Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010366
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3115010366.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2016 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana
Harabina v trestnej veci proti obvinenému G. T. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. o dovolaní

obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. apríla 2015, sp. zn. 3 To 18/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného G. T. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 12. marca 2015, sp. zn. 2 T 29/2015 bol obvinený G. T. uznaný
vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

minimálne od augusta 2013 do 24. septembra 2014 od nestotožnených osôb bývajúcich v Trenčianskom
kraji neoprávnene nakupoval omamné a psychotropné látky, a to konkrétne pervitín v nezistenom
množstve, ktorý následne neoprávnene prechovával v F. na E. ulici č. X, v byte č. XX na X. poschodi,
a prevážal osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, zelenej metalízy, ev.č. F., a osobným

motorovým vozidlom znn. VW Polo, zelenej metalízy, ev. č. F., do mesta F., kde ho predával konečným
spotrebiteľom, pričom dňa 24. septembra 2014 v čase od 22:45 hod bola na základe príkazu Okresného
súdu Trenčín pod č. konania OS TN-V-22/2014-TP-4 u neho vykonaná domová prehliadka, pri ktorej
bolo v horeuvedenom byte nájdené 2782 mg. metamfetamínu s priemernou koncentráciou 15,7 %
hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 11-44 obvykle jednorazovým dávkam drogy na základe
vypracovaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu č. ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2014/13868, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskoršíchpredpisovdoII.skupinypsychotropnýchlátok.Omamnéapsychotropnélátkysúvsúčasnosti
uvedenévzákonečíslo13/2004Z.z.,ktorýmsameníadoplňazáknčíslo139/1998Z.z.ačíslo260/1999
Z. z.

Okresný súd za tento zločin uložil obvinenému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.
zák., podľa § 38 ods. 2, ods. 3Tr.zák. s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia
slobody na päť rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne podal odvolanie.O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 22. apríla 2015, sp. zn. 3 To 18/2015 tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím §

38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.).

Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený prostredníctvom obhajcu dňa 4. augusta 2015

dovolanie (doručené okresnému súdu 11. augusta 2015). Následne podaním z 10. decembra 2015 podal
prostredníctvom obhajcu „doplnenie dôvodov dovolania".

Z obsahu odôvodnenia dovolania vyplýva, že obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. l písm.
g/ a písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom, ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V odôvodnení dovolania prezentoval názor, že v rámci prípravného konania bolo preukázané, že počas
doby páchania trestnej činnosti pracoval ako taxikár, a teda trestná činnosť nepredstavovala jediný
zdroj jeho príjmu, ako aj, že dokazovaním nebolo presne stotožnené množstvo pervitínu, ktoré mal

odberateľompredať,apretorozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčíneouloženíprísnejšiehotrestuodňatia
slobody vo výmere 7 rokov neobstojí, na rozdiel od rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, ktorý správne
vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj jeho postoj k spáchanému skutku. Preto trest odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa vo výmere 5 rokov podľa jeho názoru je možné považovať
za dostatočný a zákonný, a to aj so zreteľom na zásadu „in dubio pro reo".

V záverečnej rovine argumentácie dovolateľ namietal, že krajský súd „svoje rozhodnutie založil na
dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, ale vychádzal len zo všeobecných
predpokladov a domnienok interpretovaných prokurátorom v podanom odvolaní, ktoré nemajú oporu
vo vykonaných dôkazoch z prípravného konania". Jeho rozhodnutie je potom založené na nesprávnom

posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V doplnení dovolania obvinený rozviedol svoju argumentáciu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1
písm.g/Tr.por.(vpodaníobvinenéhopodbodom1/a2/jezjavnemylneuvedené„kodvolaciemudôvodu
podľa§ 71 ods. 1 písm. g/Tr. por. resp. k odvolaciemu dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. i/ Tr. por.") o citáciu

skutkovej vety napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne s poukazom na dikciu „...pervitín v
nezistenom množstve..." so záverom, že pokiaľ nebolo ustálené konkrétne množstvo zadovažovanej a
prechovávanej drogy, ide o dôkaz nedostatočný a navyše získaný nezákonným spôsobom.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v doplnení dovolania obvinený oprel o tvrdenie,

že Krajský súd v Trenčíne napriek konštatovaniu ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.
zák., teda, že obvinený napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti (na rozdiel od
prvostupňového súdu) uložil mu prísnejší trest odňatia slobody. S poukazom na uvedené vyvodil záver,
že krajský súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia.

S poukazom na uvedené dôvody obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
porušenie zákona a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a následne, aby tomuto súdu
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného podal písomné vyjadrenie prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín. V tomto

vyjadrení prokurátor uviedol, že vo veci konajúce súdy postupovali správne a v súlade so zákonom
a odsudzujúce rozhodnutie krajského súdu, považuje za dôvodné, zohľadňujúce výsledky vykonaného
dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd uviedol dôvody, pre ktoré
považoval trest odňatia slobody uložený obvinenému súdom prvého stupňa na 5 rokov za neprimerane
mierny, na základe ktorých rozhodol o jeho sprísnení. Súdy sa správne a v súlade so zákonom

vysporiadali aj s otázkou právnej kvalifikácie konania obvineného. Z uvedených dôvodov podľa názoru
prokurátora dovolacie dôvody dané nie sú, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie obvineného G. T. odmietol.Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky
obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel
k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktorým bola vec
právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne ako odvolacieho súdu. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie,
ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo podané v zákonnej trojročnej lehote, teda včas a

osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na
Okresnom súde Trenčín, t. j. v mieste podľa § 370 Tr. por.

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v
ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo.

Obvinený G. T. vo svojom dovolaní menovite uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolacípopreskúmanípredloženéhospisuzistilnasledovné
skutočnosti:

Dňa 6. marca 2015 bola Okresnému súdu Trenčín podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín na

obvineného G. T. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods.
2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trenčín konanom 12. marca 2015 obvinený urobil vyhlásenie

opriznanívinyzospáchaniažalovanéhoskutkupodľa§257ods.1písm.b/Tr.por.atotojehovyhlásenie
súd prijal, nakoľko nemal žiadne pochybnosti o vine a taktiež sa stotožnil s právnym posúdením skutku
podľa obžalobného návrhu.

Prvostupňový súd teda na hlavnom pojednávaní vykonal v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. len dokazovanie

súvisiace s výrokom o treste a dokazovanie v rozsahu v akom obvinený priznal spáchanie skutku (v
otázke viny) nevykonal.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa ods. 4, súd v

tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ a zároveň obžalovaného
poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Obvinený G. T., ako je to zrejmé z obsahu jeho dovolania domáha sa prevažne revízie výroku o
treste. Obvinený použil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., lebo v konaní pred
súdom prvého stupňa namietal nezákonnosť vykonania dôkazov, resp. akceptoval absenciu dôkazov
súvisiacich so skutkovým ustálením konkrétneho množstva zadováženej resp. prechovávanej drogy
a súčasne namietal nezohľadnenie skutočnosti, že predaj drogy nebol jeho jediným zdrojom príjmu.

Takýto nesprávny postup súdu sa následne odzrkadlil v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, keď pri
rozhodovaní o treste akceptoval odvolanie prokurátora a uložil mu prísnejší trest odňatia slobody ako
súdprvéhostupňaatonapriektomu,žekrajskýsúdkonštatovalexistenciunielenpoľahčujúcejokolnosti
podľa § 36 písm. l/ (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný či úprimne oľutoval), ale aj podľa
§ 36 písm. n/ Tr. zák. teda, že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom. Touto

argumentáciou odôvodnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda, že rozhodnutie vo
výroku o treste je založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia.Primárne treba zdôrazniť, že dovolacie námietky obvineného, i keď sú vecne namierené voči výroku o
treste napadnutého rozsudku, sú vo svojej podstate námietkami skutkových zistení, ktorých správnosť a
úplnosť najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

Keďže obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, rozhodnutie o vine nie je napadnuteľné dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods.1 písm.
c/, teda, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Takýto dovolací dôvod obvinený
nepoužil.

Nad rámec prieskumnej povinnosti dovolací súd konštatuje, že krajský súd ako súd odvolací sa vo
svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami rozhodujúcimi pri
ukladaní trestu. Námietka obvineného súvisí totiž v prevažnej miere s otázkou hodnotenia vykonaných
dôkazov a osobitne potom hodnotením pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností za situácie, kedy
krajský súd konštatoval zistenie dvoch poľahčujúcich okolností (podľa § 36 písm. l/, a písm. n/ Tr. zák.)

a nedostatok akejkoľvek priťažujúcej okolnosti.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že všetky dôkazy v kontexte priebehu celého
trestného konania (vrátane konania pred súdom) vykonané v súvislosti s výrokom o treste boli vykonané
v súlade so zákonom.

Niejemožnéakceptovaťnámietkuobvinenéhospočívajúcouvtvrdení,žesúdporušilzákon,aknezmenil
znenie skutkovej vety v časti týkajúcej sa kvantifikácie množstva zaobstaranej, resp. prechovávanej
drogy. Je zrejmé, že ak dokazovaním nedošlo k takejto špecifikácii množstva pervitínu, tak dikcia
skutkovej vety nemohla byť iná ako tá, ktorá je uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Postup súdu nie je možné hodnotiť v tomto smere ako postup contra legem, ale naopak takáto dikcia
skutkovej vety plne zodpovedá použitému právnemu posúdeniu konania obvineného.

NiejemožnépreskúmavaťaniďalšiudovolaciunámietkuobvinenéhoG.T.,žeakkrajskýsúdkonštatoval
(na rozdiel od súdu prvého stupňa) existenciu ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.

zák. a nie len podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., tak potom uložením prísnejšieho trestu na základe odvolania
prokurátora došlo k porušeniu hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Opäť len marginálne nad rámec prieskumnej povinnosti treba zdôrazniť, že krajský súd sa vo svojom
rozsudku konzekventne zaoberal otázkou trestu a osobitne zvažovaním zistených poľahčujúcich

okolností so všetkými ostatnými kritériami a okolnosťami z hľadiska trestu rozhodujúcimi a potom uložil
obvinenému trest odňatia slobody za použitia zmierňujúceho zákonného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. a neuložil mu trest v rámci základnej zákonnej trestnej sadzby pre trestný čin podľa § 172 ods. 2
Tr. zák. od 10 do 15 rokov, ale trest odňatia slobody výrazne pod jej dolnou hranicou.

Z obsahu relevantného spisového materiálu teda vyplýva, že v postupe orgánov činných v trestnom
konaní i vo veci konajúcich súdov nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého
procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci
prípravného konania pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov, resp. súdy v konaní pred súdom postupovali
v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi zákonné vykonanie všetkých relevantných

dôkazov.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného G. T., nie sú splnené dôvody dovolania podľa
§ 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie
na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.