Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111218341
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111218341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Saleziáni
don Bosca - Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 7, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Michal
Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom A. X, B., proti odporcom: 1/Mesto Žilina, so sídlom Nám. Obetí
komunizmu 1, Žilina, IČO 00 321 796, 2/ BYTTERM, a.s., so sídlom Žilina, Saleziánska 4, IČO: 31 584
705, 3/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11 o určenie vlastníckeho práva na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/96/2011-92 zo dňa 20.10.2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zamietnutý, m e n í tak, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parcela registra „C“
parcelné číslo 4437/3 o výmere 1756 m2, zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18 a parcela
registra „C“ parcelné číslo 4437/4 o výmere 603 m2 zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 16,
zapísaných na LV č. XXXX pod poradovým číslom 1 v katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade v
Žiline, Správa katastra Žilina, okres I., obec I., k. ú. I..

Vo výrokoch, ktorými súd návrh v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 1218/1993
zo dňa 28.4.1993 a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 02/407/05
zamietol, odvolaním nenapadnutom, ostáva rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý.

Odporcovia v rade 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
v sume 199,- eur, tieto na účet zástupcu navrhovateľa JUDr. Michal Matulík, s.r.o., so sídlom B., A. X,.
v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči

odporcom v rade 1/ až 3/ domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 28.4.1993 o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. I., označeným ako parcely 4437/3 a 4437/4, ktorou
odporca v rade 1/ previedol vlastníctvo na odporcu v rade 2/, je neplatná. Tiež žiadal určiť neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, predmetom ktorej, boli aj parcely 4437/3
a 4437/4, ktorú uzatvoril odporca v rade 2/ s odporcom v rade 3/ a v konečnom dôsledku žiadal určiť
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, s poukazom, že zmluva o prevode zo dňa 28.4.1993
je absolútne neplatná, nakoľko k vzniku vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa došlo zo zákona

č. 298/1990 Zb., resp. jeho doplnenia zákonom č. 338/1991 Zb. Prvostupňový súd v danom prípade
vec právne posúdil podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že odporca v rade 2/ titul
nadobudol kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 28.4.1993,
ktorábolaSprávoukatastraŽilinazavkladovanápodč.V1218/1993dňa10.6.1993.Pretoženavrhovateľpočas plynutia 10- ročnej vydržacej doby si k nehnuteľnosti neuplatnil vlastnícke
právo, odporca v rade 2/ získal vlastníctvo vydržaním. Stalo sa tak po tom, čo splnil všetky podmienky
vrátane dobromyseľnosti, pričom nič nemôže zmeniť ani fakt (že navrhovateľ by mal vlastnícke právo

nadobudnúť zákonom), v súvislosti s prezumpciou znalosti zákona. Súd zároveň zdôraznil, že znalosť
zákona nemôže nadradiť ani nad znalosť zápisov, údajov a hodnovernosť údajov verejných listín. Návrh
v časti, ktorý predstavoval určovacie petity a ktorými žiadal navrhovateľ určiť neplatnosť kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení záložného práva, prvostupňový súd zamietol s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p.,
keď poukázal na skutočnosť, že v danom prípade na podaní tejto časti žaloby navrhovateľ nemá záujem,

pretože zároveň podal návrh na určenie vlastníctva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.
1 O.s.p., pričom úspešní v konaní boli odporcovia v rade 1/ až 3/, avšak títo si náhradu trov neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, odvolanie
navrhovateľ. Z obsahu odvolania vyplynulo, že napadol výrok, ktorým súd zamietol návrh o určenie
vlastníckeho práva k parcelám č. 4437/4 a 4437/3, pričom v petite odvolania žiadal, aby odvolací súd v

napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhovateľ poukazoval na to, že jeho vlastnícke právo vzniklo zo zákona, ktorý bol
publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. o úprave niektorých
majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácii a Arcibiskupstva Olomouckého. Uvedená právna

norma bola prijatá za účelom nápravy krívd, spôsobeným rehoľným rádom a kongregáciám v 50-tich
rokoch, najmä protiprávnym odňatím ich nehnuteľného majetku. Nadobudnutie nehnuteľností zo zákona
patrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Vlastnícke právo je právom absolútnym,
pôsobí voči všetkým a je nepremlčateľné. Citovaný zákon č. 298/1990 Zb. v znení zák. č. 338/1991 Zb.
bol uverejnený a publikovaný v Zbierke zákonov a nadobudol účinnosť dňom 1.8.1991. S vyhlásením,

alebo zverejnením zákona súvisí všeobecne uznávaný predpoklad znalosti formálne publikovaných
právnych noriem. Prezumpcia znalosti práva je nevyvrátiteľnou právnou domnienkou. Navrhovateľ
považuje preto právny názor prvostupňového súdu, že znalosť zákona nemožno nadradiť nad znalosti
zápisov, údajov a hodnovernosť údajov verejných listín za nesprávny. Na skutočnosti, že navrhovateľ sa
stal vlastníkom sporných nehnuteľností zo zákona, nemôže nič zmeniť ani to, že vlastnícke právo nebolo

zaznamenanézáznamomvevidenciíkatastra.Odporcavrade2/potomnemoholnadobudnúťvlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vydržaním, tak ako to nesprávne konštatoval v odôvodnení napadnutého
rozsudku prvostupňový súd. Predovšetkým odporca v rade 2/ nemohol byť vzhľadom na všetky okolností
dobromyseľný. Vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo navrhovateľa vzniklo zo zákona publikovaného v
Zbierke zákonov, nebolo možné, aby boli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním, keď platí právna domnienka o znalosti právnych noriem.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/ až 3/.
Odporca v rade 1/ poukazoval na to, že odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani právne dôvody,
ktoré by neboli predmetom doterajšieho konania pred súdom. Poukázal preto na svoje dovtedajšie

vyjadrenia a prednesy, najmä na skutočnosť, že predmetný majetok zákonom č. 138/1991 Zb. bol
prevedený do vlastníctva odporcu v rade 1/ a to pred vydaním novely zák. č. 298/1990 Zb. Z týchto
dôvodov žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Obdobne
odporcovia v rade 2/ a 3/ považovali rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a navrhli
rozsudok potvrdiť. Pred odvolacím súdom navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ zotrvali na svojich

dovtedajších prednesoch.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p a rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na
určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhovel.

Odvolací súd na pojednávaní dňa 10.5.2012 po vykonanom dokazovaní a preskúmaní napadnutého
rozsudku zistil nasledovný skutkový stav. Na základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý nadobudol
účinnosť dňom 1.5.1991, bolo zapísané vlastníctvo pre odporcu v rade 1/ Mesto Žilina, vlastníctvo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v meste Žilina, k. ú. I., označené ako parcely č. 4437/3 o výmere

1756 m2 a č. 4437/4 o výmere 603 m2, zastavané plochy a nádvoria. Na parcele 4437/4 sa nachádzala
administratívna budova, ktorá aj s pozemkami slúžila pre výkon činnosti podniku Bytového hospodárstva
Žilina. Zákonom č. 298/1990 (teda pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 138/1991 o majetku obcí),
bol nehnuteľný majetok uvedený v zákone, resp. jeho prílohách vyhlásený ku dňu účinnosti zákona zavlastníctvo jednotlivých rádov a kongregácií. V prílohe č. 1 pod písmenom č. 44 je uvedený rehoľný
Dom saleziánov Žilina, pričom vlastníctvo sa malo týkať budovy súp. č. 2807 so stavebnou plochou č. k.
4437/4 a č. k. 4437/3 stavebná plocha. Zákonom č. 338/1991 s účinnosťou od 1.8.1991 bolo v položke

č. 44 upresnené, že predmetom obnoveného vlastníctva nie je budova súp. č. 2807, ale len pozemok
č. k. 4437/4 stavebná plocha. Dňa 10.6.1993 Správa katastra Žilina povolila vklad kúpnej zmluvy č.
1/1993 pod č. V 1218/93, na základe ktorej Mesto Žilina previedlo na kupujúceho akciovú spoločnosť
BYTTERM, a.s., Žilina vlastnícke právo k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžili k
prevádzkovaniučinnostipodnikuBytovéhohospodárstvaš.p.ŽilinaaMestskéhopodnikuObnovaŽilina.

Súčasťou prevodu boli aj parcely 4437/3 a 4437/4, pričom vlastníctvo na katastri nehnuteľností v tom
čase bolo zapísané v prospech mesta Žilina. Navrhovateľ dňa 8.12.2005 požiadal kataster nehnuteľností
o zápis sporných pozemkov, k čom však nedošlo.

Tak ako na to poukazoval aj prvostupňový súd, v konaní nebolo sporné, že predmetné pozemky
KNC parcela č. 4437/3 o výmere 1756 m2 a KNC parcela č. 4437/4 o výmere 603

m2 ,zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. I., boli súčasťou reštitučného zákona č.
298/1990 Zb., v znení zákona č. 338/1991 Zb. Podľa prílohy č. 1 položka 44 sa spoločnosť sv. Franitška
Saleského (saleziánov) - Slovenská inšpektória stáva vlastníkom pozemkov označených č. 4437/3 a
4437/4 stavebná plocha. Z potvrdenia Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR cirkevného odboru,
mal súd preukázané, že navrhovateľ je samostatný právny subjekt a je totožný so subjektmi, ktoré v

minulosti používali názvy Spoločnosť sv. Františka Saleského, Správa saleziánského diela
a Saleziáni Dom Bosca. Nepochybné bolo aj to, že odporca v rade 2/ získal vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, č. 1/93 zo dňa 28.4.1993, pričom súd mal posúdiť, či aj v prípade,
ak táto kúpna zmluva je absolútne neplatná, mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, na tom
základe, že vec v dobrej viere nerušene do 10.6.2003 užíval. Týmto dňom mala uplynúť 10-

ročná vydržacia doba. Odvolací súd po doplnení dokazovania, sa stotožnil so skutkovým stavom, ako
ho zistil prvostupňový súd, avšak dospel k inému právnemu záveru. Je nepochybné, že navrhovateľ
získal vlastnícke právo zo zákona dňom 19.7.1990 (účinnosť zák. č. 298/1990 Zb.). Už v tomto zákone
bolo uvedené, že navrhovateľ nadobúda vlastníctvo k budove súp. č. 2807 so stavebnou plochou
parcela č. 4437/4 a k pozemku parcela č. 4437/3. V doplnení zákona č. 338/1991, ktorý nadobudol

účinnosť 1.8.1991 bolo len upresnené, že nadobudnutie vlastníctva sa vzťahuje len na pozemky, nie
na budovu. Za tohto stavu, keďže vlastníctvo k predmetným pozemkom patrilo navrhovateľovi, nebolo
možné, aby pozemky sa stali po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. (1.5.1991) vlastníctvom odporcu
v rade 1/ Mesta Žilina. Následne nemohlo dôjsť platne k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho
práva z odporcu v rade 1/ na odporcu v rade 2/. Aj odvolací súd sa zaoberal tým, či odporca v rade 2/

po uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1993, sa mohol domnievať, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti
a že vlastníctvo pokiaľ nenadobudol prevodom kúpnou zmluvou, získal vydržaním po uplynutí 10-
ročnej vydržacej doby. Aj vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona, po splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Oprávnený držiteľ

je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho
práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec
patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má
oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť,
napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom

neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie a držiteľ na to
nemá potrebné odborné predpoklady. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska,
či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu na každom subjekte považovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti,
ktorých vlastníctvo nenadobudol. Odvolací súd v tomto prípade má za to, že nemohla byť preukázaná

dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Je nepochybné, že obaja účastníci
kúpnej zmluvy z roku 1993 sú právnické osoby. Mesto Žilina je navyše aj orgánom miestnej prípadne
verejnej správy. Odporca v rade 2/ je prepojený s odporcom v rade 1/, ktorý je tiež jeho akcionárom.
Odvolací súd má za to, že Mesto Žilina má vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby bolo znalé práva,
resp. znalé obsahu jednotlivých zákonov. Má vytvorený aparát (právne, majetkové oddelenie), ktorý

slúži práve k riadnej evidencii a správe jeho majetku. Pokiaľ teória aj prax vyžaduje pre platnosť a
účinnosť právnej normy (zákona), jej zverejnenie (ako jednu z podmienok vzniku platnosti a účinnosti
právnej normy), čo sa v tomto prípade stalo zverejnením v Zbierke zákonov, platí potom fikcia tak,
ako na to poukazoval navrhovateľ, že takáto právna norma je všeobecne poznateľnou. Predpokladá sateda, že každý je s obsahom tejto právnej normy oboznámený (neznalosť zákona neospravedlňuje).
Takáto fikcia sa vzťahuje na bežného občana a o to viac na právnickú osobu, akou je odporca v rade
1/, alebo prostredníctvom majetkového prepojenia s odporcom 1/ odporca v rade 2/. Odporca v rade

1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom parcela č. 4437/3 a 4437/4, pretože v čase
nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, tieto nehnuteľnosti nepatrili štátu a nemohli preto prejsť
do vlastníctva obce. Práve odporca 1/ bol iniciátorom zápisu do katastra nehnuteľností, že je vlastníkom
pozemkov. V takomto prípade potom odporca v rade 2/, nemôže poukazovať na dobromyseľnosť pri
držbe predmetných nehnuteľností a následne nemohli byť splnené podmienky pre vznik vlastníckeho

práva vydržaním. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd má za to, že zo zákona sa vlastnícke
právo obnovilo v prospech navrhovateľa a nič na tom nezmenila ani kúpna zmluva uzatvorená medzi
odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ v roku 1993, keď odporca v rade/1 jednoznačne vedel (fikcia),
že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a napriek tomu, takýto majetok previedol odporcovi v
rade 2/ (v podstate sám sebe) a teda nemohol pri neplatnosti kúpnej zmluvy vlastníctvo nadobudnúť
vydržaním, pre absenciu dobrej viery. Byť by i odporca 1/ ako predávajúci a odporca 2/ ako kupujúci

konali v právnom omyle, tento vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a vyššie uvedených dôvodov, nie
je ospravedlniteľný. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti zmenil a návrhu vyhovel. V časti ktorou súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp.
záložnej zmluvy zamietol, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ mal úspech v spore čiastočný, resp. v odvolacom konaní úplný, preto
mu priznal náhradu trov v sume 199,- eur, čo predstavuje náhradu súdneho poplatku za návrh týkajúci
sa určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (99,50 eur) a náhradu zaplateného súdneho
poplatku z odvolania (99,50 eur). Odporcovia, hoci čiastočne úspešní v konaní si náhradu trov neuplatnili

( navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia neuplatnil).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.