Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214592
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712214592.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd p o s t u p u j e vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 bolo na tunajšom súde osobne podané podanie žalobcu zo dňa 21.9.2012 označené ako
„Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktorým sa žalobca domáhal, aby
súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom, t.j. povinnou L. W.,
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tiež
aby rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125
eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 271,07 eur.

V predmetnom podaní žalobca tiež poukázal na zaujatosť celého okresného súdu, ktorú zdôvodnil

skutočnosťou,žeOkresnýsúdMartinakovecneamiestnepríslušnýsúd,ktorýbybolinakoprávnenývec
prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované
predmetnou žalobou. Žalobca ďalej uviedol, že Okresný súd Martin zapríčinil svojím nelegálnym
konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň
orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelením veci niektorému zo sudcov
tunajšieho súdu by sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom,

pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žalobca preto
v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) požiadal, aby nadriadený súd pred
prvotným prejednaním veci rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného tunajšieho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer
k veci a účastníkom konania.

Súd výzvou zo dňa 9.10.2012, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.10.2012, vyzval žalobcu
na oznámenie, či vznáša námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Martin alebo podáva návrhna prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O.s.p.. Keďže ide v tomto prípade
o tzv. delenú právomoc podľa § 8 O.s.p., súd zároveň vyzval žalobcu na pripojenie kópie potvrdenia
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie uplatneného

nároku na náhradu škody.

Na vyššie uvedenú výzvu súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 30.10.2012, osobne podaným na
súde dňa 2.11.2012, v ktorom výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1
O.s.p., ani nepodal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ale len uviedol skutočnosti

preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia
sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a teda sú vo veci
zaujatí.Kvýzvena predloženiekópiepotvrdeniaoprijatížiadostiopredbežnéprerokovanieuplatneného
nároku uviedol, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní o
žalobách vedených u príslušného súdneho exekútora pod číslami EX 11941/2010, EX 7942/2010, EX

5824/2011 a EX 8674/2010. Podľa slov žalobcu jednotlivé žaloby podané na tunajšom súde odkazujú
na tieto konania, a preto nie je potrebné predkladať ďalšie kópie.

Súd následne vykonal dôkladné šetrenie v označených súdnych spisoch Okresného súdu Martin,
na ktoré sa žalobca odvoláva (sp. zn. 8C/270/2012, 8C/210/2012, 8C/207/2012, 9C/248/2012,

15C/208/2012), a zistil, že takýto listinný dôkaz sa v týchto spisoch nenachádza. Vzhľadom na uvedené
súd nemal tvrdenia žalobcu za preukázané príslušnými listinnými dôkazmi, a preto uznesením č.k.
10C/222/2012-20 zo dňa 23.11.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia
doplnil svoje podanie zo dňa 21.9.2012 tým, že súdu predloží kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie
príslušného nároku na náhradu škody; dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky a potvrdenie o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená.

Na vyššie uvedené uznesenie súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 14.12.2012, doručeným súdu
dňa 20.12.2012, v ktorom žalobca upozornil súd na skutočnosť, že v podanej žalobe vzniesol generálnu
námietku zaujatosti a navrhol, aby inak miestne a vecne príslušný súd bol vylúčený z prejednania

veci pre pomer k nej. Zároveň upozornil na ust. § 15 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní
môže sudca do rozhodnutia o jeho vylúčení robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ako
žalobca ďalej uviedol, úkony spojené so zisťovaním a zabezpečovaním podkladov potrebných pre
rozhodovanie o veci samej nie je možné považovať za úkony, ktoré by nezniesli odklad. Vo veci je
potrebné predovšetkým rozhodnúť o osobe zákonného sudcu. K výzve na predloženie písomného

podania - návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania,
žalobca oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podaným žalovanému, nakoľko originál návrhu podal žalovanému osobne do podateľne, pričom
žalovaný potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením
ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca ďalej uviedol, že kópiu súpisu v jednom vyhotovení založil

pre potreby prebiehajúcich súdnych konaní do registra Spr. súdu samostatným podaním. Keďže originál
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil žalovaný do svojho spisu, žalobca
navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného. Ako
žalobca uviedol, nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
nakoľko tento rovnopis nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo k navýšeniu škody na

jeho strane. V závere tohto podania žalobca uviedol, že potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o
prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predložil do konania vedeného u
príslušného súdneho exekútora pod číslom EX 7942/2010 a do konania vedenom na tunajšom súde
pod spis. zn. 15C/274/2012(značka žalobcu 3745-NZP).

Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 14.12.2012, v ktorom výslovne uvádza, že v podanej
žalobe vzniesol generálnu námietku zaujatosti a navrhol, aby inak miestne a vecne príslušný súd bol
vylúčený z prejednania veci pre pomer k nej, súd postupoval v zmysle ust. § 16 ods. 1 O.s.p. a vec
predložilnadriadenémusúduspolusvyjadrenímzákonnéhosudcunarozhodnutieonámietkezaujatosti.
Zároveň uznesením č.k. 10C/222/2012-27 zo dňa 2.1.2013 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, v ktorom uviedol,
že žalobca nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p., a preto spoplatňovanie fiktívneho
návrhu je bezpredmetné.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesenie okresného súdu zrušil a spis vrátil okresnému súdu
bez rozhodnutia o námietke zaujatosti s odôvodnením, že nakoľko žalobca jednoznačne deklaroval, že
nepodal námietku zaujatosti, nie sú v posudzovanej veci splnené podmienky na postup podľa § 15 ods.
1 O.s.p. a na konanie a rozhodnutie nadriadeného súdu.

Súd následne výzvou zo dňa 9.4.2013 opätovne vyzval žalobcu na predloženie kópie potvrdenia -
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a listom zo dňa 15.5.2013 vyzval tiež
žalovanéhonavyjadrenie,čižalobcapodalunehožiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody na základe skutočností, ktoré sú uvedené v žalobe, ktorú mu súd zároveň zaslal, ak áno s
uvedením dátumu podania a spôsobu, ako bolo o tejto žiadosti rozhodnuté.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.4.2013 opätovne oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanému, nakoľko originál návrhu
podal žalovanému osobne do podateľne, a preto navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal
oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného. Ako žalobca uviedol, tento rovnopis návrhu na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo
k navýšeniu škody na jeho strane. Ďalej uviedol, že Okresnému súdu Martin bola doručená príloha -
potvrdenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody do konaní o týchto žalobách:

ZE-3860-1254 XXXXXXX E. G., F.. XX.XX.XXXX L.
XXXX-F. XXXXXXX S. F., F.. X.XX.XXXX L.
F.-XXXX-XX XXXXXXXXX L. I., F.. X.X.XXXX L.
XXXX-O. S. XXXXXXX J. M., F.. XX.X.XXXX L.,

pričom v závere tohto podania uviedol, že potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 14.12.2012 a 21.12.2012 opätovne predložil do
konaní spis. zn. 10C/246/2012 (značka žalobcu ZE-3865-3553), 15C/274/2012 (značka žalobcu 3745-
NZP), 10C/209/2012 (značka žalobcu NP-3187-411) a 15C/208/2012 (značka žalobcu 5212- ISTINA
RS).

Súd následne dôsledným šetrením v uvedených súdnych spisoch zistil, že žalobca do predmetných
spisov doložil kópiu „Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody“ zo dňa 25.9.2012 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého
vyplynulo,žekaždájednotlivážiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypozostávazo

šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Kópia sprievodného listu je opatrená razítkom Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 25.9.2012. Súčasťou sprievodného listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával zo 197 strán.

Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 15.5.2013 reagoval podaním zo dňa 23.5.2013, doručeným súdu

dňa 28.5.2013, v ktorom uviedol, že Ministerstvu spravodlivosti bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do
25.9.2012 doručených viac ako 43 000 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Ako ďalej žalovaný uviedol, Ministerstvo spravodlivosti neviedlo osobitný spis pre každú podanú
žiadosť, ale vytvorilo osem spisov, predmetom ktorých sú žiadosti uvádzané v ôsmich sprievodných
listoch. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné predložiť súdu kópie konkrétnych žiadostí. Žalovaný

tiež upozornil na skutočnosť, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú
súčinnosť potrebnú pre prerokovanie, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený.
Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, žalobca nedoplnil požadované informácie a
nepreukázal požadované skutočnosti, a preto Ministerstvo spravodlivosti ako orgán príslušný podľa
§ 4 ods. 1 písm. a/ z. č. 514/2003 Z.z. nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný a

žiadny z nich ani nebol uspokojený. Pokiaľ ide o posúdenie, či konkrétny uplatnený nárok bol aj
obsahomžiadostiopredbežnéprerokovanienároku,žalovanýzdôrazňuje,žedôkaznébremenovsmere
preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a nemôže zaťažovať žalovaného,ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených
žiadostí o predbežné prerokovanie.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) v občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.

Podľa § 8 O.s.p. ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak
nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.) nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Existencia súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, ktorej dodržanie je
predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vo veci vydať rozhodnutie. Jej splnenie
súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Nedostatok právomoci zásadne vedie k

zastaveniu konania.

Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 7. V odseku 1 tohto ustanovenia určuje, že
v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Zo skutočností uvádzaných žalobcom vyplýva,
že predmetom konania je nárok žalobcu na náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom súdu v exekučnom konaní. Tento nárok je nepochybne nárokom vyplývajúcim z práva
súkromného. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu verejnej moci, ktorý
mal za následok vznik škody, je občianskoprávnym vzťahom. Súd zastáva názor, že v danom prípade

sa jedná o tzv. delenú právomoc, upravenú v citovanom ustanovení § 8 O.s.p., podľa ktorého ak sa
má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec v takomto
konaní s konečnou platnosťou vyriešená. Časť súdnej obce zastáva názor, že obligatórne uplatnenie
nároku na náhradu škody u povinného subjektu nie je delenou právomocou v zmysle § 8 O.s.p., ale
podmienkou konania sui generis o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v konaní

pred súdom. S týmto názorom sa súd nestotožňuje a má za to, že sa jedná o prípad delenej právomoci,
kedy podľa zákona riešenie niektorej z vecí právnej povahy uvedenej v § 7 ods. 1 O.s.p. patrí do
právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc iného orgánu je časovo prvotná a právomoc súdu je časovo
následná. Podstatnou črtou vecí, pri ktorých sa uplatňuje tento kompetenčný režim, je obligatórnosťpredchádzajúceho konania na príslušnom inom orgáne, kedy uskutočnenie tohto predchádzajúceho
konania na inom orgáne, keď to zákon vyžaduje, je nevyhnutným predpokladom konania na súde.

Podmienky uplatňovania nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej správy
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.). V súlade s § 15 a § 16 z. č. 514/2003 Z.z.
nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupomje

potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 uvedeného zákona. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje
aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať sa uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Zmyslom a účelom zavedenia predbežného prerokovania nároku je
využitie zákonných možností na to, aby k náprave, resp. uspokojeniu nárokov na náhradu škody došlo

jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ
možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na súd až vtedy, ak predbežné
prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku
je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v
konaní pre súdom. V prípade, že táto podmienka konania nie je splnená, nie je založená právomoc súdu

vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Z citovaných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na predbežné prerokovanie
nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej

moci, je príslušným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 21.9.2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval na jednotlivé
opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Doloženie žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku je potrebné preto, aby súd vedel vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v
konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený v konaní pred súdom je totožný a
vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že za
predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý, čo sa týka argumentácie, dôvodov a
uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní pred súdom. S ohľadom na uvedené

súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc, potrebuje kópiu
tejto žiadosti podľa § 15 a 16 z. č. 514/2003 Z.z.. V jednotlivých spisoch, na ktoré žalobca vo svojich
podaniach odkazuje, sa žiadosť o predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku nenachádza. Žalobca
doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti, z ktorého
vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva

zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj „Zoznam
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával zo 197 strán. Keďže ale
žalobca nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa žalobca voči Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky domáha toho istého nároku, čo sa týka argumentácie, dôvodov,
skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a

teda nemožno preskúmať, či vznikla právomoc súdu na prejednanie sporu. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z
dôvodu hospodárnosti a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými spismi žalovaného, kde sa
nachádza originál žiadosti, súd poukazuje na to, že v súdenom prípade sa jedná o sporové konanie, kdedôkazné bremeno zaťažuje prioritne žalobcu, a to aj v smere preukázania predbežného prerokovania
nároku, a teda následného preukázania základnej procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc
súdu na konanie a rozhodovanie. Túto povinnosť nemožno prenášať na žalovaného, nakoľko dôkazné

bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať
v každom jednotlivom prípade.

Keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc podľa § 8 O.s.p., a súd nemá za preukázanú základnú
procesnú podmienku konania, súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o nároku žalobcu.

S ohľadom na uvedené, keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok
konania, súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a vec postúpil orgánu príslušnému na konanie,
ktorým je podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 z. č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd postúpi vec príslušnému orgánu, t.j. Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdMartin.
O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.