Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010328
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714010328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T.

X., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní dňa 16. 03. 2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaného T. X., nar. XX.XX.XXXX vo D., bytom S.,
Š. XXXX/XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3Pv 749/13/6611 zo dňa
12.05.2014, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a prečinu ohrozenia po vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 02.11.2013 v čase o 02.10 h vo D., okres D., viedol

ako vodič osobné motorového vozidlo tov. zn. Renault Laguna č. v č. D. XXX E. po ulici W., kde bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Zvolen, pričom pri kontrole sa odmietol podrobiť vyšetreniu
na zistenie návykovej látky dychovou skúškou a taktiež sa odmietol podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, napriek
tomu, že mu bol rozsudkom OS Zvolen po sp. zn. 3T 141/2009, právoplatným dňa 24.02.2010 uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2,5 roka, odo dňa 09.07.2012, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 12. 05. 2014 na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/749/13/6611 obžalobu na T. X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona a pre prečin ohrozenia po vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona.

Obžalovaný T. X. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že bol spolu s priateľkou, svedkyňou V. K., na návšteve u známych, kde si vypil, jeho priateľka

nepije, tak keď od nich išli na aute, zatavili sa na čerpacej stanici. Na stanici zastali tesne za čerpacou
stanicou pri nádržiach, pričom osvetlenie tam nie je skoro žiadne. Tam stretli svedka B. R., dali si spolu
kávu, on im povedal, že odtiaľ ide do Ministry. Obžalovaný po dohode s priateľkou rozhodli, že pôjdu
domov do F.. Obžalovaný si vtedy na pumpe bagetu nekúpil, ak tak si ju kúpila jeho priateľka. Ako
vychádzali z čerpacej stanice smerom na F., na kraji cesty stála policajná hliadka a vybrala sa za nami.
Táto hliadka bola od nich vo vzdialenosti asi 100 metrov keď ich mohla zbadať prvýkrát, hliadka mala
možno zapnuté parkovacie svetlá. V tom čase tam nesvietilo verejné osvetlenie. Keď sa vydali za nimi,

zapli majáky, on kázal priateľke, aby odstavila auto na kraji cesty, aby nestáli na hlavnej ceste. Keď
stáli, jeden policajt prišiel rovno ku nemu a snažil sa otvoriť dvere, ale tie boli zamknuté. On si odopol
bezpečnostný pás, odomkol dvere a vyšiel von z auta. Polícia od neho chcela, aby predložil doklady, čo
ale odmietol, keďže on auto nešoféroval. Policajti tvrdili, že sa v aute prehadzovali, čo ale nebola pravda.Potom ho zobrali na policajnú stanicu, kde bol asi dve hodiny, chceli mu dať aj niečo podpísať, čo ale
odmietol, a potom ho pustili domov. Od návštevy na pumpu ako aj z pumpy smerom na F. šoférovala
jeho priateľka. Na čerpacej stanici sa zdržali cca 25 - 30 minút. Keď ich zastavila policajná hliadka, tak

zastali na kraji cesty pri predajni Fiat, kde nie je žiadne osvetlenie, je tam tma. Táto hliadka za nimi išla
asi 50 až 60 metrov, viac nie. v ten večer mal on aj jeho priateľka oblečené tmavé oblečenie.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa V. K., priateľka obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že toho dňa 02. 11. 2013 sa vracali spolu s obžalovaným z návštevy u ich známych.

Auto šoférovala ona, zastavili sa na čerpacej stanici Shell na D. W. na nejaké občerstvenie a na kávu.
Tam sa obžalovaný stretol s nejakými jeho známymi, ktorí sa chceli ísť baviť do mesta, ona ale chcela ísť
domov. Na pumpe boli asi 30 minút, ale keďže obžalovaný si nezohnal žiadny odvoz, tak išli spolu domov
do F.. Na pumpe si ona kúpila bagetu, ona mala v ten večer oblečený tmavý čierny sveter, nepamätala
si ale, čo mal oblečené obžalovaný. Ona teda sadla do auta za volant a obžalovaný sa posadil vedľa
nej. Ako vychádzali z čerpacej stanice, tak sa za nimi vydala hliadka polície. Odbočila teda naspäť

smerom na čerpaciu stanicu, kde auto odstavila. Potom prišiel policajt k jej strane, následne obišiel
auto a vytiahol obžalovaného z auta. Pýtal od neho vodičský preukaz, ktorý mu on ale odmietol dať,
keďže auto nešoféroval. Následne mu nasadili putá a odviedli ich na policajnú stanicu. Na čerpacej
stanici zastavila auto na mieste kde sa fúkajú pneumatiky, je to cca 5 - 6 metrov od čerpacej stanice,
je to v podstate na rohu, ale auto nezaparkovala do boxu na fúkanie pneumatík. Na tom mieste, kde

zaparkovala, nie je nijaké osvetlenie. Prvýkrát zaregistrovala policajné majáky keď už odbočili z pumpy
smerom na F., čo ešte ale nebolo na hlavnej ceste, prešli len pár metrov, asi tak pol minúty, ona potom
odbočila z hlavnej cesty na kraj, aby nezavadzala na ceste. Auto odstavila pred predajňou Fiat, pričom
toto miesto bolo slabo osvetlené. Predtým policajnú hliadku nezaregistrovala. Nepamätala si, že by v
tom čase na D. W. svietilo verejné osvetlenie. Na záver uviedla, že to auto, na ktorom boli v ten večer

kontrolovaní policajnou hliadkou, je vybavené stredovým panelom.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. P., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten
deň bol veliteľom hliadky, sedel na mieste spolujazdca v služobnom motorovom vozidle. Vozidlo mali
odstavené tam, ako je koniec ulice T. smerom na W. cestu. Ďalšia najbližšia križovatka je tam na

Lieskovskú cestu. Ako zaregistrovali svetlá vozidla, ktoré vychádzalo z čerpacej stanice Shell, tak toto
auto v križovatke viditeľne spomalilo, a oni sa vydali za ním. Vzdialenosť medzi ich služobným vozidlom,
a miestom, kde zaregistrovali vozidlo Renault Laguna, je zhruba do 10 metrov, možno menej. Z tohto
miesta svedok nezaregistroval šoféra tohto vozidla, nevenoval pozornosť tomu, kto auto šoféroval. Toto
vozidlo prudko zrýchlilo a potom zastavilo pri predajni Fiat. Oni zastali za ním, svedok z auta prudko

vystúpil, pretože sa obával, že vodič auta sa dá na útek. Toto auto ale ostalo stáť, videl cez okná pohyb
v aute, keď prišiel k autu, videl cez okienko, že sa osoby v aute premiestňujú. Išlo o obžalovaného a
svedkyňu V. K.. Keď sa tieto osoby vymienili, svedkyňa sa pozrela dole, on jej naznačoval, aby dala dole
okienko, keďže sa však na neho nepozrela, tak na okienko zaklopal. Vtedy už z druhej strany z auta
vystupoval obžalovaný, tak išiel k nemu. Keď obžalovaný vystúpil z auta, tak sa mu pozdravil, svedok

preto začal rozmýšľať, či sa náhodou odniekiaľ nepoznajú, preto sa ho opýtal, či sa poznajú, na čo mu
obžalovaný odpovedal, že jeho tu všetci poznajú. Následne si od obžalovaného pýtal doklady, dokonca
viackrát, vyzval ho aj na podrobenie sa dychovej skúške, keďže viedol motorové vozidlo, na čo mu
však povedal, že mu doklady nedá, a že sa nepodrobí ani dychovej skúške. Svedok ďalej uviedol, že
keď začali prenasledovať to motorové vozidlo, tak majáky na ich služobnom vozidle spustili hneď ako

vyštartovali, zvukové zariadenie bolo zapnuté možno len na chvíľku. Od vyštartovania po zastavenie
vozidlamohloprejsťcca20-30sekúnd,pocelýčasmalitotovozidlopredsebou.Keďtotovozidlozastalo,
oni so služobným vozidlom zastali od tohto vozidla vo vzdialenosti do 2 metrov, viac nie. Od zastavenia
služobného vozidla po čas, kedy svedok prišiel k vozidlu obžalovaného prešlo len pár sekúnd, pretože
on zo služobného auta prudko vyštartoval, keďže sa obával, že vodič bude unikať, čo sa bežne stáva,

keďže sa ale dvere na aute neotvárali, tak spomalil. Keď prichádzal k vozidlu, videl v ňom pohyb, ako
bolo telo zdvihnuté nad úroveň sedadla, keď prišiel k vozidlu, obžalovaný už sedel na mieste spolujazdca
a svedkyňa V. K.Á. si už sadala na miesto vodiča, ale nohy mala ešte na strane spolujazdca. Nevedel
však uviesť, či bolo manipulované so sedadlami. To miesto, kde toto vozidlo zaparkovalo, teda pred tou
predajňou Fiat, bolo osvetlené pouličnými lampami. Ich služobné vozidlo malo zapnuté majáky, svetlá

mali určite zapnuté normálne, podľa názoru svedka kolega zapol aj diaľkové svetlá, čo sa robieva z
pohľadu taktiky, toto sa robieva už automaticky, ale nevedel s istotou tvrdiť, či tie diaľkové svetlá boli
zapnuté, ale normálne svetlá určite zapnuté boli, čiže videl osoby ako sa prehadzujú v aute. Svedok
predtým obžalovaného nepoznal. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že si nespomína, či vozidlo RenaultLaguna bolo vybavené nejakými fóliami. Miesto pred predajňou Fiat bolo osvetlené, ale nie pouličným
osvetlením, ale osvetlením firmy. Bolo tam reklamné osvetlenie, ale nevedel sa už vyjadriť k tomu, v
akom rozsahu. Ďalej uviedol, že z jeho miesta spolujazdca, keď zastali, videl do vozidla Renault Laguna,

spomína si aj na moment, keď už bol obžalovaný v ich aute, tak sa svedkyne V. K. pýtali, keďže najprv
tvrdila, že šoférovala ona, potom uviedla, že nešoférovala, nech sa pozrie z miesta pri ich služobnom
vozidle, kde všetci stáli, do ich vozidla, a že či si myslí, že do ich vozidla nevideli. Na otázku, prečo v
prípravnom konaní neuviedol, že svedkyňa V. K. im mala uviesť, že nešoférovala, svedok uviedol, že
to niekde v spise musí byť uvedené, asi to uviedol v úradnom zázname. Svedkyňu V. K. nepodrobil

dychovej skúške preto, lebo na 100% vedel, že vozidlo nešoférovala ona, nemal preto zákonný dôvod na
nariadenie dychovej skúšky, keďže ona sa žiadneho protiprávneho konania nedopustila. Na služobnom
vozidle, keď stáli na mieste, odkiaľ hliadkovali, mali zapnuté asi stretávacie svetlá. K odstavenému
vozidlu Renault Laguna prišiel ako prvý on, najprv ku strane vodiča a potom ako prvý aj ku strane
spolujazdca. To, že svedkyňa V. K.Z. mala nohy na strane spolujazdca, videl zo vzdialenosti asi 15 cm
od auta. So služobným vozidlom zastali pri vozidle Renault Laguna tak, že pravé svetlo služobného

vozidla svietilo na stred vozidla Renault Laguna.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že do ich vozidla nie je nič vidieť za
bieleho dňa, nie to ešte v noci. Vtedy nešlo pouličné osvetlenie, nebolo ani osvetlenie pri Fiate. Policajti
mali zapnuté majáky a diaľkové svetlá, ale aj tak nebolo vidno do ich auta. Stredový stĺpik na aute je tak

vysoko, že nie je možné, aby sa s priateľkou prehodili. Taktiež nie je možné, že mala nohy na strane
spolujazdca, práve naopak, on bol naklonený k nej, pretože vypínal auto, to auto je na kartu a štartuje
sa gombíkom, a priateľka v takomto aute sedela prvýkrát. Priateľka je maličká a má sedačku úplne pri
volante, teda ani teoreticky nie je možné, že by sa v aute prehodili, je na to potrebných toľko úkonov,
žeby to nestihli. Taktiež ako policajti tvrdili, že videli, ako sa auto kýve, tak to skúšali, pričom sa auto ani

nepohlo. Taktiež aj obhajca skúšal svietiť so svojim autom do ich auta, a to normálnymi aj diaľkovými
svetlami, a tiež doň nebolo vidno. On ako spolujazdec si ešte všimol, že keď prechádzali prvýkrát popri
policajtom aute, toto malo zapnuté obrysové svetlá.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok F. K., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten

deň 02. 11. 2013 spolu s kolegom T. P. stáli so služobným vozidlom pod panelákom na križovatke ako
sa ide ku Kalinke. Šoférom služobného vozidla bol v ten večer on. Predtým, ako tam zastali, išli popri
čerpacej stanici, kde videli auto, zlatý Renault Laguna. Po chvíli toto auto išlo okolo nich, oni zapli
diaľkové svetlá, pričom svedok videl, kto auto šoféruje, a išli za tým autom. To auto pridalo a následne
zastalopripredajniFiat.Predtoutopredajňoubolipouličnélampy,oninaslužobnomvozidlemalizapnuté

diaľkové svetlá, teda svedok videl do auta. Keď zastali, kolega vybehol von a prišiel k tomu vozidlu, ale
šofér a spolujazdec už boli vymenení, potom kolega prešiel popred auto ku strane spolujazdca a svedok
išiel k nemu, aby tam kolega nebol sám. Ďalej na ozrejmenie uviedol, že oni so služobným autom stáli
pri križovatke, mali zapnuté parkovacie svetlá, potom zapli diaľkové svetlá, preto videli, kto kde sedí.
Aj celá ulica bola osvetlená, tak videli, že šoféroval obžalovaný a vedľa neho sedela jeho priateľka.

Nespomenul si už, či sa aj on rozprával s obžalovaným, pamätal si ale, že videl, ako sa auto hýbe, keď
už bolo zaparkované, cez zadné okno bolo vidno dnu. Svedkovi bola zo strany obhajcu predložená na
nahliadnutie fotodokumentácia z č.l. 57 - 58, konkrétne fotky č. 10, 13, 14, 15, 16, aby sa k nim vyjadril,
na čo svedok uviedol, že sa k tomu už vyjadril v úradnom zázname, aj na hlavnom pojednávaní, trvá na
svojej výpovedi. Aj on si vie potom na aute dorobiť fólie tak, že doňho vôbec nie je vidno.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že pouličné osvetlenie bolo vypnuté,
pred Fiatom nie je žiadne osvetlenie, tie fólie na aute sú originálne, o čom môže predložiť doklad, že
nebolidorábané,aaktobudepotrebné,predložíajdokladotom,žepouličnélampybolivypnuté,pretože
v tom čase sa postupne vypínajú.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok B. R., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že už si
nespomína, koľko bolo hodín, keď obžalovaný prišiel na pumpu, on stál na rohu pumpy a fajčil so
svedkom V. V., ktorý potom išiel ku stojanom. Vozidlo Renault Laguna zastalo povyše pumpy tam, kde
sa napúšťajú cisterny, asi 15 metrov od vchodu do pumpy. Nevedel uviesť, kto auto šoféroval, on sa

s obžalovaným rozprával, potom si šiel aj dnu na pumpu kúpiť pitie. On videl vystupovať z auta len
obžalovaného, z pumpy svedok odišiel pred obžalovaným. Spolu s obžalovaným sa rozprávali asi 30
minút. Svedok ďalej uviedol, že si pamätá na to, ako vypovedal v prípravnom konaní, keď uviedol, že
vravel obžalovanému, nech nebehá na aute, že ho chytia, na čo mu obžalovaný povedal, že má vpiči policajtov. Na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka bola v zmysle § 264 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol, že vozidlo zastalo tesne
za budovou čerpacej stanice a toto vozidlo priviedol na čerpaciu stanicu T. X., vedľa ktorého sedela

asi jeho priateľka, na čo svedok uviedol, že v prípravnom konaní povedal, že asi viedol vozidlo T. X.,
svedok keď odchádzal z čerpacej stanice, tak obžalovaný sedel za volantom. Svedok ani nevedel, že
tam bola aj priateľka obžalovaného, ani si nepamätal, žeby sa s ňou rozprával. Nepamätal si ani to, či
bol s obžalovaným dnu v priestoroch pumpy a či tam spolu aj s priateľkou obžalovaného niečo pili. Na
záver bola svedkovi zo strany obhajcu predložená fotodokumentácia z č.l. 56, pričom svedok potvrdil,

že v ten večer stál na pumpe na tom mieste, na ktorom je odfotený na uvedenej fotodokumentácii.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že na vysvetlenie chce dodať, že to, že
povedalžemávpičipolicajtovjepravda,alemysleltotak,žemuničnemôžu,pretožeonnaautenejazdí.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa V. K., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že si

pamätá, že vtedy mala nočnú, bola v sklade, počula, že je niekto na predajni, tak vyšla von. Svedok B.
R. si tam kupoval asi nejaké cigarety, bol dnu spolu s obžalovaným. Potom vyšli von, neskôr prišli na
čerpaciu stanicu policajti a pýtali si kamerový záznam. Koľko času ubehlo od odchodu obžalovaného z
čerpacej stanice po príchod policajtov nevedela presne uviesť, ale mohlo ísť zhruba o 30 minút. Ona z
čerpacej stanice vonku vôbec nevyšla, teda sa nevedela vyjadriť k tomu, čo sa dialo von. Nevidela teda

ani ako prišiel obžalovaný na čerpaciu stanicu, ani ako z nej odišiel. Na záver uviedla, že si nepamätá,
že by tam v ten večer bola aj svedkyňa V. K., túto videla na hlavnom pojednávaní prvýkrát.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok V. V., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v tom
čase pracoval na čerpacej stanici a čistil vonku stojan. Videl, ako z predajne vychádzal obžalovaný s

jeho priateľkou. Obžalovaného dovtedy nepoznal, jeho meno pozná len kvôli tomu, že o tomto skutku
sa bavili spolu so svedkyňou V. K., ktorá tiež v tom čase pracovala na čerpacej stanici. Obžalovaný
ohľadne tohto skutku za svedkom neprišiel. Videl teda, ako vyšli z predajne čerpacej stanice k autu,
sadli do auta a išli preč. Toto auto bolo od neho vzdialené asi 30 metrov, pamätal si, že bolo zlatej farby.
Nespomenul si však už na to, kto si kam do tohto auta sadol, ani si nespomenul na to, čo mali tie osoby

oblečené. Vtedy sa s obžalovaným nebavil. Taktiež nezaregistroval prichádzať auto na čerpaciu stanicu,
zaregistroval len obžalovaného s jeho priateľkou, keď už vyšli von z predajne a mali v rukách nejaký
nákup. Ten nákup mal tvar ako bagety, väčšinou si tam ľudia chodia kupovať bagety. Na záver uviedol,
že tam, kde bolo to auto na čerpacej stanici zaparkované, to už nie je veľmi osvetlené miesto, takže tam
dopadalo len také tlmené svetlo.

Po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici súd doplnil dokazovanie a na hlavnom pojednávaní
bol vypočutý aj svedok H. L., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že ako mali spracované výpovede
policajtov, ktorí mali obžalovaného v deň skutku zastaviť, ako aj výpoveď samotného obžalovaného a
svedkyne, tak na ich základe vykonali pokus a to tak, že sa postavili na križovatku, kde mali policajti

zbadať obžalovaného ešte predtým, ako ho zastavili, a bolo zistené, že ak by nebolo spustené bočné
okienko na strane vodiča, tak do motorového vozidla nebolo vidieť. Ak niekto vypovedal, že okienko
spustené bolo, v tom prípade by bolo možné rozoznať, či auto šoféroval chlap alebo žena. Následne sa
s autami postavili do polohy, ako ju opísali policajti a zistili, že cez zadné okno, aj keď do toho vozidla
svietili svetlá z iného motorového vozidla, nebolo vôbec vidno, teda ani nebolo vidieť, či by sa niekto

vo vozidle vymieňal, ani nebolo možné vidieť, či niekto sedí vpravo alebo vľavo. Na základe uvedeného
potom vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá je obsiahnutá v spise. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že
pravdepodobneajnaprednýchskláchnastranevodičaaspolujazdcabolifólie,užsitonepamätal,musel
by nahliadnuť do fotodokumentácie. Svedkovi preto bola k nahliadnutiu predložená fotodokumentácia na
čl. 58, konkrétne fotka číslo 16, na čo svedok uviedol, že fólie na zadných sklách, teda na ľavej a pravej

strane zadných spolucestujúcich, ako zadného skla nie sú originál, tie sú tam lepené, a na predných
sklách vodiča a spolujazdca sú buď fólie, ktoré sú menej tmavé, alebo sú tam originál tónované sklá. Z
tejto fotografie je ale zrejmé, že je vidno do interiéru vozidla. Keď stáli na križovatke, tak do auta nebolo
vôbec vidno. Keď už auto stálo na mieste, kde ho mali odstaviť, tak zozadu do auta nebolo vidno, ale
zbokucezprednésklááno.Kuvedenémueštepodotkol,žejeajrozdielvtom,čisúfotografievyhotovené

s bleskom alebo nie. Pri vyhotovovaní fotodokumentácie neuvažovali, resp. nevyhotovovali fotografiu aj
z pohľadu na predné dvere, teda zboku vozidla, pretože išlo viac-menej o potvrdenie výpovedí policajtov,
ktorí uviedli, že zozadu videli, ako sa osoby premiestňujú vo vozidle a keď stáli zboku pri vozidle, tak tieto
osoby už boli premiestnené. Svedkovi boli ďalej predložené fotografie číslo 11 a 12 na čl. 57 s tým, abysa vyjadril, či bolo do auta vidieť cez zadné sklo, pričom fotografie boli robené za použitia motorového
vozidla Audi Q5, ktoré je vyššie a má silnejšie svetlá ako motorové vozidlo službukonajúcich policajtov,
a svedok po predložení fotografie uviedol, že cez zadné sklo do vozidla nebolo vidieť. Svedkovi boli

nakoniec ukázané aj fotografie číslo 13 a 14 z čl. 58, s tým, aby sa vyjadril, či za použitia tlmených
aj diaľkových svetiel bolo do motorového vozidla vidieť, na čo svedok uviedol, že cez zadné okno do
vozidla nebolo vidieť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je pravda čo uvádzal svedok, fólie

na auto neboli montované dodatočne potom, ako mal byť spáchaný skutok, taktiež počas toho, ako bola
robená fotodokumentácia, bolo aj skúšané, či sa auto hýbe, ak sa v ňom premiestňuje nejaká osoba,
pričom auto sa ani nepohlo.

Po tomto vyjadrení svedok na doplňujúce otázky prokurátora uviedol, že na predných sklách na strane
šoféra a spolujazdca neboli namontované fólie, boli tam originál tónované sklá. Na záver uviedol, že

bol robený aj pokus s výmenou osôb vo vnútri motorového vozidla, pričom vo vozidle sa vymieňal
obžalovaný s jeho priateľkou tak, ako to mali uvádzať vo výpovediach príslušníci PZ, pričom pri tejto
výmene sa auto viditeľným spôsobom nehýbalo.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa V. K., ktorá po zákonom poučení uviedla, že ku

skutku sa nevie vyjadriť, pretože pri ňom nebola prítomná. Je pravda, že bola vlastníčkou motorového
vozidla Renault Laguna. Vzhľadom na odstup času sa už ale nevedela vyjadriť ku obdobiu, kedy ho
kúpila, ani kedy presne vlastnila. Spomenula si, že auto malo takú zlatú fóliu, akoby metalízu, a malo
tmavé fólie na zadnom skle a zadných sklách aj v pravo aj vľavo. Podľa nej aj predné bočné sklá boli
nejako stmavené. Na to, ako vyzeralo čelné sklo, si už nepamätala. Podľa nej ale všetky sklá boli také

tmavé. Ona v takomto stave auto od obžalovaného kúpila, on jej ho prišiel aj s priateľkou ukázať, či
ho nechce, a také ho kúpila. Na doplňujúce otázky uviedla, že sa nezaujímala o to, čí fólie na aute
boli inštalované svojpomocne, alebo nejako certifikovanou osobou, do áut sa nejako nevyzná, nevedela
teda ani uviesť, či jej obžalovaný ku fóliám ukazoval nejaký doklad. V súčasnosti už toto auto nevlastní,
predala ho. Na záver uviedla, že predné bočné sklá na strane vodiča a spolujazdca boli tónované.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítanímlistinnýchdôkazov,ato:konfrontácie(č.l.40-53),fotodokumentácia(č.l.54-60),rozhodnutie
o priestupku (č.l. 91 - 97), evidenčná karta vodiča (č.l. 100 - 108), správy o povesti obžalovaného
(č.l. 98 - 99), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/144/2013 (č.l. 124 - 126), trestný rozkaz

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/23/2013 (č.l. 127 - 129), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 1T/130/2014 (č.l. 154 - 155), výsledok lustrácie ZVJS (čl. 199), odpis registra trestov obžalovaného
(č.l. 206).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a

právnym záverom.

Obžalobakládlaobžalovanémuzavinuvpodstateto,žedňa02.11.2013včaseo02.10hod.voZvolene
viedol ako vodič osobné motorového vozidlo zn. Renault Laguna, kde bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou OO PZ Zvolen, pričom pri kontrole sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky

dychovou skúškou a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, hoci
by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Obžalovaný od začatia trestného stíhania
popieral, že by sa uvedeného skutku dopustil, pričom uvádzal, že v uvedenom čase mala viesť motorové
vozidlo jeho priateľka V. K.. Tá v podstate vo svojej výpovedi potvrdila, že v danom čase motorové
vozidlo neviedol obžalovaný, ale ona. Jediní, ktorí tvrdili, že motorové vozidlo viedol obžalovaný, ktorého

aj motorové vozidlo videli šoférovať, ako aj videli, že po odstavení motorového vozidla sa obžalovaný
vymieňalsospolujazdkyňou,svedkyňouV.K.,bolisvedkoviaT.P.aF.K.,príslušníciOOPZ.Tívosvojich
výpovediach potvrdili, že už na križovatke videli do motorového vozidla, a teda videli, kto motorové
vozidlo šoféroval. Svedok H.Z. L., ktorý bol prítomný ako technik pri zhotovovaní fotodokumentácie
z miesta činu, ale uviedol, že z križovatky do motorového vozidla nebolo vidieť, jedine by tam bolo

vidieť v prípade, ak by predné okná boli stiahnuté, kedy by bolo možné rozoznať, či motorové vozidlo
šoféruje muž alebo žena. Taktiež uviedol, že počas fotodokumentácie bolo do motorového vozidla tak,
ako to uviedli policajti, svietené jednak stretávacími a jednak diaľkovými svetlami, pričom kvôli fóliám
na zadnom skle nebolo do motorového vozidla vôbec vidieť. Taktiež uviedol, že bol robený pokus, a tovýmenašoférazaspolujazdcapoodstavenímotorovéhovozidla,pričombolozistené,žepritejtovýmene
sa motorové vozidlo viditeľne nekývalo, resp. nepohlo. Tento pokus a fotodokumentácia boli vyhotovené,
ako to svedok uviedol, na overenie výpovedí príslušníkov OO PZ. Z uvedeného je potom zrejmé, že

ich tvrdenia vo výpovediach na hlavnom pojednávaní boli týmto vyvrátené. Vykonaným dokazovaním
teda nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, práve naopak,
bolo preukázané, že príslušníci polície do motorového vozidla nemohli vidieť, teda nemohli vidieť, že
motorové vozidlo šoféroval obžalovaný, ani nemohli vidieť, či sa po odstavení motorového vozidla
obžalovaný vymieňal zo spolujazdkyňou.

Na základe uvedených skutočností potom súd nemal inú možnosť, ako obžalovaného T.A. X. podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.