Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202675
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214202675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

J., R..K..S.., R. R. J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: XX
XXX XXX, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: R. K. - H. R. R., Ž. X.. XX, L.
o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 doručenou Okresnému súdu Galanta domáhal od žalovaného z
titulu majetkovej škody zaplatenia sumy 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275,- €. Svoju žalobu

odôvodnil tým, že Okresný súd Galanta zapríčinil svojim nezákonným konaním ( nesprávnym úradným
postupom ) vznik škody na strane žalobcu. Zároveň namietol zaujatosť všetkých sudcov Okresného
súdu Galanta. Vzhľadom na ich pomer k veci ( k veciam , keďže sa jednalo o hromadné žaloby )
a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci a o prikázanie veci
inému súdu. Následne Krajský súd Trnava rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Galanta sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Dunajská Streda. Vzhľadom na výšku uplatnenej istiny súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 115a od. 2 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súdvykonalvovecidokazovanieoboznámenímsožalobou,svyjadrenímžalovanejkžalobe,sobsahom
spisu Okresného súdu Galanta 8Er 4/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
V žalobe žalobca poukázal na to, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe

registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Je
registrovaná obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I v oddiele : Sro, Vložka číslo: 23636/
B. Žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom
podľa ust. § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok), zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre vymoženie svojej pohľadávky, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09410/08
dlžníkom ( povinným ) V. P. X.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor

pridelil registráciou exekučné veci č. EX 11733/2008 ( sp.zn. Okresného súdu Galanta 8Er 4/2009).
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a
účinne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému Okresnému súdu Galanta a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Žalobca poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného jednak v období od 01.06.2010
do 31.05.2011 ako aj od 01.06.2011. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a
napriek tomu, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, Okresný súd Galanta
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca v žalobe poukázal na to,
že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní primel porušovateľa k vydaniu
rozhodnutia. Poukázal v žalobe na rôzne dátumy , v ktorých žiadal o informáciu o stave konania, kde
namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a to počnúc od roku 2009 až do 25.05.2011

pričom väčšina týchto dátumov nesúvisí s exekučným konaním 8Er 4/2009. Opísaný postup exekučného
súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom , konkrétne ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť Okresného súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mohli smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súd uplatňuje náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne:

A. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca úhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Žalobca vynaložil v tomto období:

- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70,-€
- na udržanie a správu informačného systému sumu 40,-€

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, n publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€

Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a
to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,-€.

B. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Galanta je podľa názoru žalobcu v dôsledku jeho

nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.

Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;

a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne

a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bol zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho

zákonných nárokov. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanievzťahovadosiahnutieadekvátnejnápravy primeranejsatisfakciezaporušeniezákladných
práv a princípov právneho štátu.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti ,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu legitímnych
očakávaní že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky ( spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) sumu 275,-€. Žalobca
uskutočnilvýpočetnárokualikvotnýmpomerom55,-€zakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučného
súduatonazákladenímuvedenejdoktrínyústavnéhosúdu.Priurčeníprimeranejnáhradynemajetkovej
ujmy vychádzali pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o

zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 20.000,- Sk t.j. cca 660,- €. Teda 660,-€ : 12 mesiacov v roku = 55,-€ za mesiac.
Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto žalobca sa domáha na tunajšom súde od žalovaného

zaplatenia majetkovej škody 125,-€ a nemajetkovej ujmy 275,- €.
Žalovaný sa k hromadným návrhom vyjadril písomne dňa 22.08.2013. Žalovaný uviedol, že v rozmedzí
od 23.04.2012 do 25.09.2012 bolo žalovanému doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je
možnéjednotlivéžiadostifyzickyvyhľadať.Žalovanýdisponujevlastnoudatabázoudoručenýchžiadostí,

na základe ktorej môžu potvrdiť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v predmetnej veci im
doručená bola. Žalobca však neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť
potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a
vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu resp. zmaril možnosť plnenia uvedených predpokladov čo i len posudzovať , žiaden z

uplatnených nárokov uspokojený nebol.
Žalovaný žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukazuje na judikatúru ústavného súdu sp.zn. I.ÚS
16/02 z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.
Čo sa týka zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote takto
formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. Jednak namietaným postupom
môže byť samotný spôsob rozhodnutia- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresných súdov
niejemožnépovažovaťzanezákonnéazároveňichzákonnosťniejemožnéposudzovaťvtomtokonaní.
Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať. Žalovaný ďalej uviedol, že nemožno aplikovať 15 dňovú
lehotu upravenú v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na prípady, ak súd exekútora nepoveril a návrh

na udelenie poverenia zamietne. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku
Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 8Er 4/2009 súd zistil, že dňa 09.01.2009 bola
Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598Bratislava, proti povinnému V. P. X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX, XXX XX R. vo veci vymoženia 19.900,-
Sk s príslušenstvom. K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 15.12.2008, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul , rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09410/08 právoplatného 20.10.2008 a vykonateľného 23.10.2008.
Okresný súd Galanta dňa 16.01.2009 teda v zákonom stanovenej lehote poveril JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie v predmetnej veci.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 275,- €.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaust.§9ods.1Zákonač.514/2003Z.z. štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 16 ods. 4,5 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol
predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodne o náhrade škody priznať poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 19 ods. 2 veta 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody sa premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa ust. § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania , najdlhšie však do 6 mesiacov.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c),d) Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010
do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenia súdu ( t.j. v znení platnom od 01.06.2010 ) súd preskúma žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal

exekúciu., táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k
záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal škody a nemajetkovej ujmy výlučne za

nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia nedošlo v zákonnej
15 dňovej lehote. Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod
na náhradu škody resp. či vôbec nejaká škoda vznikla.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal
exekúciu., táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie , návrh n na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/99 Z.z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu.

Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval výlučne podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z., keď
podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní , nerozhodol Ústavný súd SR či Európsky súd pre ľudské práva.
V zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné
pre priznanie náhrady škody.

Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená
základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil, že súd oneskorene rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia. Súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola vydaná v lehote 15 dní. V
predmetnej veci , z ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody bol exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok. Následne uznesením 8Er 4/2009-17 súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť exekútorovi náhradu trov konania rozhodnutím zo dňa 17.05.2012 z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky. Poverenie na vykonanie exekúcie však bolo súdom vydané včas, nie tak, ako
to vo svojom návrhu tvrdí navrhovateľ.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný , neprerušený, nestačí , ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčinná súvislosť
existuje skutočnosť s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže

mať za následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom,
tedapostupom,ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.,akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.Súd ďalej poukazuje na to, že otázku , či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípade , najmä podľa týchto troch zásadných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o
náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z

hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody a taktiež nemajetkovej ujmy. Súd žalobu ako nedôvodný zamietol
nakoľko sa nepreukázali tvrdenia žalobcu, že súd oneskorene rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd zaoberal aj touto námietkou.
Premlčaniesavšakpodľaustálenejsúdnejpraxeskúmalenuexistujúcehonároku.Súddospelknázoru,

že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom
nezaoberal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný, ktorý bol úspešný si uplatnil náhradu trov konania ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu
žalovanémužiadnetrovykonanianevyplývajú,ztýchtodôvodovsúdrozhodolvzmysle§151od.2O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).