Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/566/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111218341
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111218341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Saleziáni don
Bosca - Slovenská provincia, so sídlom Bratislava, Miletičova 7, zastúpeného JUDr. Michal Matulník,
advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 5 proti odporcom: v rade 1/Mesto Žilina, so sídlom
Žilina, Námestie Obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, v rade 2/ BYTTERM, a.s., so sídlom Žilina,

Saleziánska 4, IČO: 31 584 705, zastúpený JUDr. Magda Poliačiková, advokát s.r.o., so sídlom Žilina,
Národná 17, IČO: 36 848 654, v rade 3/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.
14C/96/2011-92 zo dňa 20. 10. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zamietnutý, m e n í tak, že navrhovateľ j e výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcely
registra C parcelné č. 4437/3 o výmere 1756 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18 a

parcely registra C parcelné č. 4437/4 o výmere 603 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia
16, zapísaných na LV č. XXX v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru,
Katastrálne územie I..

Vo výrokoch, ktorými súd návrh v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 1218/1993 zo dňa 28. 4.
1993 a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 02/407/05 zamietol, odvolaním

nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovia v rade 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
v sume 1 590,62 eur, pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku v sume 199,- eur a trov právneho
zastúpenia v sume 1 391,62 eur, tieto na účet zástupcu navrhovateľa JUDr. Michal Matulník, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kýčerského 5, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcom v

rade 1/ až 3/ domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 28. 4. 1993 o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území I., označeným ako parcely 4437/3 a 4437/4,
ktorou odporca v rade 1/ previedol vlastníctvo na odporcu v rade 2/, je neplatná. Tiež žiadal určiť
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, predmetom ktorej boli aj parcely
4437/3 a 4437/4, ktorú uzatvoril odporca v rade 2/ s odporcom v rade 3/ a v konečnom dôsledku žiadal
určiť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na skutočnosť že zmluva o prevode

zo dňa 28. 4. 1993 je absolútne neplatná, nakoľko k vzniku vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa
došlo zo zákona č. 298/1990 Zb., resp. jeho doplnenia zákonom č. 338/1991 Zb.. Prvostupňový súd v
danom prípade vec právne posúdil podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že odporcav rade 2/ titul nadobudol kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa
28. 4. 1993, ktorá bola Správou katastra Žilina zavkladovaná pod č. V 1218/1993 dňa 10. 6. 1993.
Pretože navrhovateľ počas plynutia desaťročnej vydržacej doby si k nehnuteľnosti neuplatnil vlastnícke

právo, odporca v rade 2/ získal vlastníctvo vydržaním. Stalo sa tak po tom, čo splnil všetky podmienky
vrátane dobromyseľnosti, pričom nič nemôže zmeniť ani fakt (že navrhovateľ by mal vlastnícke právo
nadobudnúť zo zákona), v súvislosti s prezumpciou znalosti zákona. Súd zároveň zdôraznil, že znalosť
zákona nemôže nadradiť ani nad znalosť zápisov údajov a hodnovernosť údajov verejných listín. Návrh
v časti, ktorý predstavoval určovacie petity a ktorými žiadal navrhovateľ určiť neplatnosť kúpnej zmluvy a

zmluvy o zriadení záložného práva, prvostupňový súd zamietol s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p.,
keď poukázal na skutočnosť, že v danom prípade na podaní týchto žalôb navrhovateľ nemá záujem,
pretože zároveň podal návrh na určenie vlastníctva.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešní v konaní boli odporcovia v
rade 1/ - 3/, avšak títo si náhradu trov neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie
navrhovateľ. Z obsahu odvolania vyplynulo, že napadol výrok, ktorým súd zamietol návrh o určenie
vlastníckeho práva k parcelám č. 4437/4 a 4437/3 v kat. úz. I., pričom v petite odvolania žiadal,
aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že navrhovateľ je
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ poukazoval na to, že jeho vlastnícke právo
vzniklo zo zákona, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 298/1990 Zb. v znení zákona č.
338/1991 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií a arcibiskupstva
olomouckého. Uvedená právna norma bola prijatá za účelom nápravy krívd spôsobených rehoľným
rádom a kongregáciám v päťdesiatych rokoch, najmä protiprávnym odňatím ich nehnuteľného majetku.

Nadobudnutie nehnuteľností zo zákona patrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva.
Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí voči všetkým a je nepremlčateľné. Citovaný zákon
č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. bol uverejnený a publikovaný v Zbierke zákonov
a nadobudol účinnosť dňom 1. 8. 1991. S vyhlásením alebo zverejnením zákona súvisí všeobecne
uznávaný predpoklad znalosti formálne publikovaných právnych noriem. Prezumpcia znalosti práva je

nevyvrátiteľnou právnou domnienkou. Navrhovateľ považuje preto právny názor prvostupňového súdu,
že znalosť zákona nemožno nadradiť nad znalosti zápisov údajov a hodnovernosť údajov verejných
listín, za nesprávny. Na skutočnosti, že navrhovateľ sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností zo
zákona, nemôže nič zmeniť ani to, že vlastnícke právo nebolo zaznamenané záznamom v evidencii
katastra. Odporca v rade 2/ potom nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním,

takakotonesprávnekonštatovalvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuprvostupňovýsúd.Predovšetkým
odporca v rade 2/ nemohol byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný. Z pohľadu toho, že
vlastnícke právo navrhovateľa vzniklo zo zákona publikovaného v Zbierke zákonov, nebolo možné, aby
boli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keď platí právna
domnienka o znalosti právnych noriem.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/ až 3/.
Odporca v rade 1/ poukazoval na to, že odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani právne dôvody,
ktoré by neboli predmetom doterajšieho konania pred súdom. Poukázal preto na svoje dovtedajšie
vyjadrenia a prednesy, najmä na skutočnosť, že predmetný majetok zákonom č. 138/1991 Zb. bol

prevedený do vlastníctva odporcu v rade 1/ a to pred vydaním novely zák. č. 298/1990 Zb. Z týchto
dôvodov žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Obdobne
odporcovia v rade 2/ a 3/ považovali rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a navrhli
rozsudok potvrdiť. Pred odvolacím súdom navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ zotrvali na svojich
dovtedajších prednesoch.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa
na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhovel. Výroky odvolaním nenapadnuté,
ktorými súd zamietol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a kúpnej zmluvy,

ostali nedotknuté.

Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31. 5. 2012 a návrhu na určenie vlastníckeho práva,
podľa ktorého vlastníkom parciel č. 4437/3 a 4437/4 v katastrálnom území I. je navrhovateľ, vyhovel.Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa stal vlastníkom zo zákona a všetky ďalšie úkony po roku 1991 vo
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, či už vykonané odporcom v rade 1/ alebo odporcom v rade 2/,
sú neplatné. Odporca v rade 1/ nemohol získať majetok na základe zákona č. 138/1991 Zb., nakoľko v

čase nadobudnutia jeho účinnosti k 1. 5. 1991 už bol vlastníkom nehnuteľností navrhovateľ (na základe
zákona) a následne ani v roku 1993 nemohol navrhovateľ previesť vlastníctvo kúpnou zmluvou na
odporcu v rade 2/, keďže nemohol byť vlastníkom týchto nehnuteľností. Odvolací súd na rozdiel od
prvostupňového súdu svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že odporca v rade 2/ nemohol byť dobromyseľný
pri držbe predmetných nehnuteľností a nemohli byť tak splnené podmienky pre vznik vlastníckeho práva

vydržaním, na ktoré v priebehu konania poukazoval.
Proti tomuto rozhodnutiu súdu bolo podané dovolanie odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/, pričom
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo 299/2014 zo dňa 26. 8. 2015 rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/7/2012 zo dňa 31. 5. 2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že
nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a nevyužil princíp tzv. predbežného právneho posúdenia veci,
pričom na rozdiel od súdu prvého stupňa vec právne posúdil podľa zákona č. 298/1990 Zb. a dospel k

záveru, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľ, ktorý ho získal zo zákona dňom 19.
7. 1990. Prvostupňový súd naproti tomu posudzoval vznik vlastníctva v zmysle ust. § 134 OZ a dospel
k záveru, že boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva.

Odvolací súd viazaný názorom súdu vyššieho stupňa opätovne vec prejednal a po vykonanom

dokazovaní a preskúmaní napadnutého rozsudku zistil skutkový stav zhodný so závermi
prvostupňového súdu. Na základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 5. 1991,
bolo zapísané vlastníctvo pre odporcu v rade 1/ Mesto Žilina, a to k nehnuteľnostiam označeným ako
parcely č. 4437/3 o výmere 1756 m2 a č. 4437/4 o výmere 603 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúce sa v Meste Žilina, katastrálne územie I.. Na parcele 4437/4 sa nachádzala administratívna

budova,ktoráajspozemkamislúžilaprevýkončinnostiPodnikubytovéhohospodárstvaŽilina.Zákonom
č. 298/1990 Zb. (teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) bol
nehnuteľný majetok uvedený v zákone, resp. v jeho prílohe vyhlásený ku dňu účinnosti tohto zákona
za vlastníctvo jednotlivých rádov a kongregácií. V prílohe č. 1 pod č. 44 je uvedený Rehoľný dom
saleziánov Žilina, pričom vlastníctvo sa malo týkať budovy súpisné č. XXXX so stavebnou plochou č.k.

4437/4 a č.k. 4437/3 stavebná plocha. Zákonom č. 338/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 8. 1991 bolo v
položke č. 44 upresnené, že predmetom obnoveného vlastníctva nie je budova súpisné č. XXXX, ale
len pozemok č.k. 4437/4 stavebná plocha. Na základe uvedeného zákona (č. 298/1990 Zb. v znení
č. 338/1991 Zb.) nebolo vlastníctvo v evidencii nehnuteľností zapísané na navrhovateľa, ale následne
na Mesto Žilina (ktoré vlastníctvo odvodzovalo od zákona č. 138/1991 Zb.). Správa katastra Žilina dňa

10. 6. 1993 povolila vklad kúpnej zmluvy č. 1/1993 pod č. V 1218/93, na základe ktorej Mesto Žilina
previedlo na kupujúceho - akciovú spoločnosť BYTTERM, a.s. Žilina vlastnícke právo k veciam, právam
a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžili k prevádzkovaniu činnosti Podniku bytového hospodárstva,
š.p. Žilina a Obnova mestský podnik Žilina. Súčasťou prevodu boli aj parcely č. 4437/3 a č. 4437/4.
Navrhovateľ dňa 8. 12. 2005 požiadal kataster nehnuteľností o zápis sporných pozemkov do jeho

vlastníctva, k čomu však nedošlo.

V konaní teda nebolo sporné, že parcely KNC č. 4437/3 o výmere 1756 m2 a KNC č. 4437/4 o výmere
603 m2 zapísané v tom čase na LV č. XXXX pre kat. úz. I. boli súčasťou reštitučného zákona č. 298/1990
Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb.. Podľa prílohy č. 1 položka 44 sa Spoločnosť svätého Františka

Salezkého (saleziánov) - slovenská inšpektória stala vlastníkom pozemkov označených č. 4437/3 a č.
4437/4 stavebná plocha. Navrhovateľ preukázal, že je totožný so subjektmi, ktoré v minulosti používali
názvy Spoločnosť svätého Františka Salezkého, Správa saleziánskeho diela a Saleziáni don Bosca.
Nepochybné bolo aj to, že odporca v rade 2/ odvíjal svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy č. 1/93 zo
dňa 28. 4. 1993, pričom súd mal posúdiť, či aj v prípade, ak táto kúpna zmluva je absolútne neplatná,

mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním na tom základe, že vec v dobrej viere nerušene do 10. 6.
2003 užíval. Týmto dňom mala uplynúť desaťročná vydržacia doba. Je zrejmé, že tak prvostupňový, ako
ajodvolacísúdprejudiciálneriešiliotázkuplatnostinadobudnutiavlastníctvaodporcomvrade1/Mestom
Žilina na základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 5. 1991 a taktiež riešil
(ne) platnosť kúpnej zmluvy č. 1/1993, na základe ktorej mal vlastníctvo k pozemkom získať odporca v

rade 2/. Je nepochybné, že účinnosťou zákona č. 298/1990 Zb., teda dňom 19. 7. 1990 sa vlastníkom
pozemkov č. 4437/3 a č. 4437/4 zapísaných v tom čase na LV č. XXXX pre kat. úz. I. stal navrhovateľ.
Odporca v rade 1/ nemohol preto dňom 1. 5. 1991 získať vlastníctvo na základe zákona č. 138/1991
Zb., keďže v tom čase uvedené nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve štátu. Následne potom nemohol tietonehnuteľnosti predať odporcovi v rade 2/ a ten sa nestal vlastníkom na základe kúpnej zmluvy. Túto
skutočnosť akceptovali aj odporcovia v rade 1/, 2/, ktorí následne v konaní tvrdili, že odporca v rade 2/
získal vlastníctvo k pozemkom vydržaním.

Z takto zisteného skutkového stavu vychádzal prvostupňový, aj odvolací súd a zaoberali sa tým, či
odporca v rade 2/ po uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1993 sa mohol domnievať, že je vlastníkom
nehnuteľností, resp. či splnil podmienky na to, aby získal vlastníctvo vydržaním. Aj vydržanie je osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona po splnení zákonom požadovaných

predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas
celej zákonom stanovenej doby. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej
oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho
vlastnú vec. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že
mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú
tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná,

ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú
kvalifikované právne posúdenie a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Odvolací súd v tomto prípade má

za to, že nemohla byť preukázaná dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Je
nepochybné, že obaja účastníci kúpnej zmluvy z roku 1993 sú právnické osoby. Mesto Žilina je navyše aj
orgánom miestnej prípadne verejnej správy. Odporca v rade 2/ je prepojený s odporcom v rade 1/, ktorý
je tiež jeho akcionárom. Odvolací súd má za to, že Mesto Žilina má vytvorené všetky predpoklady k tomu,
aby bolo znalé práva, resp. znalé obsahu jednotlivých zákonov. Má vytvorený aparát (právne, majetkové

oddelenie), ktorý slúži práve k riadnej evidencii a správe jeho majetku. Pokiaľ teória aj prax vyžaduje pre
platnosť a účinnosť právnej normy (zákona), jej zverejnenie (ako jednu z podmienok vzniku platnosti a
účinnosti právnej normy), čo sa v tomto prípade stalo zverejnením v Zbierke zákonov, platí potom fikcia
tak, ako na to poukazoval navrhovateľ, že takáto právna norma je všeobecne poznateľnou. Predpokladá
sa teda, že každý je s obsahom tejto právnej normy oboznámený (neznalosť zákona neospravedlňuje).

Takáto fikcia sa vzťahuje na bežného občana a o to viac na právnickú osobu, akou je odporca v rade
1/, alebo prostredníctvom majetkového prepojenia s odporcom 1/ odporca v rade 2/. Odporca v rade
1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom parcela č. 4437/3 a 4437/4, pretože v čase
nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, tieto nehnuteľnosti nepatrili štátu a nemohli preto prejsť
do vlastníctva obce. Práve odporca 1/ bol iniciátorom zápisu do katastra nehnuteľností, že je vlastníkom

pozemkov. V takomto prípade potom odporca v rade 2/ nemôže poukazovať na dobromyseľnosť pri
držbe predmetných nehnuteľností a následne nemohli byť splnené podmienky pre vznik vlastníckeho
práva vydržaním. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd má za to, že zo zákona sa vlastnícke
právo obnovilo v prospech navrhovateľa a nič na tom nezmenila ani kúpna zmluva uzatvorená medzi
odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ v roku 1993, keď odporca v rade 1/ jednoznačne vedel (fikcia),

že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a napriek tomu, takýto majetok previedol odporcovi v
rade 2/ (v podstate sám sebe), a teda nemohol pri neplatnosti kúpnej zmluvy vlastníctvo nadobudnúť
vydržaním, pre absenciu dobrej viery. Byť by i odporca v rade 1/ ako predávajúci a odporca v rade 2/
ako kupujúci konali v právnom omyle, tento vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a vyššie uvedených
dôvodov, nie je ospravedlniteľný. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu

v napadnutej časti zmenil a návrhu vyhovel. V časti, ktorou súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, resp. záložnej zmluvy zamietol, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok prvostupňového súdu
nedotknutý.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a

navrhovateľovi, ktorý mal úspech v konaní (o určenie vlastníckeho práva), priznal náhradu trov vo
výške 1 590,62 eur. Trovy predstavujú náhradu súdneho poplatku 2 x 99,50 eur (poplatok za návrh a
poplatok za odvolanie) a trovy právneho zastúpenia uplatnené a priznané v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z., keď navrhovateľ základnú sadzbu tarifnej odmeny uplatnil podľa § 11 ods. 1 (1/13 výpočtového
základu), pričom zároveň vyčíslil v zmysle § 13a jednotlivé úkony právnej služby. Súd tak ako trovy

právneho zastúpenia priznal úkony predstavujúce prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na
súd, vyjadrenie k podaniu odporcu a účasť na pojednávaní pred prvostupňovým súdom (tarifná odmena
57,- eur + priznaný podľa § 16 ods. 3 vyhlášky paušál 7,41 eur), za úkon účasť na pojednávaní priznaná
aj náhrada cestovného za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Žiliny a späťv rozsahu 400 km pri spotrebe 5,7 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,349 eur/1 l a základnej sadzby
náhrady za opotrebenie vozidla 0,183 eur/1 km. Takto vypočítaná náhrada cestovného predstavuje
103,95 eur a priznaná bola aj náhrada za stratu času 8 polhodín vo výške 98,80 eur (§ 15 a § 16 ods.

4, § 17 ods. 1 vyhlášky). Súd ďalej priznal náhradu za úkony - účasť na pojednávaní (10. 5. 2012) a
písomné vyjadrenie k odvolaniu, úkon po 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, cestovné vo výške 106,15
eur za cestu Bratislava - Žilina a späť 400 km pri normovanej spotrebe 5,7 l/100 km a cene pohonných
hmôt 1,445 eur/1 l a základnej sadzby za opotrebenie vozidla 0,183 eur/1 km, strata času 8 polhodín
vo výške 101,68 eur. Súd ďalej priznal náhradu za vyjadrenie k dovolaniu a účasť na pojednávaní pred

odvolacím súdom 10. 3. 2016 - úkon 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, úkon z roku 2016 vo výške
66,- eur + režijný paušál 8,58 eur, cestovné - cesta Bratislava - Žilina a späť 400 km pri normovanej
spotrebe 7,2 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,119 eur/1 l a základnej sadzby za opotrebenie vozidla
0,183 eur/1 km, spolu 105,43 eur, strata času 8 polhodín vo výške 114,40 eur. Celkovo priznané trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 159,68 eur, k tomu s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky,
keďže zástupca je platiteľom DPH, bola priznaná 20 % DPH predstavujúca 231,94 eur, trovy právneho

zastúpenia spolu s DPH predstavujú sumu 1 391,62 eur.
Pred prvostupňovým súdom boli zamietnuté ďalšie dva návrhy navrhovateľa s tým, že na ich podaní
nebol preukázaný naliehavý právny záujem, pričom v týchto konaniach si odporcovia trovy neuplatnili.
Odvolanie proti zamietavajúcim výrokom v tejto časti podané nebolo, preto predmetom ďalšieho konania
pred odvolacím súdom bol len nárok navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V

tomto spore, ako aj v odvolacom konaní, bol navrhovateľ úspešný, a preto mu za toto konanie (o určenie
vlastníckeho práva) boli priznané trovy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.