Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 3C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815208322
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815208322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRevúcasudcomJUDr.LíviouMikulášovouvprávnejvecižalobcuFriendlyFinanceSlovakia

s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanej M. Š.,
G..XX.X.XXXX,K.M.L.XXX,M.L.,štátnaobčiankaSR,ozaplatenie499,55eurspríslušenstvomtakto

r o z h o d o l :

Konanie v časti zaplatenia 55 eur s a z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 340 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 350 eur od 31. 7. 2014 do 18. 9. 2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 340 eur od 19. 9. 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,95 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 55,06 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta so

sídlom ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde v jej konečnej úprave zo dňa 4. 4. 2016 domáhal
zaplatenia 499,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 31. 7. 2014 do 18. 9. 2015 zo
sumy454,55eur,zosumy444,55eurod19.9.2015dozaplateniaanáhradytrovkonaniapozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 29,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 103,80
eur. V časti zaplatenia skutočne vynaložených nákladov vo výške 55 eur zobral žalobca žalobu späť.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 28. 8.

2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a s
tým spojených ďalších služieb a zároveň k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to
tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3.
Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný
úver vo výške 350 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť
jednorázovo v dohodnutej lehote do 30. 7. 2014. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy
bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za

účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený výlučne
požiadať spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácieo podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 454,55 eur,

ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 350 eur, individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie
úveru vo výške 104,55 eur. Žalovaná uhradila dňa 18. 9. 2015 sumu 10 eur.

Predmetom konania je teda zaplatenie sumy 350 eur, odplaty vo výške 104,55 eur, skutočne
vynaložených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 55 eur. Súčasne si žalobca uplatnil

úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 454,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne od 31. 7. 2014 do 18. 9. 2015, a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 444,55 eur
od 19. 9. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozitívny úkon účastníka konania - čiastočné späťvzatie žalobného návrhu žalobcom,
súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania v časti zaplatenia 55 eur v súlade
s vyššie citovanými ustanoveniami zákona.

Žalovaná sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa drobným
sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Zároveň

súd mohol rozhodnúť vo veci na podklade listinných dôkazov predložených žalobcom. Preto v súlade s
ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p. súd vo veci nenariadil pojednávanie a podľa § 156 ods. 1 prvá veta,
ods. 3 O.s.p rozsudok verejne vyhlásil dňa 7. 4. 2016 o 10:30 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu od 17. 3. 2016.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - Rámcovou zmluvou o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a tým spojených ďalších služieb, zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30. 6. 2014, výpisom z účtu žalobcu, výpisom z obchodného
registra žalobcu, úhradou splátky žalovanou vo výške 10 eur dňa 18. 9. 2015 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Žalobca so žalovanou uzavreli dňa 31. 1. 2014 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len „ Rámcová zmluva“), kde v článku IV. bod 1 je uvedené, že klient sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a

oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a
pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

Dňa 30. 6. 2014 žalobca so žalovanou uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len ZoSÚ), zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a podľa zák. č. 40/19645 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého,bezúčelového a bezúročného úveru vo výške 350 eur bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na
bankový účet žalovanej. Žalovaná ako spotrebiteľ sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazala vrátiť
žalobcovi v celkovej výške 454,55 eur bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 30. 7. 2014. Celkové náklady spotrebiteľa
boli dohodnuté v zmluve pevnou sumou vo výške 104,55 eur, a to podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
ZoSÚ, ktoré sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru. V predmetnej zmluve je uvedená priemerná
hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31. 3. 2014 vo výške 391 %.

Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že dňa 1. 7. 2014 žalobca previedol finančné prostriedky
vo výške 350 eur na účet žalovanej.

Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetnom činnosti
poskytovania spotrebiteľských úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Z výpisu z čísla účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi dňa 18. 9. 2015 sumu
10 eur.

Podľa § 3 písm. l) ZoSÚ účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je možné
aplikovať zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
z dôvodu, že peňažné prostriedky žalobca žalovanej poskytol dňa 1. 7. 2014 a žalovaná sa zaviazala
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 30. 7. 2014, teda v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Taktiež na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, nie je možné aplikovať ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
keďže podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je záväzok dlžníka (žalovanej) platiť za poskytnuté
peňažné prostriedky úroky. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, tento záväzok žalovanej
platiť úroky dohodnutý nie je (v rámcovej zmluve ako aj zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
je výslovne uvedené, že žalobca poskytuje žalovanej bezúročný úver), z toho dôvodu danú zmluvu

nemožno posudzovať ako úverovú zmluvu. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je súd toho názoru, že zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru je potrebné posúdiť podľa ustanovenia zmluvy o pôžičke, ktorá je
upravená v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože uvedená zmluva napĺňa všetky pojmové
znaky zmluvy o pôžičke, a to určenie zmluvných strán, reálne odovzdanie peňažných prostriedkov
žalovanej v tomto prípade bezhotovostným prevodom, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť

žalovanej vrátiť požičanú sumu do 30. 7. 2014. Zároveň uvedenú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu, keďže bola uzavretá medzi žalobcom, ktorá pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a medzi žalovanou (spotrebiteľom), ktorá nekonala pri uzatváraní zmluvy v
rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide
o „formulárovú, typovú zmluvu“, ktorej obsah je už vopred pripravený dodávateľom (žalobcom), bez

možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah uvedenej zmluvy.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 266/2005 Z. z. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) a d) zák. č. 266/2005 Z.z. dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnúspotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 ods. 1 OZ zmluva o pôžičke môže byť odplatná alebo
bezodplatná. V prípade bezodplatnej pôžičky ide o bezúročnú pôžičku, pretože odplatou za užívanie
požičaných peňažných prostriedkov je úrok. Zmluvné strany si v predmetnej zmluve dohodli, že

poskytnutý úver (správne pôžička) je bezúročný. Občiansky zákonník však pri peňažnej pôžičke inú
formu odplaty ako úroky neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie peňažnej pôžičky je tak
v rozpore so zákonom, a preto je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa
citovaného ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú

súd prihliada z úradnej povinnosti s účinkami od začiatku (ex tunc). Z absolútne neplatného právneho
úkonu, nemôžu dotknutému účastníkovi vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Keďže sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len časť právneho úkonu, ktorý možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, súd tak v časti o
zaplatenie poplatku vo výške 104,55 eur žalobu vrátane požadovaného úroku z omeškania zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania žalovanej, teda ku dňu 31. 7. 2014 predstavuje
0,15 % a základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovanej, teda ku dňu 19. 9. 2014

predstavuje 0,5 %. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,15 % ročne z priznanej sumy vo výške 350,00 eur od 31. 7. 2014 do 18. 9. 2014
a zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % od 19. 9. 2014 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti
uplatneného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca si v konaní
uplatňoval sumu 444,55 eur, keďže v časti zaplatenia celkových nákladov v sume 55 eur zobral žalobu
žalobca späť a žalovaná uhradila pred podaním žaloby dňa 18. 9. 2015 sumu 10 eur. Súd mu vyhovel
v rozsahu 350 eur, čo predstavuje 78,73 % z uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti 21,27 % bola
úspešná žalovaná. Žalobca bol teda v konaní úspešný v pomernej časti 57,46 %, preto mu v tejto časti

patrí náhrada trov konania. Súd priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 57,46 %, pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,95 eur (57,46% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
29,50 eur) a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhl.“), a to za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastupovania podľa § 13a ods. 1 písm.

a) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 18,12 eur (57,46 % zo sumy 31,54 eur) a písomné podanie na
súd - návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. vo výške
18,12 eur (57,46 % zo sumy 31,54 eur), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. za prípravu a prevzatie
zastupovania vo výške 4,82 eur (57,46 % z 8,39 eur) a za písomné podanie na súd - návrh na začatie
konania vo výške 4,82 eur (57,46 % z 8,39 eur) a 20 % daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny

a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 9,18 eur, celkové trovy právneho zastúpenia tak
predstavujú sumu 55,06 eur.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O vrátení časti súdneho poplatku (preplatku) vo výške 3 eurá (po zúžení rozsahu poplatkového úkonu
o 55 eur), súd nerozhodoval, pretože podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.