Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713210577
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713210577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX,
P., právne zastúpený JUDr. Jankou Hesovou, advokátkou, Hraničná 656/1, Poprad, proti odporkyni Z.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - U., H. Z., a.s., G. XX/XX, právne zastúpená Mgr. Róbertom Liškom,
advokátom so sídlom Moyzesova 22, Poprad, o zaplatenie 8.617,37 Eur s prísl., o odvolaní odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C 152/2013-63 zo dňa 30. 4. 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku čiastočne o povinnosti odporkyne zaplatiť
navrhovateľovi 7885,44 Eur s 5,5% úrokom z omeškania od 1. 9. 2013 do zaplatenia do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti o úroky z omeškania nad 5,5% sa žaloba z a m i e t a a tým
sa mení rozsudok.

III. Z r u š u j e sa výrok o povinnosti odporcu uhradiť súdny poplatok.

IV. Náhrada trov konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol nasledovne:

„Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 7.885,44 eur so 6,5 % úrokom z omeškania z
uvedenej istiny od 1.9.2013 do všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok za konanie vo výške 473,- eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.“

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že mal preukázané, že návrh
navrhovateľa je z podstatnej časti dôvodný. Medzi účastníkmi nie je sporným, že rozsudkom Okresného
súdu Poprad č.k. 9C 3/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove boli spolu s dcérou

zaviazaní zaplatiť veriteľovi Istrobanke a.s. sumu celkom 389525,- Sk s príslušenstvom. Pretože v
lehote splatnosti si svoju povinnosť nesplnili, bol oprávneným podaný návrh na vykonanie exekúcie
dňa 2.7.2007, kde okrem uvedenej sumy sa predmetom exekúcie stali aj trovy a hotové náklady
exekútora. Ako to konštatuje vo svojom odôvodnení Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 9Co88/2013, spomínanými súdnymi rozhodnutiami bolo medzi pôvodnými žalovanými účastníkmi založené
spoločenstvo solidárnych dlžníkov (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže skôr spomínanými
rozsudkami súdov neboli určené konkrétne podiely dlžníkov, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že ide

o spoločný solidárny záväzok všetkých troch dlžníkov. Právnym dôsledkom takejto solidarity dlžníkov
je právo veriteľa požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Dlžník,
proti ktorému bol uplatnený vyšší nárok, ako zodpovedá jeho podielu, má voči spoludlžníkom jednak
právo predbežného postihu (preventívny regres), ako aj právo následného postihu (subrogačný regres).
Na základe práva predbežného postihu má takýto dlžník právo žiadať od ostatných dlžníkov ešte pred

splnením dlhu, aby ho v rozsahu podielov na nich pripadajúcich od tejto povinnosti oslobodili. Môže
žiadať od ostatných spoludlžníkov aj o to, aby mu prispeli podľa svojich podielov na splnenie celého
dlhu. V tejto súvislosti má právo podať žalobu na súd, pokiaľ veriteľ od neho požaduje zaplatenie väčšej
čiastky, než ako predstavuje jeho podiel na dlžobe podľa vnútorného pomeru medzi spoludlžníkmi.
Jedná sa o tzv. liberačný nárok. V priebehu konania vzniklo žalobcovi tzv. právo následného postihu
v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto právo spočíva v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi

splnil celú pohľadávku alebo viac, ako by na podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od ostatných
dlžníkov žiadať, aby mu uhradili, čo podľa tohto pomeru na nich pripadá. Tento podiel môže byť tak, ako
v preskúmavanej veci, rovnaký u všetkých dlžníkov (§ 511 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka)
alebo môže byť stanovený osobitným predpisom (napr. § 439 Občianskeho zákonník) alebo môže byť
daný hmotnoprávnymi vzájomnými vzťahmi solidárnych dlžníkov, ako je tomu v prípade podielového

spoluvlastníctva. Právo následného postihu prislúcha každému solidárnemu dlžníkovi. Toto právo nie je
závisléodtoho,čitentodlžníkplnildobrovoľnealebonazákladenútenéhovýkonurozhodnutia-exekúcie
alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Takýto dlžník je oprávnený
požadovať od ostatných dlžníkov náhradu za plnenie, ktoré za nich poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je
rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Právo následného postihu

dlžníkovi nevznikne, ak spĺňal najviac toľko, koľko zodpovedá jeho podielu. Tak isto mu toto právo
nepatrí, ak splnil viac, než robil celý dlh. Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil na základe svojho
záväzku veriteľovi, t.j. istina s prípadnými úrokmi. Pomernú časť zaplatených úrokov z omeškania môže
dlžník požadovať len od tých spoludlžníkov, ktorí boli tiež v omeškaní s platením. Pri čiastočnej platbe
má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel.

Navrhovateľ vychádzajúc z celkovej čiastky plneného dlhu s príslušenstvom, trovami konania a trovami
exekúcie ustálil celkové plnenie na sumu 25 852,12 eur, z ktorého na každého dlžníka predstavuje
jeho podiel 8617,37,- eur. Navrhovateľ na úhradu dlhu poukázal preukázateľne, ako je to zrejmé zo
správy súdneho exekútora sumu 19 381,19 ,- eur a Z. V. ml. sumu 6788,47,- eur. Odporkyňa sa na

úhrade dlhu nijako nepodieľala. Dcéra účastníkov bola právoplatným rozhodnutím súdu zaviazaná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1562,37,- eur /20C 44/2010/ a sumu 998,46,- eur /rozsudok 12C 191/2012
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co 88/2013/. Na úhradu dlhu teda dcéra
zaplatila, resp. má povinnosť uhradiť oprávnenému a navrhovateľovi, celkom 9349,30,- eur. Vzhľadom
k svojmu podielu 8617,37,- eur teda nepochybne poukázala naviac 731,93,- eur, ktorú čiastku je možné

započítať už na úhradu dlhu za odporkyňu . Preto je odôvodnený návrh navrhovateľa voči odporkyni
po sumu 7885,44,- eur.

V prevyšujúcej časti istiny súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd prvého stupňa neuznal dôvodnou obranu odporcu spočívajúcu v poukazovaní na vzájomné plnenie,
ktoré mal realizovať navrhovateľ voči nej ešte v roku 2007, a ktoré mienila použiť na úhradu dlhu, čím
by vo vzťahu k nej dlh nenarástol o uplatnené úroky a ďalšie trovy, ktoré navýšili pohľadávku nad sumu
5000,- eur. Odporkyňa k svojmu tvrdeniu nepredložila žiadny dôkaz o úkonoch smerujúcich k možnému
započítaniu vzájomných pohľadávok. V konečnom dôsledku veriteľ mal právo domáhať sa zaplatenia

pohľadávky od hociktorého z dlžníkov. Sama na úhradu dlhu po celú dobu jeho vymáhania veriteľovi
nepoukázala žiadnu čiastku. Pretože záväzok odporkyne nie je záväzkom z bezdôvodného obohatenia,
nie je možné na prípad aplikovať ust. § 107 OZ. Navrhovateľovi vzniklo právo následného postihu až
úhradou pohľadávky v exekučnom konaní, čo podľa správy exekútora bolo dňa 22.7.2013, kedy bola
exekúcia ukončená. Preto jeho nárok nie je premlčaný ani podľa všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka o premlčaní.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 OZ, § 3 NV č. 87/1995 Z.z. a § 563 OZ. Odporkyni bol
doručený návrh na plnenie súdom dňa 30.8. 2013. Do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky
sa dostala dňom 1.9. 2013. K prvému dňu omeškania predstavoval zákonný úrok výšku 6,5 %.

Náhradu trov konania súd prvého stupňa účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorému by
prislúchala náhrada trov podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a túto si uplatnil v súdnom konaní, v zákonnej lehote
nevyčíslil.

Vo vzťahu k výroku o poplatkovej povinnosti odporcu uviedol, že navrhovateľ bol v súdnom konaní
oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto súd na jeho zaplatenie z priznanej istiny zaviazal v
súlade s ust. § 2 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch a položky č. 1a sadzobníka súdnych poplatkov,
odporcu.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podala v zákonom

stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní okrem iného uviedla, že rozhodnutie súdu považuje
za nepreskúmateľné, pretože súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so vznesenou námietkou
premlčania a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd
prvého stupňa odňal odporkyni možnosť konať pred súdom tak, že aj napriek žiadosti o odročenie
pojednávania zo dňa 7. 4. 2015, s tým, že trvá dočasná práceneschopnosť odporkyne, ktorá bude

ukončená k 30. 4. 2015, nariadil súd pojednávanie na deň 30. 4. 2015, kde následne podanie týkajúce
sa odročenia pojednávania na deň 30. 4. 2015 neakceptoval, aj keď z predloženého potvrdenia
bolo zrejmé, že odporkyňa je schopná práce až od 1. 5. 2015. O závažnosti a dôvodnosti návrhu
odporkyne o odročenie pojednávania svedčí aj tá skutočnosť, že práceneschopnosť odporkyne trvala
po vážnom úraze skoro štyri mesiace, a teda je nepochybné, že podaním sledovala jedine objektívne

skutočnosti, ktoré jej znemožňovali účasť na pojednávaní, v žiadnom prípade však nie záujem vyhýbať
sa súdnemu procesu. Ďalej v odvolaní uviedla, že súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania nad
rámec zákonom ustanoveného úroku z omeškania v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z tej ktorej splátky, akú sumu žiada od odporkyne
uhradiť, pretože v konaniach 20C/44/2010 a 20C/191/2012 vedených na Okresnom súde Poprad žiadal

zaplatiť rovnaké sumy od Z. V. mladšej, nar. XX. X. XXXX. Preto z dôvodu právnej istoty vzniesla
odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania predmetnej pohľadávky, s
ktorou sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak sa mala odporkyňa bezdôvodne obohatiť na úkor
navrhovateľa a tento poukazoval na splátku dlhu finančné čiastky a rovnako mu boli vykonávané zrážky
zo mzdy, tak všetky tieto úhrady vykonané do 25. 7. 2011 sú premlčané. Pokiaľ ide o úhradu dlhu zo dňa

22. 7. 2013 v sume 1.616,57 Eur, tak z tejto úhrady bola v sume 988,46 Eur zaviazaná zaplatiť dcéra
navrhovateľa v konaní 20C/191/2012. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z akých súm a ktorých splátok
pozostáva pohľadávka navrhovateľa, a preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie, prípadne rozhodnutie
zmenil.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
čiastočne dôvodné.

Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa,

ktoré doplnil oboznámením prehľadu platieb v exekučnom konaní EX 355/2007 (č.l. 113 - 116)
predloženého navrhovateľom. Navrhovateľ na pojednávaní navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Odporkyňa trvala na podanom odvolaní, poukázala na nezákonne priznané úroky z omeškania
v rozsahu 6,5 %. Trvala na premlčaní vychádzajúc z bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že do
25.07.2011 podľa údajov navrhovateľa tento uhradil 13 364,58 Eur. Po odpočítaní jeho podielu vzniká

rozdiel 4641,26 Eur, ktoré plnenie je premlčané. Po vydelení tejto čiastky dvomi vychádza čiastka
2320,68 Eur, ktorá je vo vzťahu k odporkyni premlčaná.Zvykonanéhodokazovaniamalodvolacísúdpreukázané,ževexekúciivedenejpodsp.zn.EX355/2007
JUDr. Hildegardou Laclavíkovou bola na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 9C/3/2006 zo dňa 07.06.2006 (ktorým bola účastníkom konania a ich dcére Z. V. ml. uložená

povinnosť zaplatiť Istrobanke a.s. spoločne a nerozdielne sumu 389 525 Sk s príslušenstvom) vymožená
suma v celkovej výške 26 169,66 Eur, z ktorej suma 19 381,19 Eur bola vymožená od navrhovateľa a
suma 6788,47 Eur od dcéry účastníkov konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ, odporkyňa a ich dcéra boli exekučným titulom zaviazaní na

splnenie dlhu spoločne a nerozdielne, pričom ich podiely na spoločnom dlhu neboli určené, uplatňuje sa
v danej veci ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú podiely všetkých solidárne
zaviazaných dlžníkov na dlhu vo vzájomnom pomere rovnaké. Tým, že spoludlžníci predmetný dlh
neuhradili v súdom stanovenej lehote, zavinili navýšenie dlhu o úroky a trovy exekúcie. Ktorýkoľvek zo
solidárnych dlžníkov mohol splnením dlhu riadne a včas zabrániť jeho navyšovaniu, k čomu ale nedošlo,
preto všetci solidárni dlžníci zodpovedajú za celkový dlh, ktorý v exekučnom konaní dosiahol sumu 26

169,66 Eur. Podiel každého dlžníka na dlhu teda predstavuje sumu 8723,22 Eur (1/3 z 26 169,66 Eur).
Po zohľadnení všetkých plnení navrhovateľa (19 381,19 Eur) a výšky na neho pripadajúceho podielu
celkového dlhu (8723,22 Eur) je zrejmé, že navrhovateľ plnil nad rámec svojho podielu sumu 10 657,97
Eur.

Dcéra účastníkov konania bola rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 20C/44/2010-174 zo dňa
29.11.2011 zaviazaná uhradiť navrhovateľovi sumu 1562,37 Eur a rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k. 20C/191/2012-28 zo dňa 28.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
9Co/88/2013-78 zo dňa 19.11.2014 sumu 998,46 Eur. Na solidárny dlh teda dcéra účastníkov plnila,
resp. má plniť celkovo sumu vo výške 9349,30 Eur (6788,47 Eur + 1562,37 Eur + 998,46 Eur), čo

znamená, že sumu 626,08 Eur, o ktorú plnenie dcéry účastníkov presahuje na ňu pripadajúci podiel, je
potrebné zarátať už na plnenie podielu odporkyne.

Exekučným titulom nebolo účastníkom konania a ich dcére ako solidárnym dlžníkom umožnené plniť
dlh v splátkach, dlh bol splatný jednorazovo. Odvolacia námietka týkajúca sa neuvedenia špecifikácie

splátok, konkretizácie súm, z ktorých pozostáva žalovaná suma nie je dôvodná. Rozhodujúcou
skutočnosťou je to, v akom rozsahu navrhovateľ plnil časť solidárneho dlhu pripadajúceho na odporkyňu.

Vo vzťahu k odporkyňou vznesenej námietke premlčania odvolací súd uvádza, že predmetom konania
nie je nárok z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Na strane odporkyne

nevznikol majetkový prospech, ktorý by získala plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ide o nárok, ktorý vznikol z dôvodu plnenia navrhovateľa na
základe rozsudku a ktorý vychádza z inštitútu solidárnej zodpovednosti. Navrhovateľ si uplatnil nárok, s
ktorým Občiansky zákonník explicitne počíta. Pri premlčaní práva uplatneného navrhovateľom je preto

potrebné aplikovať všeobecnú 3 ročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

Z potvrdenia súdneho exekútora v spojení s prehľadom úhrad predložených navrhovateľom vyplýva, že
do 25.07.2010 navrhovateľ uhradil sumu 8430,40 Eur, čo znamená, že do tohto dátumu navrhovateľ
plnil len svoj podiel na dlhu. K ďalším úhradám, ktorými plnil zvyšnú časť jeho podielu na dlhu a k začatiu

plnenia dlhu za dcéru a odporkyňu došlo menej ako tri roky pred začatím súdneho konania (25.07.2013),
preto námietka premlčania nie je dôvodná ani čiastočne.

Odporkyňa sa na úhrade dlhu nijako nepodieľala, jej podiel na dlhu bol uhradený čiastočne dcérou
(vo výške 626,08 Eur) a vo zvyšnej časti navrhovateľom. Navrhovateľ má preto v zmysle § 511 ods.

3 Občianskeho zákonníka voči odporkyni nárok na náhradu toho, čo za ňu plnil. Suma 7885,44 Eur
priznaná navrhovateľovi súdom prvého stupňa nepresahuje sumu, na zaplatenie ktorej má navrhovateľ
voči odporkyni právo.

Odvolaciu námietku vo vzťahu k výške úrokov z omeškania odvolací súd vyhodnotil ako opodstatnenú.

Záväzok odporkyne voči navrhovateľovi vznikol momentom zániku solidárneho dlhu, teda dňa
22.07.2013, kedy došlo k ukončeniu exekúcie v dôsledku úhrady vymáhaného dlhu v celom rozsahu.
Keďže navrhovateľ súdu nepreukázal, kedy vyzval odporkyňu na plnenie jej dlhu voči navrhovateľovi,
odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa mal za to, že odporkyňa sa do omeškania dostala dňa01.09.2013, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy bol návrh na začatie konania doručený súdom odporkyni.
K prvému dňu omeškania odporkyne predstavoval zákonný úrok z omeškania v zmysle § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. výšku 5,5 %, keďže základná úroková sadzba ECB bola v tom čase stanovená

vo výške 0,5 %.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku čiastočne o povinnosti odporkyne zaplatiť
navrhovateľovi 7885,44 Eur s 5,5% úrokom z omeškania od 1. 9. 2013 do zaplatenia ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,5 % rozsudok postupom

podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o výrok o uložení povinnosti odporkyni uhradiť súdny poplatok, je potrebné uviesť, že tento
výrok nie je obsiahnutý v rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 30.04.2015 (č.
l. 61). Pokiaľ sa vychádza z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 30.04.2015, je zrejmé, že
na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok v odlišnom znení a síce tak, že súd prvého stupňa uložil

odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 7.885,44 eur so 6,5 % úrokom z omeškania z uvedenej istiny od
1.9.2013 do všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. V takto
vyhlásenom rozsudku na pojednávaní absentuje výrok o uložení poplatkovej povinnosti odporkyni, keď
tento je obsiahnutý až v písomnom vyhotovení rozsudku (č. l. 63 spisu).

Je teda zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa 30.04.2015 bol vyhlásený rozsudok v odlišnom znení.

Podľa § 156 ods. 4 O.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Vychádzajúc z uvedeného tak bolo potrebné rozsudok vo výroku o povinnosti odporkyne uhradiť súdny

poplatok ako nadbytočný postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť. Pokiaľ má súd prvého
stupňa za to, že sú tu dané dôvody pre uloženie poplatkovej povinnosti, rozhodne o tom samostatným
uznesením.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a §

151 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže v konaní bol v prevažnej
miere úspešný navrhovateľ, tento si však právo na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.