Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707215775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7707215775.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu I.. R. N., bytom L., C. 9, I.: 32674589, zast. Bc. Dr. Vasilom
Hunderom, bytom Michalovce, Školská 3, proti žalovanému F. C., bytom M. F. č. XXX, zast. JUDr. Jánom
Kožuškom, advokátom, so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 18, o zaplatenie 2.750,12 € (82.850,-
Sk) istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20C 82/2008-209 z 2.12.2013 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanémutrovykonaniavsume1.642,85€naúčetjehoprávnehozástupcu,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, doplnenej podaním zo dňa 6.2.2008 (č.l. 20 spisu), ktorou sa žalobca domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 82.850,- Sk (2.750,12 €) so 6 % úrokmi z omeškania ročne od
9.8.2005 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dohodu, predmetom ktorej
bolo dodanie náhradných dielov na opravu havarovaného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA, o
čom svedčí faktúra č. 2005/12 z 25.7.2005 na tovar v hodnote 142.850,- Sk bez DPH, pričom žalovaný
zaplatil za dodaný tovar iba časť fakturovanej sumy 60.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad č. 001/003

zo 16.3.2006 od príjemcu Ladislava Lastovku), a zostatok dlžnej sumy mu nezaplatil napriek výzvam z
12.2.2007 a 11.10.2007, žiadnu námietku o nekvalitných súčiastkach nepodal a dodávku nereklamoval.
Obrana žalovaného v konaní bola založená na tvrdení, že suma 60.000,- Sk ním zaplatená žalobcovi
v plnom rozsahu pokrýva hodnotu žalobcom dodaných použitých náhradných dielov (nové náhradné
diely boli dodané iba olejová vaňa a zadné svetlá), ba dokonca ju aj prevyšuje, keďže hodnota
použitých náhradných dielov predstavuje menej ako 50 % hodnoty nových náhradných dielov, pričom

samotné vyhotovenie faktúry podľa žalovaného nie je žiadnym dôkazom, ktorý by odôvodňoval priznanie
nároku žalobcovi uplatneného podanou žalobou. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol skutočnosti,
ktoré zistil z vykonaných dôkazov, citoval ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka a § 120 ods.
1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a konštatoval, že v občianskom sporovom
konaní zaťažuje účastníka konania povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a zároveň dôkazná
povinnosť, čo znamená povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení (§

120 ods. 1, prvá veta O.s.p.), navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré
sa uviedli v žalobe a vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho
procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom

postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie
dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (vspojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po
ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane

bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým

podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť
skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný
poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná
strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný
z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre odporcu ohľadom skutkových

tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú
námietku. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca mal zabezpečiť náhradné diely na
opravu havarovaného motorového vozidla žalovaného zn. ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČV: MI 453 BJ,
ktorúmalvykonávaťopravárC.D.,pričomnáhradnédielymunosilR.N.ml.(synžalobcu),príp.spoločne
so žalovaným v zmysle požiadaviek opravára L. D., a následne mal žalovaný za dodaný náhradný diel

žalobcovi uhradiť kúpnu cenu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako vzťah z kúpnej
zmluvy, keďže žalobca predával náhradné diely a žalovaný tieto náhradné diely kupoval a zaviazal sa
za ne zaplatiť kúpnu cenu. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania a svedka R. N.
ml. však súdu nevyplynulo, čo bolo presne predmetom dohody účastníkov. Mal za nepochybné aj z
výpovede svedka L. D., že žalovaný nemal záujem o nové náhradné diely v plnom rozsahu, nakoľko

by sa z toho dôvodu oprava zbytočne predražila a svedok R. N. ml. potvrdil, že žalovaný vedel o tom,
že budú dodávané nielen nové náhradné diely, ale aj použité náhradné diely, keďže v prípade nových
náhradných dielov by sa cena opravovaného vozidla veľmi predražila a neoplatilo by sa vykonávať na
vozidle žiadnu opravu a v konečnom dôsledku by to bolo neefektívne. Podľa názoru súdu samotný
žalobca vyvolal určité pochybnosti o svojom nároku voči žalovanému aj tým, že vo veci vystavil faktúru

č. 2005/12 dvakrát, a to raz na odberateľa C. D. (č.l. 42) a v druhom prípade na odberateľa C. C., bez
uvedenia IČO, teda ako fyzickej osobe nepodnikateľovi (č.l.7 spisu) na sumu 142.850,- Sk bez DPH,
z ktorej žalobca odvodzoval zaplatenie sumy 82.850,- Sk, keďže suma 60.000,- Sk mu bola uhradená
(príjmový doklad č.l. 44 spisu). Zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané,
aké konkrétne náhradné diely na opravu motorového vozidla zabezpečil, resp. dodal a v konečnom

dôsledku, či dodané náhradné diely boli nové, alebo použité, a aká bola dohoda o ich cene. Žalobca
cenu náhradných dielov vyvodzoval z kalkulácie EUROTAXGLASS´S, pričom pri použitých náhradných
dieloch odúčtoval zľavu vo výške 7,5 % z ceny, avšak podľa názoru žalovaného pri náhradných dieloch
použitých sa malo započítať iba 50 % hodnoty nového náhradného dielu, a tento rozpor žalobca
neodstránil a nepreukázal existenciu dohody ani v prípade náhradných dielov použitých, ani nepredložil

žiadny listinný dôkaz potvrdzujúci prevzatie čo i len jedného konkrétneho náhradného dielu žalovaným
hoci aj prostredníctvom svedka R. N. ml., o ktorých žalobca tvrdil, že ich mal zabezpečené zo spoločnosti
NAD s.r.o. za určitú sumu uvedenú v listinných dôkazoch v spise sa nachádzajúcich (dodacie listy na
č.l. 73 - 74). Súd uzavrel, že samotný žalobca nemal prehľad, aké vôbec náhradné diely žalovanému
dodával na opravu motorového vozidla a nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktoré náhradné diely, za akú

cenu boli prostredníctvom internetu zabezpečované (zakúpené) a akým spôsobom boli nadobudnuté a
zaakúcenubolipredanéžalovanému.Súdsanestotožnilsostanoviskomžalobcu,ženáhradnédielyboli
žalovanému vyúčtované v zmysle kalkulácie EUROTAXGLASS“, teda rozpisu prác a náhradných dielov,
ktorébolizostranypoisťovneAllianz-P.poisťovňauznané(maximálnavýškanáhradnéhodieluapráce),
keďže žalobca nepreukázal dohodu ohľadne náhradných dielov v takejto cene, a navyše si stanovil

cenu bez prihliadnutia na to, či išlo o náhradný diel nový, alebo použitý a bez ohľadu na vek požitého
náhradného dielu si uplatňoval voči žalovanému cenu náhradného dielu v hodnote nového dielu. Keďže
nebolo žalobcom preukázané, aké konkrétne náhradné diely boli použité pri oprave, aké náhradné diely
žalovanému na opravu motorového vozidla zabezpečil a dodal, a v akej cene sa ich zaviazal od neho
žalovaný odkúpiť a ktoré konkrétne náhradné diely od žalobcu prevzal (nové a použité), súd dospel

k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach, aké vôbec náhradné diely
boli do motorového vozidla zakomponované a na akej cene sa dohodli, a preto súd nemôže „osvedčiť
jeho žalobný návrh“. Súd konštatoval, že vo veci nemohol nariadiť znalecké dokazovanie (v konaní
žiadnymzúčastníkovnenavrhnuté)zdôvodu,že„otázkypoloženéznalcovibynemoholanijednoznačnešpecifikovať za účelom zistenia ceny náhradného dielu vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré považoval
súd v konaní za nepreukázané zo strany žalobcu, aj keď v konaní vyšli najavo, a to najmä, že určité
náhradné diely boli zabezpečené prostredníctvom internetu a v akej cene, že určité boli zabezpečené z

likvidovaných motorových vozidiel, takisto, ak boli náhradné diely použité (teda nie nové), s akým rokom
výroby a z akého motorového vozidla predtým boli použité“. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz
výsluchom súčasného majiteľa motorového vozidla z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu nemá vplyv
na rozhodnutie vo veci, týmto dôkazom sa neosvedčujú skutočnosti medzi účastníkmi sporné, teda aké
náhradné diely boli zo strany žalobcu dodané na opravu motorového vozidla, či nové alebo použité, a

najmä v akej cene. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, a to vo výške 1.642,85 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh 164,91 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.477,94 €, vypočítané podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, lebo bol toho názoru, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 0.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čím uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Namietal, že rozhodnutie

prvostupňového súdu nezohľadňuje vecné fakty, ktoré vyplývajú konkrétne z listinných dôkazov a jeho
ústnych či písomných vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný ako kupujúci za súčiastky
nezaplatil kúpnu cenu riadne a včas, čo sám uviedol vo svojej výpovedi. Zaplatil iba časť ceny bez
akéhokoľvek nesúhlasu, alebo reklamácie. Až po prevzatí vozidla a vyplatení finančných prostriedkov
z poistnej udalosti poisťovňou bez dôvodu zvyšnú čiastku nevyplatil. Poukázal na ustanovenie § 445

0bčianskehozákonníka,podľaktoréhostranysimôžudohodnúťžekupujúcinadobudnevlastníckeprávo
k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke
právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. V danom prípade kúpna cena nebola zaplatená dodnes, preto
je žalobca presvedčený, že dôvodne si uplatňuje voči žalovanému povinnosť vyrovnať bezdôvodné
obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka) za nezaplatené súčiastky, ktoré boli namontované na

osobné motorové vozidlo, a tým bolo spojazdnené a užíva sa doposiaľ. Obranu žalovaného považoval
za účelovo vykonštruovanú a nekalú. So zreteľom na ustanovenia § 132 až 136 O.s.p. v spojení s § 157
ods. 2 O.s.p. vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal a nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom uveril a vykonal iba dôkazy, ktoré produkoval žalovaný a opomenul sa vysporiadať s
dôkazmi a prednesmi žalobcu, urobil logický rozpor v hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov účastníkov konania, a preto pochybil pri hodnotení dôkazov. Vzhľadom na uvedené žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, príp. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 2.750,12 € s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 9.8.2008 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy
konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote.

Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že napadnutým rozsudkom súd správne
zamietol návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, že dôvody uvádzané v odvolaní
žalobcu sú neopodstatnené a s týmito sa v plnom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom
rozsudku. Zdôraznil, že za dodané náhradné diely (vzhľadom na ich hodnotu) zaplatil žalobcovi
primeranú cenu a žalobca, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, nepreukázal oprávnenosť zaplatenia

vyššej kúpnej ceny za dodané náhradné diely. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,24 €.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, lebo súd

prvého stupňa rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil,
preto odvolací súd rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu odvolania podaného žalobcom vyplýva, že uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
d/af/O.s.p.,keďženamietanesprávnosťskutkovýchzistení,pochybeniasúduprihodnotenívykonaných
dôkazov a nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci súdom prvého stupňa.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie (na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke) je nesprávne v tom zmysle, že

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy

skutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlipočas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností dostatočne

preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
uplatnených odvolacích dôvodov a z hľadísk námietok žalobcu uvedených v odvolaní dospel k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci sú preukázané a rozsudok nie je vecne správny

a zákonný z dôvodov uvedených v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
na tieto dôvody odkazuje.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní síce použil relevantné ustanovenia právnych
predpisov,avšakpochybilpriaplikáciizák.ustanovenínazistenýskutkovýstav,opomenulvziaťdoúvahy

rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z tvrdení účastníkov a boli vykonanými dôkazmi preukázané
a vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku nehodnotil zo všetkých relevantných hľadísk,
rozhodujúcich z hľadiska aplikovaných právnych predpisov na danú vec. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je neúplné, keď vyvodené právne závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú skutkovým
zisteniam (skutočnostiam, ktoré boli v konaní preukázané) a vyplývajú z nesprávneho hodnotenia

vykonanýchdôkazov,pričomniektorézáveryahodnoteniasúdusúnezrozumiteľné,anemožnoichpreto
akceptovať. Za dôvodnú treba považovať odvolaciu námietku žalobcu, že záver súdu o nepreukázaní
dôvodnosti nároku je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, lebo súd nesprávne a v rozpore
so zákonom posúdil otázku dôkazného bremena na strane účastníkov v tomto spore, nepostupujúc v
súlade s ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. a so zásadami ustálenými v súdnej praxi a vykonané

dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku vyhodnotil jednostranne, v rozpore s § 132 a nasledujúcimi
O.s.p. Dospel preto k predčasnému záveru, že žalobca nárok „neosvedčil“ a dôkazné bremeno v konaní
neuniesol, a z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok nie je zákonný a vecne správny.

V ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. je upravená povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (v teórii

procesného práva sa pomenúva ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom
konaní naplnením princípu kontradiktórnosti (prejednávacej zásady), stanovujúceho, že je zásadne
vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, teda účastník je povinný navrhnúť

dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia
(ktoré sú podľa hmotného práva v jeho záujme). Posúdenie, ktorý z účastníkov má dôkazné bremeno
na preukázanie určitých skutočností, bude preto možné pri znalosti hmotnoprávneho predpisu. Súdna
prax vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa ním rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho tvrdenia, a preto muselo

byť rozhodnuté v jeho neprospech.

Žalobca v konaní na dôkaz svojho tvrdenia, že na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej so
žalovaným, dodal žalovanému náhradné diely na opravu havarovaného motorového vozidla zn. ŠkodaOctavia v hodnote 142.850 Sk, predložil faktúru č. 2005/12 z 25.7.2005, dodací list č. XXX/XX/XXXX
(č.l. 64), čestné prehlásenie C. D. z 2.1.2006 (č.l. 30), pričom v konaní nebolo sporným, že žalovaný
faktúru po doručení nerozporoval, dodané náhradné diely nereklamoval (ani to v konaní netvrdil), avšak

za ne žalobcovi zaplatil iba časť fakturovanej sumy 60.000,- Sk a zostatok dlžnej sumy (žalovaná suma
82.850,- Sk, t.j. 2.750,12 €) mu napriek výzvam nezaplatil. Vykonanými dôkazmi bolo tiež preukázané,
že žalobca dodával náhradné diely na opravu motorového vozidla žalovaného (predmet kúpy) priamo
opravárovi C. D. (čo žalovaný nepopieral a potvrdili túto skutočnosť aj svedkovia C. D. a R. N. ml.), a to
nové a niektoré aj použité, pričom pri použitých náhradných dieloch odúčtoval zľavu vo výške 7,5 % z

ceny.Ideodôkazysvedčiacevprospechtvrdenížalobcu,žesplnilsvojzáväzokzkúpnejzmluvypredmet
kúpy kupujúcemu odovzdať. Súd z vykonaných dôkazov však vyvodil nesprávne skutkové zistenia a
záver, že žalobca nepreukázal, „čo bolo presne predmetom dohody účastníkov, aké konkrétne náhradné
diely na opravu motorového vozidla zabezpečil, resp. dodal, za akú cenu ich predal žalovanému“, a že
„nemal prehľad, aké náhradné diely na opravu vozidla dodával“, atď. Nedôvodne súd zaťažil žalobcu
v konaní preukazovaním skutočností, aké náhradné diely a za akú cenu zakúpil, akým spôsobom

ich nadobudol, a ktoré náhradné diely boli použité pri oprave vozidla, resp. do motorového vozidla
zakomponované, lebo tieto skutočnosti z hľadiska rozhodujúceho hmotného práva (ust. § 588 a n.
Občianskeho zákonníka) v prejednávanej veci nemajú žiadny právny význam a ohľadom nich žalobca
nemal v konaní ani bremeno tvrdenia. Na druhej strane pokiaľ žalovaný na svoju obranu v konaní tvrdil,
že niektoré náhradné diely mu žalobca vôbec nedodal, resp. neboli dodané v dohodnutej kvalite, že tieto

zakúpil sám, príp. ich dodal opravár L. D., že suma 60.000,- Sk ním zaplatená žalobcovi zodpovedá
hodnote dodaných náhradných dielov, a pod., potom dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto skutkovým
tvrdeniam vzneseným v rámci obrany proti uplatnenému nároku zaťažovalo v konaní žalovaného
(ktoré sú v jeho záujme), a nie žalobcu, ako to nesprávne ustálil súd prvého stupňa a vychádzajúc z
nesprávneho názoru potom nesprávne vyhodnotil i vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok nie je vecne správny a zákonný, a preto musel
byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho
povinnosťou odstrániť odvolacím súdom vytýkané nedostatky doterajšieho rozhodovania, vykonať
žalovaným navrhnuté dôkazy na dôkaz jeho tvrdení prednesených v rámci obrany proti uplatnenému

nároku, príp. súd vyžiada tiež správu od Allianz - P. poisťovňa, a.s. vo veci likvidácie poistnej udalosti
(dopravnej nehody zo dňa 11.6.2005) a výšky zaplateného poistného plnenia za opravu motorového
vozidla zn. Škoda Octavia, EVČ MI XXX BJ, rok výroby XXXX, kalkuláciu opravy (materiálu a práce),
faktúru za opravu týkajúcu sa náhradných dielov použitých na opravu motorového vozidla, ktorú
žalovaný predložil poisťovni, ktoré dôkazy môžu prispieť k objasneniu sporných skutočností a ich

vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.). Súd následne
všetky vykonané dôkazy vyhodnotí podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p., vychádzajúc
tiež zo zásady, že každý z účastníkov je povinný navrhnúť a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a tých právne významných skutočností, ohľadne ktorých má bremeno tvrdenia a ktoré sú podľa
hmotného práva v jeho záujme, a preto dôkazné bremeno na preukázanie skutočností tvrdených v

konaní žalovaným na svoju obranu proti uplatnenému nároku, je na strane žalovaného, a vo veci
opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.