Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011248
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011248.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava
Vranku a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému V. B. pre trestný čin skrátenia dane a
poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.augusta 2003 (ďalej len Tr. zák.) na neverejnom
zasadnutí 12.novembra 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného V. B. proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 30.septembra 2014, sp. zn. 2Nt/56/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. B. z a m i
e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 30.septembra 2014, sp. zn. 2Nt/56/2014 podľa § 399 ods.
2 Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 (ďalej len Tr. por.) zamietol návrh odsúdeného V. B. na
povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín

zo dňa 12.02.2009, sp. zn. 8T/17/2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
08.07.2010, sp. zn. 23To/89/2009, uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 5 Tr. zák. a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do
prvej nápravnovýchovnej skupiny. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil
dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už

skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej trojdňovej lehote, teda včas, odsúdený V. B. sťažnosť. V jej
písomnom odôvodnení - včítane doplnenia - poukázal na to, že pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tak, že ním prezentované skutočnosti uvádzané v návrhu na povolenie obnovy konania ako
aj na verejnom zasadnutí neodôvodňovali zmenu výrokov o vine, pretože žiadna zo skutočností, ktoré

prezentoval nebola na verejnom zasadnutí preukázaná, nepostupoval správne. Povinnosťou súdu bolo
podrobne ho vypočuť s tým, že on sa v pôvodnom konaní k veci nevyjadroval z dôvodu obavy o svoj
život a život svojej rodiny. Novou skutočnosťou v predmetnej trestnej veci je okolnosť, že za organizátora
trestnej činnosti označil B. Y. a on by sa vedel konkrétne vyjadriť k okolnostiam, kto sa mu v súvislosti
s prejednávanou vecou vyhrážal a v čom spočívala činnosť organizátora trestnej činnosti B. Y.. On
bol pritom odsúdený len na základe krivého svedectva svedkov, ktorých už vo svojich odvolaniach a

žiadostiach menoval a týmto faktom sa pritom nikto nezaoberal, naopak, jeho odsúdením bol oficiálne
zlegalizovaný fiktívny obchod a zosnovanie zločineckej skupiny. Je mu neustále podsúvaná trestná
činnosť, ktorú nespáchal. Naopak, podozrenie z trestnej činnosti má on a to na daňovú kontrolórku Ing.
M., ktorá svojou výpoveďou priviedla orgány činné v trestnom konaní do omylu. Ani nadriadený orgán
pritom objektívnosť stanoviska daňovej kontrolórky nepreveril. Aj na podklade zásady „ in dubio pro reo“
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
12.novembra 2015 podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. B. nie je

dôvodná.

Okresný súd postupoval na verejnom zasadnutí v súlade so zákonom (§ 291 až 298 Tr. por.) a
správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania,
pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle §

394 ods.1 Tr.por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Z ustanovenia § 394
ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, možno
povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť, okrem iného, iné
rozhodnutie o vine. V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku
vydanéhovzákladnomkonaní.Totokonaniesavzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniaobmedzuje

predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o
také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo
dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine. Za nové skutočnosti
alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo
ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne
hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. V posudzovanom prípade je z obsahu
spisu dostatočné zrejmé nielen to, že odsúdený V. B. návrhy na vykonanie dôkazov v rozsahu a
spôsobom uvedeným v návrhu na povolenie obnovy konania i v podanej sťažnosti prednášal už v

pôvodnomkonanítakpredsúdomprvéhostupňa,akoajpredodvolacímsúdom.Okresnýikrajskýsúdsa
návrhmi odsúdeného dôsledne zaoberali, avšak vzhľadom na vo veci vykonané dôkazy - predovšetkým
na výpovede svedkov L. Y., B. J., M. O. a najmä R.. S. M., s ktorými korešpondovali aj listinné
dôkazy, predovšetkým na vec sa vzťahujúce faktúry, príjmové pokladničné doklady i výpisy z účtov,
návrhy odsúdeného na vykonanie ďalších dôkazov neakceptovali a v odôvodnení rozhodnutí sa s nimi

vysporiadali. Námietky odsúdeného týkajúce sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov v pôvodnom
konaní a najmä nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku a nesprávneho použitia iného
hmotnoprávneho ustanovenia neakceptoval v konaní o dovolaní odsúdeného proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/89/2009, zo dňa 8.júla 2010 ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
uznesením zo dňa 20.novembra 2013, sp. zn. 1Tdo 52/2013 dovolanie odsúdeného V. B. podľa § 382

písm. c/ Tr. por. odmietol. Z hľadiska vyššie naznačených záverov preto odsúdeným V. B. v návrhu
na povolenie obnovy konania i v podanej sťažnosti uvedené návrhy na vykonanie dôkazov nemožno v
zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. považovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce
povolenie obnovy konania. Za nové skutočnosti ani dôkazy spĺňajúce zákonom stanovené podmienky
prepovolenieobnovykonania nemožnopovažovaťtvrdeniaodsúdeného,ženespáchalskutok,ktorýbol

v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 5 Tr. zák., rovnako ani jeho námietky vo vzťahu k dôkazom vykonaným v pôvodnom konaní,
k postupu súdu, ktorým nevyhovel jeho návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, najmä výsluchu ním
navrhovaných svedkov, k hodnoteniu vykonaných dôkazov súdom a k správnosti rozhodnutí okresného
a krajského súdu v pôvodnom konaní. Ako správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia, tieto tvrdenia odsúdeného, jeho námietky i návrhy boli v pôvodnom konaní nielen známe,
ale okresný i krajský súd sa s nimi zaoberali a vzhľadom na vo veci vykonané dôkazy jeho tvrdeniam
neuverili a jeho návrhy neakceptovali. Nejde teda o nové dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste,
nežakéjeuvedenévpôvodnomodsudzujúcomrozsudku.Pokiaľodsúdenýžiadalprehodnotiťsprávnosť

právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o jeho vine a treste i správnosť konania, ktoré mu
predchádzalo, okresný súd v napadnutom uznesení správne zdôraznil, že v konaní o povolenie obnovy
nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v
zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy
konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme a či sú také závažné,

že by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť zmenu
výrokov o vine a treste. V danom prípade tomu tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď
návrhodsúdenéhoakonedôvodnýzamietol.Krajskýsúd,keďžesasozávermiokresnéhosúdustotožnil,
nepovažoval námietky odsúdeného V. B. uvedené v jeho sťažnosti za dôvodné.Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného V. B. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.