Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/191/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210685
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1709210685.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v právnej veci navrhovateľov: 1. H.. Q. Ž., O. B. O., K. J.Ú. XX,

2. S. Ž., O. B. O., Č.. V. XX, 3. S. Ž., O. B. Q., U. P. XX, 4. U. Ž.H., O. B. O., Q. X, 5. H.. P. Z., O. B. O., W.
XX, zastúpených JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 38, proti
odporcovi Úsvit pri Dunaji, Poľnohospodárske družstvo - Dunajská Lužná, so sídlom v Dunajskej Lužnej,
Košariská 42, zastúpenému JUDr. Zdenkou Lánikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Grösslingova
8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľov v 1. až 5. rade sa zamieta.

Určuje sa, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX - roľa o výmere 7.741 m2,
nachádzajúcej sa v okrese W., obec P. J., katastrálne územie X., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela registra „E“, vedenom Správou katastra Senec, je odporca.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania v sume 99,50 eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 901,55 eur na účet právneho zástupcu odporcu, vedený vo VÚB,
a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 09.11.2009 sa navrhovatelia v 1. až 5. rade domáhali určenia, že

sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. XXXX o výmere 7.741 m2 v katastrálnom území
Jánošíková. Podaním doručeným súdu dňa 18.2.2011 zmenili navrhovatelia petit návrhu, s tým, že
sa domáhali určenia, že parcela č. XXXX registra „E“ - KN nachádzajúca sa v k.ú. Jánošíková, okres
Senec, obec Dunajská Lužná na LV č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 patrí do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. až 5. rade, každému v podiele 2/10 k celku.

Uznesením č.k. XC XXX/XXXX-XX, zo dňa 12.05.2011 súd zmenu petitu pripustil.

V návrhu navrhovatelia dôvodili, že vyššie uvedenú parcelu nadobudli do svojho podielového
spoluvlastníctva na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve, po poručiteľke U. Z., ktorej podiel
predstavoval 1 k celku a na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi X. Ž., ktorý
bol vlastníkom 1 k celku.

Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. 1522, ako výlučné

vlastníctvo odporcu a to na základe kúpnej zmluvy B. - XXXX/X, uzavretej medzi R. S. a odporcom. Pani
R. S. nadobudla vlastnícke právo na základe dedenia po nebohom U. V.SprávakatastraSenecdňa20.8.2009zamietlanávrhnavkladpodanýzostranynavrhovateľov,zdôvody
duplicity vlastníckych vzťahov.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.2.2010, označeným
ako vzájomný návrh odporcu. Uviedol, že sa považuje za výlučného vlastníka pozemku a návrh na
začatie konania má za nedôvodný. Odporca nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 10.5.2002, kde predávajúcou bola R. S.. R. S. nadobudla vlastnícke právo po nebohom
U. V., na základe uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. P. XXXX/XX. Pozemok predala v roku

2002, takže bola jeho oprávnenou držiteľkou 9 rokov. Spolu s oprávnenou držbou odporcu , trvala držba
nehnuteľnosti nepretržite 13 rokov a je teda naplnený zákonný predpoklad vydržania nehnuteľnosti zo
strany odporcu. Vzhľadom k tomu, navrhoval určiť, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je
odporca.

Súd vykonal dokazovanie listinami: osvedčenie o dedičstve XXD XX/XXXX, P. XXX/XXXX, zo dňa

04.6.2007, osvedčenie o dedičstve XXD XXXX/XXXX, P. X/XXXX, zo dňa 30.6.2006, kúpna zmluva zo
dňa 10.5.2002, katastrálny spis B. - XXXX/XX, výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X, dedičský spis
XXD XXX/XXXX, o dodatočnom prejednaní dedičstva. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie,
kde vypočul účastníkov konania a svedkyňu R. S.. Po takto vykonanom dokazovaní ustáli nasledujúci

skutkový stav :
Na základe § 1 zákona č. 104/1945 Sb., o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa sa s okamžitou platnosťou
a bez náhrady konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území
Slovenska.

Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X zo dňa 16.09.1949 vydaným Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, bola X. Ž. a jeho manželke U. Ž., Y.. D. ako
prídelcom, pridelená pôda v katastrálnom území Jánošíková, kde bývalým vlastníkom boli Nemci. Do
vlastníctva prídelcom bola odovzdaná i parcela XXXX o výmere 7.741 m2, zapísaná vo vložke 576 a to

každému v 1 podielu. Konečná prídelová cena mala byť určená v prídelovej listine.

V roku 1950 vstúpili právni predchodcovia navrhovateľov do JRD a tam vniesli pridelenú pôdu. X. Ž.
zomrel 13.11.1955. Prídelová listina bola vydaná Okresným národným výborom Bratislava - vidiek
dňa 26.3.1969 na meno U. Ž., ( K. Ž. ) Y. D.. Súčasťou nehnuteľností uvedeným v prídelovej listine

nebola sporná nehnuteľnosť. Rozhodnutím ONV Bratislava -vidiek - odbor vodného hospodárstva zo
dňa 03.3.1965 bola prídelová listina zrušená, pre nezaplatenie prídelovej ceny. Prídelkyňa U. Ž. podala
proti rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutím zo dňa 23.9.1965 ONV Bratislava - vidiel zrušil uvedené
rozhodnutie a pridelené nehnuteľnosti ponechal vo vlastníctve príddelkyne. Konštatoval, že prídelkyňa
má nehnuteľnosti v držbe a zaplatila prídelovú cenu.

Pôvodné dedičské konanie po zomrelom X. Ž. bolo prejednané pod č. P. XXX/XX, v rámci neho nebola
spornánehnuteľnosťprejednaná.Ažnazákladenávrhuoprejednanienovoobjavenéhodedičstva,bolav
dedičskom konaní XXD XX/XXXXX prejednaná sporná nehnuteľnosť. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo
dňa 04.6.2007, bol X. Ž. v čase smrti vlastníkom 1 spoluvlastníckeho podielu k parcele XXXX o výmere

7.741 m2, v k.ú. Jánošíková.

U. Z. (V. Ž.H.), rod. D., zomrela v roku 1986. V rámci dodatočného prejednania objaveného dedičstva,
bola prejednaná i parcela č. XXXX roľa o výmere 7.741 m2 v k.ú. Jánošíková. V Osvedčení o dedičstve
XXD XXXX/XXXX zo dňa 30.6.2006 sa konštatuje, že nehnuteľnosť patrí poručiteľke v 1 a táto je

súčasťou zlúčených nehnuteľností a v užívaní JRD Úsvit.

Z obsahu pojednávaní vyplynulo, že navrhovatelia v 1. a 2. rade opierajú svoj nárok o tú skutočnosť, že
ich X. Ž. a jeho manželke boli Výmerom v roku 1949 pridelené nehnuteľnosti, ktorých súčasťou bola
i orná pôda - parcelné číslo XXXX o výmere 7.741 m2, ktorá je špecifikovaná v návrhu na začatie

konania. V roku 1950 boli táto nehnuteľnosť vložená do JRD, kde bola v užívaní. Nehnuteľnosť bola
po smrti právnych predchodcov prejednaná v rámci dedičského konania a na základe dedenia ju do
spoluvlastníctva nadobudli právni nástupcovia X. Ž. a jeho manželky U. - navrhovatelia v 1. až 5. rade.Odporca namietal, že nehnuteľnosť ako výlučný vlastník nadobudol od jedinej vlastníčky R. S., ktorá
túto nadobudla titulom dedenia po zomrelom otcovi.

Odporca namietal, že navrhovatelia nepredložili prídelovú listinu potvrdzujúcu tú skutočnosť, že ich
právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť nadobudli, takže nie je zrejmé, či výmer nebol zrušený.

Namietal, že nehnuteľnosť nebola skonfiškovaná, pretože v takom prípade by vlastníctvo prešlo na
československýštát,čonikdeniejevyznačené.Prídeloválistinanachádzajúcasavspisebolavydanána

menovdovypoJánoviŽiakoviajejsúčasťouniejespornánehnuteľnosť. Prídeloválistinavzťahujúcasa
k veci bola zrušená a rozhodnutie, ktorým sa prídel ponecháva v platnosti sa týka už iba Anny Žiakovej,
nakoľko Ján Žiak bol už v tom čase 10 rokov mŕtvy a nemohol vlastníctvo platne nadobudnúť.

SvedkyňaR.S.uviedla,ženehnuteľnosťnadobudlijejrodičia.Pôvodnebolinehnuteľnostiskonfiškované
v roku 1945. Vysídlení boli k Novým Zámkom, majetok museli nechať v Dunajskej Lužnej. JRD im neskôr

ponúklo odkúpenie nehnuteľnosti za sumu 4,-Sk za m2, podpísali zmluvu a nehnuteľnosť predali. K
nehnuteľnosti mala všetky potrebné papiere, inak by pôdu nemohla predať.

Vpísomnejzáverečnejrečiprávnazástupkyňanavrhovateľovuviedla,žepredloženýVýmerovlastníctve
pôdy je perfektnou právnou listinou, preukazujúcou nadobudnutie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti

právnymi predchodcami navrhovateľov. Právna predchodkyňa R. S. nemohla platne previesť vlastnícke
právo na odporcu, nakoľko nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Ako svedkyňa potvrdila, že
nehnuteľnosti im boli skonfiškované v roku 1945, teda ani v rámci dedičského konania nemohla
vlastnícke právo k nim nadobudnúť. Odporca bol uvedený do omylu, ak sa domnieval, že nadobudol
nehnuteľnosť od vlastníka. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho právni predchodcovia

požiadali o navrátenie skonfiškovaných nehnuteľností.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Zhodnotiac skutkový
stav veci a posúdiac námietky a argumenty účastníkov konania súd vyvodil nasledujúce právne závery :

Podľa § 80 písm. c/ OSP., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, aj je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 114 Občianskeho zákonníka účinného k 16.11.1950 ( 141/1950 ) v prípadoch, v ktorých tak
zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu
verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo

železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj je držiteľ s ohľadom na všetky okolnosti oprávnený, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

Určovacím návrhom sa navrhovatelia domáhali autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah,
právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môže účastník konania domáhať len vtedy, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem,ktorýspočívavtom,žeprávnepostavenienavrhovateľabybezautoritatívneho
rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na
určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom.

Vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2010 sa odporca domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu.Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je
naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Naliehavý právny záujem na určení , že vec patrí do vlastníctva, je spravidla daný vždy, nakoľko výrokom
súdu vo veci je možné dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v príslušnom katastri nehnuteľností .
Bez požadovaného určenia by i naďalej postavenie účastníkov konania zostalo neisté.
Prídelové konanie
Podľa § 1 zákona 104/1945 Sb. O konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku

Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa sa s okamžitou platnosťou
konfiškoval a bez náhrady, konfiškoval pôdohospodársky majetok na území Slovenska, pre účely
pozemkovej reformy.

Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády
č. XXX/XXXX Sb. SNR a nariadenia vlády č. XXX/XXXX Sb n. SNR výmery o vlastníctve pôdy tzv.

prídelcom.

Výmer o prídele do vlastníctva tento bol v zmysle príslušných predpisov a stále je vkladu schopnou
listinou, ktorá svedčí o pridelení v ňom špecifikovaných nehnuteľností za predpokladu splnenia
prídelových podmienok. Ak mal Výmer mať účinky platnej listiny, musel spĺňať formálne náležitosti.

Na základe Výmeru, ktorý dokazoval vlastníctvo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
príslušný knihový súd urobil záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu.

Výmer ako verejnú listinu možno skúmať iba z hľadiska splnenia jeho formálnych náležitostí , pričom
nemožno skúmať samotnú pravdivosť výmeru a jeho súlad s hmotnoprávnymi predpismi. Výmer musel

mať všetky zákonné náležitosti, t.j. musel v ňom byť údaj o pridelenom pozemku konkrétne a úplné
( vlastník, parcelné číslo, výmera), musel byť označený odtlačkom pečiatky orgánu, ktorý výmer vydal
a podpis predstaviteľa tohto orgánu.

Rozhodnutím konfiškačnej komisie v Šamoríne č. X/XX-H. zo dňa 30.6.1948 sa osoby uvedené v

rozhodnutípovažovalizaosobynemeckejnárodnosti,vdôsledkučohobolichpôdohospodárskymajetok
skonfiškovaný ku dňu 01.3.1945. V mennom zozname týchto osôb sa nenachádza meno Anton Putz,
nar. 22.5.1908 - právny predchodca R. S..

Výmer o vlastníctve pôdy vystavený na meno prídelcu X. Ž. a jeho manželky U., Y.. D., zo dňa 16.9.1949,

č. XXXX/XX-X, je vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave,
povereníkom ktorého podpis nie je čitateľný. Výmer obsahuje pečiatku pečiatka konajúceho orgánu,
takže z hľadiska formálnych náležitostí ide o listinu právne perfektnú. Nehnuteľnosti špecifikované vo
Výmere boli pridelené prídelcom každému v podiele 1 podielu k celku.

Zo znenia Výmeru vyplýva, že výška prídelovej ceny bude určená neskôr v prídelovej listine.

Prídelová listina vydaná Okresným národným výborom v Bratislave - vidiek dňa 26. 3.1969 bola
vystavená na meno Anny Žiačikovej, rod. D.- vdovy. Je teda zrejmé, že listina obsahuje nesprávne
priezvisko prídelkyne, avšak z ohľadom na všetky okolnosti je možné sa domnievať, že ide o chybu v

písaní. Prídelová listina sa týka nehnuteľností v katastrálnom území Jánošíková - parc. č. XXX, XXX,
XXX. Teda neobsahuje spornú parcelu číslo XXXX, ktorá bola predmetom Výmeru.

Z listinných dôkazov založených v súdnom spise ( dedičský spis 10D 73/2005) vyplýva, že prídelová
listina bola zrušená rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek dňa 03.3.1965 a následne toto svoje

rozhodnutie zrušil a pridelenú pôdu vo vlastníctve prídelkyne U. Ž., Y.. D. ( X. Ž. zomrel v roku 1955)
ponechal.

Ani jedno z týchto rozhodnutí neobsahuje špecifikáciu parciel pridelených prídelcom v k.ú. Jánošíková.

Právomoc zrušiť tieto listiny s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva prídelcovi na bývalé národné
výbory nikdy neprešla a preto rozhodnutia ONV Bratislava - vidiek, ktorými bola zrušená prídelová listina
je potrené považovať za nulitné.Podľa Prehlásenia zo dňa 07.1.1964 sa právna predchodkyňa navrhovateľov U. Ž. vzdala vlastníctva
ku všetkým prideleným nehnuteľnostiam v k.ú Jánošíková, okrem rodinného domu, v prospech
československého štátu.

Vydržanie vlastníctva

Z obsahu listinných dôkazov vyplynulo, že pridelená nehnuteľnosť bola pôvodne skonfiškovaná, avšak
poznámka o konfiškácii nebola v pozemkovoknižnej vložke vyznačená. Pôvodní vlastníkmi pôdy boli

rodičia R. S.. Podľa vyjadrenie svedkyne museli všetku pôdu zanechať v Dunajskej Lužnej a sami sa
odsťahovať k Novým Zámkom. Neskôr v rámci dedičského konania P. XXXX/XX nadobudla R.Ľ. S. po
zomrelom U. V. i pôdu - parcelu č. 1182 o výmere 7.741 m2 do svojho výlučného vlastníctva. Osobne
pôdu neužívala, nakoľko táto bola stále v užívaní družstva. Užívanie veci je oprávnením vlastníka a
nie jeho povinnosť, preto sa reálne užívanie veci na preukázanie vlastníckeho práva nevyžaduje. Ako
výlučná vlastníčka nehnuteľnosť kúpnou zmluvou previedla dňa 10.5.2002 na odporcu, za kúpnu cenu

4,-Sk za m2.

Z uvedeného zrejmé, že ako dobromyseľná vlastníčka veci , mala právna predchodkyňa odporcu R. S.
spornú nehnuteľnosť v držbe od roku 1992 a odporca ako jej právny nástupca v držbe od roku 2002.
Spolu s držbou právnej predchodkyne, mal odporca spornú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe viac ako

10 rokov.

Oprávnenosť držby teda odporca preukázal existenciou dedičského rozhodnutia P. XXXX/XX, ktorým
nadobudla ich právna predchodkyňa R. S. a kúpnou zmluvou zo dňa 10.5.2002, ktorá bola právnym
titulom nadobudnutia vlastníctva odporcu.

Dobromyseľnosť držiteľa spočíva v tom, že z ohľadom na všetky okolnosti sa držiteľ veci správa ako
jej vlastník, za vlastníka sa považuje a to nie len z hľadiska subjektívneho, ale aj objektívne jestvujúceho
právneho titulu z ktorého je možné odvodiť existenciu vlastníctva ( titul nadobudnutia vlastníckeho
práva). Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona ( ex
lege ) pri splnení požadovaných predpokladov, ktorými sú : predmet spôsobilý vydržania, oprávnenosť
držby, nepretržitosť držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť tak
fyzická osoba, prípadne štát, pokiaľ vystupuje v občianskoprávnych vzťahoch. Výsledkom splnenia

všetkých požadovaných predpokladov je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, okamihom uplynutia
vydržacej doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu
konanie štátneho orgánu. V nesporných prípadoch právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vydržaním osvedčujú notárske zápisnice pre účely zápisu do katastra nehnuteľností
v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, teda ten,

ktorý s vecou nakladá ako s vlastnou, dobrej viere, že mu patrí.

Právna predchodkyňa vystupovala a správala sa ako výlučná vlastníčka veci a ako s takou s ňou jednal
i odporca, ktorý prejavil vôľu nadobudnúť od nej vlastnícke právo, čo i uskutočnil kúpnou zmluvou zo
dňa 10.5.2002.

Navrhovateliasúdunepreukázali,žebyvčasepodanianávrhunazačatiekonania,nebolisplnenévšetky
podmienky stanovené zákonom, ktorých následkom je potom vydržanie veci, ako titul nadobudnutia
vlastníctva.

Odporca nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2002, kde ako predávajúca
figurovala výlučná vlastníčka R. S., rod. V. ktorá vlastníctvo k parcele XXXX o výmere 7.741 m2
nadobudla v dedičskom konaní po zomrelom U. V. v roku 1992. Ako výlučná vlastníčka bola zapísaná
na LV č. XXX, vedenom správou katastra Senec, pre okres Senec.

Odporca sa teda ujal držby nehnuteľnosti v roku 2002. Spolu s oprávnenou držbou svojej právnej
predchodkyne mal spornú nehnuteľnosť v držbe od roku 1992 - 2009, kedy navrhovatelia podali návrh na
určenie vlastníctva, pre duplicitu zápisu vlastníckych vzťahov k spornej parcele, teda celkom 13 rokov.Odporca bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí, nakoľko uzavrel kúpnu zmluvu s výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanou, pričom jej vlastnícke právo deklaroval list vlastníctva a zaplatil
kúpnu cenu. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu kataster povolil dňa 14.6.2002 pod č. B. -

XXXX/XX.

Dobromyseľnosť držby nehnuteľnosti právnou predchodkyňou odporcu súd predpokladá, nakoľko
hoci R. S. uviedla, že nehnuteľnosti patriace jej rodičom boli v roku 1945 skonfiškované, poznámka
konfiškácie sa v dostupných listinách nenachádza. Keď právny predchodca R. S. zomrel, nehnuteľnosť

nadobudla v dedičskom konaní (osvedčenie o dedičstve), ktoré bolo ako titul nadobudnutia vlastníckeho
práva akceptovateľné príslušnou správou katastra. O vierohodnosti týchto rozhodnutí nemala dôvod R.
S. pochybovať. Jej vlastnícke právo nebolo spochybňované ani potom, dôsledkom čoho je samotná
skutočnosť, že odporca s ňou jednal ako s vlastníčkou a oslovil ju za účelom predaja nehnuteľnosti.

Princíp právnej istoty

Princíp právnej istoty existujúcich právnych vzťahov patrí k základným pilierom právneho štátu. To
platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli dotknuté dávno v minulosti a nie aktuálne,
nestali sa neistými teraz. Práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníctva je uvádzané do neistoty
právo súčasného vlastníka k veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nedosiahne sa ňou

nastolenie právnej istoty žalobcu, ale povedie k narušeniu právnej istoty súčasného vlastníka veci.

Súčasťou právnej istoty je dobra viera a dôvera v rozhodnutia a akty verejnej moci.

Záverom súd konštatuje, že odporca splnili podmienky stanovené zákonom pre riadne a legitímne

vydržanie nehnuteľnosti a preto súd zamietol návrh navrhovateľov a určil, že odporca je výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Odporca bol v konaní úspešní a v súlade s § 142 ods. 1 OSP mu patrí náhrada trov konania.

Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia , ktoré sú tvorené 11 úkonmi právnej služby
vyčíslenými v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. , kedy základná sadzba tarifnej odmeny za
1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu :

r. 2011:

1. prevzatie a príprava veci
2. účasť na pojednávaní dňa 18.02.2011
3. účasť na pojednávaní dňa 12.07.2011
4. účasť na pojednávaní dňa 02.11.2011
spolu: ...................................................................................................228 €

r. 2012 :
5. nahliadnutie do súdneho spisu
6. účasť na pojednávaní dňa 22.02.2012
7. návšteva v Štátnom archíve

spolu................................................................................................176,07 €
odmena spolu .................................................................................404,07 €

rrežijný paušál :
2011……………………4 x 7,41 €..........................................................29,64 €

2012……………………3 x 7,63 €..........................................................22,89 €

režijný paušál celkom od r. 2011 do r. 2012 ……………........…..…....52,53 €

Náhrada straty času v hodnote 1/60 z výpočtového základu : za každú začatú polhodinu 12,35 eura

Celkom …………………………………………......................................…296,40 €

Náhrada za použitie motorového vozidla: spotreba x cena PHM/100km + koeficient: 0,183 x počet kmPojednávanie dňa 18.02.2011 ( 6,7 € x 1,283 € + 42 x 0,183 €)
Pojednávanie dňa 15.06.2011
Pojednávanie dňa 02.11.2011

pojednávanie dňa 22.02.2012
nahliadnutie do spisu
cesta do archívu
celkom...............................................................................................64,61 €

TROVY: odmena + režijný paušál + náhrada straty času + cestovné + DPH 20% = 404,07 € + 52,53 €
+ 296,40 € + 64,61 € = 901,55 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v
Bratislave cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.