
Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava a D. X. X. E.: E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, X. M. zastúpenej
M. D. Ú. P., F. X. R. E., Ú. P., F. X. R. E. X. E., o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca v 1. rade Skender Saiti, nar. 15.10.1977, nie je otcom maloletej Rebeky
Saitiovej, nar. 04.10.2014, z matky Andrei Robovej, rod. Antušovej, nar. 13.06.1979.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že odporca v 1. rade Skender Saiti nie
je otcom maloletej Rebeky Saitiovej, nar. 04. 10. 2014 matke Andrei Robovej, rod. Antošovej, nar. 13.
06. 1979. Návrh odôvodnila tým, že dňa 28. 01. 2006 uzavrela s odporcom v 1. rade manželstvo pred
Matričným úradom v Košiciach, mestská časť Staré Mesto. Dňa 03.04.2013 odporca v 1. rade podal
návrh na rozvod manželstva a dňa 04.10.2014 sa jej narodila dcéra Rebeka, odporkyňa v 2. rade.
V rozhodnom čase na počatie dieťaťa však s odporcom v 1. rade neudržiavala intímny styk, hoci od
rozvodu manželstva neuplynulo 300 dní, je preto vylúčené aby mohol byť biologickým otcom dieťaťa. V

čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stýkala so svojím druhom Ing. Štefanom Jánosdeákom,
nar. 10.12.1983 v Rožňave a z tohto vzťahu sa im narodila dcéra Rebeka. Z týchto dôvodov podala
návrh na zapretie otcovstva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu, aj na pripojených listinách a uviedla, že s odporcom v 1. rade
nemá žiadny kontakt už 5 rokov a ani nevie kde je. Má partnera už vyše 7 rokov s ktorým žije v spoločnej
domácnosti. Má s ním dcéru Emu Jánosdeákovú. Vie o tom, že bývalý manžel má tiež novú partnerku
a dieťa. V rozhodnom čase na počatie dieťaťa s odporcom v 1. rade neudržiavala intímny styk, hoci
od rozvodu manželstva neuplynulo 300 dní. Je preto vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. V čase
rozhodnom pre počatie dieťaťa som sa intímne stýkala s terajším partnerom a z tohto vzťahu sa im
narodila dcéra Rebeka.

Odporca v 1. rade súhlasil s návrhom, pretože je aj v záujme maloletej Rebeky, aby sa vzťahy k nej
vysporiadali a potvrdil slová navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka sa dlhodobo nestýka s odporcom
v 1.rade. V rozhodnom čase nemali pohlavný styk a preto je vylúčené aby bol otcom maloletej RebekySaitiovej. Z uvedených dôvodov nemal námietky aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky a rozhodol v
zmysle jeho petitu. Podotkol, že sa dostavil ako svedok Ing. Štefan Jánosdeák, ako pravdepodobný
biologický otec dieťaťa. Z opatrnosti navrhol aby bol vypočutý k podstatným skutočnostiam a aby uviedol

v akom vzťahu je s navrhovateľkou. Poukázal tiež na to že v obdobnej veci bolo už pred tunajším
súdom rozhodnuté a to v konaní číslo 12C/205/2013, v konaní o zapretie otcovstva voči maloletej Emme
Saitiovej, medzi rovnakými účastníkmi. Okolnosti sa nezmenili a aj z tohto dôvodu mal za to, že návrh
navrhovateľky je opodstatnený.

Svedok Ing. Štefan Jánosdeák uviedol, že s navrhovateľkou sa stýka asi 8 rokov a spoločne žijú 6 rokov.
Udržiavali vzťah ako manželia. Maloletá je už ich 2 spoločným dieťaťom, ktoré plánovali. Zdôraznil, že
sa cíti byť biologickým otcom a určite ním aj je, pretože v rozhodnom čase navrhovateľka neudržiavala
s odporcom v 1. rade žiadny kontakt. Je preto vylúčené aby bol otcom on. Odporcu v 1. rade pozná
osobne. Sú dokonca v kamarátskom vzťahu. Čo sa týka biologického otcovstva, svedok potvrdil, že je
biologickým otcom maloletej, vzhľadom na všetky okolnosti.

Z rodného listu v knihe narodení matričného úradu Rožňava, zo zväzku 71, ročník 2014, strana 145,
poradové číslo 397 vyplynulo, že dňa 04. 10. 2014 sa narodila v Rožňave Rebeka Saitiová. Ako rodičia
maloletej boli v rodnom liste zaznamenaní navrhovateľka a odporca v 1. rade.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/87/2013-100 zo dňa 21.03.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.04.2014 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade uzavreté dňa
28.01.2006, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice- Staré Mesto, vo zväzku 125, ročník
2006, na strane 146 pod poradovým číslom 14 bolo rozvedené.

Z rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 12C/205/2013-16 zo dňa 21.06.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.08.2013 vyplýva, že bolo súdom určené, že Skender Saiti, narodený dňa
15.10.1977 nie je otcom maloletej Emmy Saitiovej, narodenej dňa 19.02.2013 z matky Andrei Robovej,
rodenej Antušovej, narodenej dňa 13.06.1979.

Súd konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.

V zmysle ust. § 85 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia
manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné,
považuje sa za otca manžel matky.

V zmysle ust. § 88 ods. 1, 2 uvedeného zákona, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a

matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto
právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je
jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

V súlade s uvedeným ustanovením je v prípade pokiaľ sa maloleté dieťa narodí počas trvania

manželstva, alebo do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva možné vyvrátiť domnienku otcovstva
v zmysle ust. § 88 ods. 1, 2 Zákona o rodine len súdnym rozhodnutím o zapretí otcovstva. Návrh môže
podať aj matka, je však potrebné podať ho v trojročnej prepadnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa
narodenia dieťaťa. Ak súd vykonaným dokazovaním zistí, že manžel matky nie je otcom dieťaťa, ktoré sa
narodilojehomanželke,mátotenprávnynásledok,žeodsaméhozačiatkunemávočidieťaťurodičovské

práva a povinnosti. V konaní o zapretie otcovstva je potrebné dokazovanie zamerať na skutočnosti, z
ktorých je možné vyvodiť, či je otcom dieťaťa osoba, ktorej svedčí otcovstvo na základe domnienky
otcovstva, či je otcovstvo vylúčené vzhľadom na všetky okolnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzavreli manželstvo

dňa 28. 01. 2006. V spoločnej domácnosti nežili, pričom navrhovateľka nadviazala mimomanželský
pomer pred 8 rokmi s Ing. Štefanom Jánosdeákom a najmenej 6 rokov spätne žili obaja v spoločnej
domácnosti. Z výpovede navrhovateľky a svedka je zrejmé, že sa intímne stýkali a obaja zásadne
vylúčili možnosť, že by bol otcom maloletej odporkyne v 2. rade odporca v 1. rade. Z týchto dôvodovv konaní nebolo navrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania ani navrhovateľkou, ani odporcom v 1.
rade, pretože obaja jednoznačne potvrdzujú, že biologickým otcom maloletej Rebeky je svedok, ktorý
sa stýkal s matkou maloletej v rozhodnom období. Intímny styk s inou treťou osobou nebol tvrdený, ani

preukázaný.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej
Rebeky Saitiovej, nar. 04. 10. 2014, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný účastník
má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila. Z toho dôvodu
súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti