Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210686
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 (zn. 4579-ISTINA RS), proti žalovanému Slovenská republika,
MinisterstvospravodlivostiSR,Župnénám13,Bratislava(zn.46033/2013/34),vkonaníonáhraduškody
2.334,48 eur a nemajetkovej ujmy 466,90 eur samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

náhrady škody 2.334,48 € a nemajetkovej ujmy 466,90 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš vykonanie exekúcie
pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 5371235 povinnou J. M., G..
XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pod spisovou značkou EX4635/2009 požiadal Okresný súd Liptovský
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol dňa 16.08.2010 (konanie začalo 02.07.2009), teda po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 410 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný

a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b)
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku,
ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského
súdu sp. zn. SR00993/09, vykonateľného 11.06.2009) porušil zásadu legality. Exekučný súd nebol
legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci.

Exekučný súd opätovným posúdením práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil v právnom
vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom prekážku veci rozhodnutej. V uvedenom konaní neexistuje okolnosť,
umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda
2.334,48 € predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca uplatňuje,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
okresného súdu, ktorým došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu vymoženia jeho pohľadávky.
Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol žalobca včas, efektívne aúčinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Ďalšími dôvodmi pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného

prostriedku nápravy, absolútna nemožnosť súdneho uplatňovania pohľadávky, čo vyvolalo u žalobcu,
resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a ich majiteľov negatívne pocity. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo zánik už vytvorených a
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobilahospodárskustratuužalobcuajujehomajiteľov,neistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktoré

mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom, teda čiastku 466,90 €. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhrady škody, do podania tejto žaloby žalovaný pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením

záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníčkou G. K..

Žalovaný písomným vyjadrením zo 16.12.2013 navrhol z viacerých dôvodov zamietnutie žaloby,
poukážuc na zmätočnosť podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy
doručenia podaní súdu a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody ). Nie je jasný titul

nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Ani v rámci
súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania

ústavnej sťažnosti. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho
predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola
podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z.
z.. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musí existovať nezákonné rozhodnutie (resp.

nesprávny úradný postup), musí vzniknúť škoda a existovať príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny
úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v
exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-
dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi
schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR

nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, lebo

sa týkajú právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady
vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. Posúdenie
veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia jej zamietnutím
nesprávnym úradným postupom (rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp.
zn. 4Cdo/24/2004). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a na nevyhnutnosť

konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z
dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v
prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom
splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje navydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a

skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol
námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009,

teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia
ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov bez uvedenia,
či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody
žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo

nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním
žaloby na súd, čo nevykonal. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej
činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu
vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie

§ 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských
aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu.

Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v
niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli aj predmetom
záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok

na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda
vznikla postupom okresného súdu, takže žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo

na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 106NcC/53/2013-17 zo dňa 06.02.2013 nevylúčil sudkyňu
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Janu Haluškovú z prejednávania a rozhodovania veci. Toto
uznesenie bolo žalobcovi doručené cestou jeho právneho zástupcu 04.12.2013, kedy aj nadobudlo

právoplatnosť. Jeho tvrdenie v elektronickom podaní doručenou súdu 15.05.2015 o nedoručení tohto
súdneho rozhodnutia je hrubo nepravdivé. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (ktoré nemalo byť riadne
žalobcovi doručené) žalobca podal dovolanie, konanie o ktorom dovolací súd zastavil uznesením č.k.
4 Cdo 214/2014-50 zo dňa 20.01.2015.

Na pojednávaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš konanom dňa 22.05.2015 sa nezúčastnil žiaden
z riadne a včas predvolaných účastníkov, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súd vec rozhodol v
neprítomnosti účastníkov, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom Obč. súd. por.). Žalobca cestou svojho
právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu 14.05.2015 navrhol prerušenie konania

podľa § 109 ods. 2 písm. c) Obč. súd. por., nakoľko je pred Okresným súdom Prešov vedené konanie
sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom budú Súdnemu
dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o
návrhu navrhovateľa v predmetnom konaní, ktoré nie je doposiaľ skončené. Navrhol prerušiť konanie
do právoplatného skončenia konania sp. zn. 7C/6/2010 Okresného súdu Prešov. Nakoľko išlo o podanie

nepodpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré nebolo v lehote podľa § 42 ods. 1 Obč. súd.
por. doplnené písomne ani ústne do zápisnice, súd naň neprihliadal.Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym
rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu
rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo

rozsiahledokazovanie.Navyšesažalobcadomáha,abysúdmedzitýmnymrozsudkomurčil,žežalovaný
je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o jej zamietnutí rozhodol, aj keď oneskorene.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv,
v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy
tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v článku 7 ods. 2.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd nedôvodnú žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal

existenciu základných atribútov zodpovednosti žalovaného za škodu. Prvým z nich je porušenie právnej
povinnosti, ktoré má podľa tvrdenia žalobcu spočívať v nesprávnom úradnom postupe Okresného
súdu Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn.
EX 4635/2009. O tomto tvrdenom nesprávnom úradnom postupe žalobca v písomnej žalobe uvádza,
že je charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a

bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Z
pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/575/2009 je preukázané, že súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 dňa 29.07.2009 požiadal tunajší okresný
súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; žiadosť bola tunajšiemu okresnému súdu doručená
06.08.2009. Oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej J. M., G.. XX.XX.XXXX, navrhol dňa
02.07.2009 vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky 467,36 eur s príslušenstvom na základe

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava z
19.05.2009, sp. zn. SR 00993/09, právoplatného 08.06.2009 a vykonateľného 11.06.2009, ktorým
bola povinná zaviazaná na zaplatenie istiny 467,36 eur a príslušenstva z titulu zmluvy o úvere č.
5371235 zo dňa 21.12.2007. Súdneho exekútora viazala povinnosť podľa § 41 ods. 1 Exekučného
poriadku účinného do 31.05.2010 predložiť tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15

dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiadať ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia postupoval
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vtedy platnom znení, v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníkaospotrebiteľskompráve(právnyvzťahoprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.apovinnejJ.M.je
spotrebiteľským úverom) a o dobrých mravoch, so zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

v čase vzniku zmluvného vzťahu oprávneného a povinnej a podľa ustanovení komunitárneho práva -
Smenice (ES) 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudkom Súdneho
dvora EÚ Asturcom C-40/08, ktorý je od vstupu SR do Európskej únie dňom 01.05.2004 prameňom
práva. Exekučný súd dňa 20.01.2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril, ale zároveň
uznesením č.k. 7Er/573/2009-16 z 12.02.2010 exekúciu zastavil; uznesenie sa stalo právoplatným

16.03.2010. Obsah pripojeného exekučného spisu teda vyvracia aj žalobné tvrdenie o tom, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia 16.08.2010 (urobil tak 20.01.2010), aj žalobné tvrdenie
o tom, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím - poverenie bolo v
uvedený deň vydané. Zavádzajúce je tvrdenie, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo v
omeškaní trvajúcom viac ako 410 dní. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie exekučný súd odôvodnil

tým, že v rozhodcovskom konaní bolo priznané právom nedovolené plnenie, takže exekučný titul je
nevykonateľný. Odvolací Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25.03.2011 č. k. 5CoE/36/2011-41,
právoplatným 16.05.2011, odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania oprávneným zastavil. Ak
žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva vo vykonaní úradného postupu,
ktorý žalobca nazval ako preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR00993/09,
vykonateľného 11.06.2009, bez splnenia zákonných podmienok, čím mala byť porušená zásada legality,
ide o tvrdenie nepravdivé. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Naopak, ako poukazuje žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení,rozhodnutieozastaveníexekúcieibapreukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovského

rozsudku byť exekučným titulom. Exekučný súd zastavením exekúcie splnil svoju prevenčnú povinnosť,
keď zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Pre úplnosť súd dodáva, že nulitný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae. Tomu nasvedčuje aj právna prax, žaloby
množstva iných veriteľov na zaplatenie pohľadávok nevymožených v predošlých exekučných konaniach
v dôsledku nevykonateľných exekučných titulov (aj rozhodcovských rozsudkov) sú súdmi bez problémov

prejednávané a rozhodované. Súd nezistil ani nesprávny úradný postup pri vydávaní poverenia na
vykonanie exekúcie charakterizovaný žalobcom ako nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Žalobca totiž tvrdí, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, ale nejde o tvrdenie pravdivé. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané, žiadosť o jeho udelenie nebola zamietnutá. Doručenie poverenia exekútorovi aj

právnemu zástupcovi oprávneného spolu s uznesením zo dňa 12.02.2010 č.k. 7Er/573/2009-16 je plne
zdôvodnené hospodárnosťou konania. Bolo nadbytočným a nehospodárnym doručovať poverenie na
vykonanie exekúcie v konaní, kde bolo viac ako žiaducim skúmať súlad exekučného titulu s právnou
úpravou. Aj keď § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 za exekučnýtitul podľa tohto zákona označoval len vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi
schválené, aj žalobca v pozícii oprávneného za exekučný titul napriek takejto právnej úprave považoval
aj rozsudok exekučného súdu. Použijúc argumentum a minori ad maius je v tomto kontexte potrebné

vykladať aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010. Ak boli exekučným titulom
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, exekučným titulom boli aj rozhodcovské
rozsudky, ktoré nemohli zostať mimo režim komunitárneho a spotrebiteľského práva. Od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia do vydania poverenia si súd musel, za súčinnosti súdneho exekútora a
oprávneného (ktorý žiadal 20.10.2009 o predĺženie lehoty) v prvom rade zabezpečiť úverovú zmluvu,

následne preskúmať jej náležitosti a po predložení spisu celé predchádzajúce rozhodcovské konanie, čo
sú úkony, ktoré nemožno vykonať ihneď aj vzhľadom na tisícky exekučných vecí a obmedzené množstvo
súdnych zamestnancov vybavujúcich (nielen) túto agendu.
Nakoľko žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody ani kauzálny nexus
súd ďalej v konaní nezisťoval.

Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní,
na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode
dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Bolo
nadbytočnýmodročovaniepojednávaniaadokazovanie,čikpremlčaniužalovanéhonárokudošlo,alebo
nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol prisúdenie náhrady trov, ktoré v
zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.