Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201397
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614201397.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: D.
E., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.985,84 Eur príslušenstvom,
ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom

Exekútorského úradu T., F.. E.. č. XX, JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského
úraduvS.J.,P.E.XXX,náhradníkomsúdnejexekútorky,podsp.zn.EX67/14,vštádiukonaniaožiadosti
súdnejexekútorkyoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,nazákladeodvolaniaoprávnenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/176/2014-21 zo 14.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/176/2014-21 zo 14.3.2014 z r u š u j e a
vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 7Er/176/2014-21 zo 14.3.2014, zamietol žiadosť (súdnej
exekútorky) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 52 a nasl. (ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv), §

39 Občianskeho zákonníka a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp.zn. PL.ÚS.
16/95 z 24.5.1995 a sp.zn. III. ÚS 314/07 zo 16.12.2008) v podstate tým, že rozhodcovská zmluva
č. 8500008570 z 25.11.2011, ktorá upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500008570 z 25.11.2011, nie je individuálne dojednaná a v dôsledku rozporu so znením §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate
je, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp.zn. RK-PC-1647/13-LP
z 10.6.2013 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“).

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že postup exekučného súdu nielen nemá
oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia skôr

vyplývatendencianepripustiťvýkonexekúcielenpreto,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,
ku ktorému záveru ho vedie spôsob, akým súd pristúpil k zisťovaniu skutkového a právneho stavu
ohľadne ním riešenej otázky - platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prvom rade namietal postup súdu,
ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa nedôsledne
zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie.
Citujúc znenie ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetná rozhodcovská

zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia avykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej
rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto

práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho
aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Povinný teda mohol
nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a
to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto(resp.

jej časť) neprijateľnou podmienkou. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 3M
Cdo 14/2011 z 22.11.2012 uviedol, že: zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných
podmienok ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1.
do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného
vzťahu s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté,
že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ

mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote
dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési
anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na
prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu
založeného spotrebiteľkou zmluvou. Najvyšší súd SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných

podmienok, kde spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani
hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie
je súčasťou všeobecných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť
mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva by
ale ani v prípade, ak by nebola individuálnym dojednaním, nemohla byť posúdená ako neprijateľná

zmluvná podmienka, a to nielen z hľadiska jej právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu jej
uzatvárania. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (osoba, ktorá je
v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená do akej miery povinný vedel
a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti,

ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a
význame rozhodcovského konania a možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinnosť
spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je
základným princípom spotrebiteľského práva, keďže jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž
zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a

nevýhody a podľa toho rozumne konať.

V ďalšom poukázal na rozsah práv a možnosti uplatnenia práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní.
Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by
nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodcovská
zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by
spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Predmetná rozhodcovská zmluva
žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Ustanovenie § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ.

Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom zmysle, kedy súd
dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských
veciach je vylúčené. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko
určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu (keďže žalobu podáva v takom prípade druhá strana).
Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne, o. i. aj pri

zachovaní zásady pacta sunt servanda. Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie
zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Poukazujúc na uznesenia Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.43CoE/372/2013z21.11.2013,1CoE/328/2013z10.12.2013aKrajského
súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 z 31.1.2014 a dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka v závere odvolania uviedol, že dôvody uvádzané v napadnutom uznesení

neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka založenom
na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS
v spojení s ustanovením bodu 1 písm. q) prílohy danej smernice považuje za nekalú podmienku
súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory,resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie
je upravené (regulované) právnymi predpismi. V tomto smere je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa
žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž neregulovanú právnymi predpismi) a nevyžaduje od
spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania
v celkovej výške 116,90 Eur vrátane DPH.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku vysvetľujúcom, prečo odvolaniu oprávneného podanému proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť uviedla, že „súd v exekučnom konaní ex
offo skúma vykonateľnosť rozhodnutia po materiálnej a formálnej stránke. Preukázaná vada bráni

prípustnosti exekúcie.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods.
2 EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie

okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp.zn. RK-PC-1647/13-LP z 10.6.2013 vydaný

rozhodcom Mgr. Lucia Pohančeníková. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500008570 z 25.11.2011 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a
povinnou ako dlžníkom.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere

č. 8500008570 z 25.11.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen

formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V citovanom ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň

však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na
neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti
zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné
podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od

Rozhodcovskej zmluvy č. 8500008570 uzavretej dňa 25.11.2011.

Podľa bodu 4. a 5. označenej rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych

rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Na tomto mieste odvolací súd podotýka, že jeho pozornosti neuniklo, že v posudzovanom prípade
rozhodoval Victoria rozhodcovský súd v Žiline, a nie Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici tak
ako je uvedené v posudzovanej rozhodcovskej doložke. V rámci odvolacieho konania však odvolací súd
zistil,žezriaďovateľrozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskýsúdvBanskejBystricivzmyslezákona
č. 244/2002 Z.z. zmenil sídlo aj názov tohto rozhodcovského súdu z pôvodného rozhodcovského súdu

Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica na
Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom farská 3, 010 01 Žilina. Uvedená zmena bola oznámená v
Obchodnom vestníku ročník XIX, číslo 122C z 24. júna 2011 v časti Oznámenia zriaďovateľov stálych
rozhodcovských súdov 0000276. Uvedená zmena by mala byť oprávneným zakomponovaná aj do
znenia rozhodcovskej zmluvy aby sa nestalo tak ako v tomto prípade, že v rozhodcovskej zmluve

je uvedený rozhodcovský súd, ktorého názov a sídlo bol v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy
neaktuálny.

V zmysle bodu 3. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto

rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej
len „Zmluva o RÚ“), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy
o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

V bode 2. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Napokonvzmyslebodu7.tejtorozhodcovskejzmluvydlžníkjeoprávnenýodtejtozmluvyodstúpiťajbez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak
je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na
predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá
predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medziúčastníkmi na osobitnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako
veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto
odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy.

Zároveň v zmysle bodu 7. označenej rozhodcovskej zmluvy povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14. kalendárnych dní od jej uzavretia.

Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o

revolvingovom úvere. V prípade, uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu sa budú prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 7. zmluvy založené právo,
aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odstúpil (teda ju odmietol) od
rozhodcovskej zmluvy.

Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v
stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie
resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka, zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskej

zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní. Ale aj spotrebiteľ môže svoje práva voči

dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za
neprijateľnú.

V rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom

konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory
budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Z týchto dôvodov
preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí záver, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v
dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou okresného
súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by sa mal v

prvom rade náležitým spôsobom tiež vysporiadať aj s tým, ako by podľa jeho predstáv mala byť
uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva (dojednaná rozhodcovská doložka), ktorá by bola zo
strany (exekučného) súdu akceptovateľná (t.j. nebola by vyhodnotená ako neprijateľná podmienka)
v spotrebiteľských veciach. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní totiž minimálne v troch
ustanoveniach, konkrétne v § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 40 ods. 1 písm. j), počíta s tým, že v

rozhodcovskom konaní sa rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach. Zo skutočnosti, že zákonodarca
umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, je nevyhnutné vyvodiť aj záver,
že existuje - musí existovať taká rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá napĺňa všetky
predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že konajúci exekučný súd obdobne ako iné exekučné súdy rozhodujúce v obdobných veciach

pri posudzovaní konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) vychádzajú z toho ako rozhodcovská
doložka nemá „vyzerať“, pričom vôbec presne nekonkretizujú spôsob a obsah (formuláciu) takej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by z hľadiska svojej prijateľnosti v spotrebiteľských právnych
veciach obstála. Z obdobných rozhodnutí exekučných súdov možno jednoznačne vyvodiť „negatívnu“
definíciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá nie je v spotrebiteľských veciach akceptovateľná, nie

však „definíciu“ takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by akceptovateľná bola.O trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.