Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203010
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203010.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného P. N. F., s.r.o., so sídlom V., P. XX, C. : XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. R. N., s.r.o., so sídlom V., M. XX, proti povinnému
Y. G., bytom O. U. nad X., L. XXXX/XX, o vymoženie 2.893,32 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 11. novembra 2015, č.k.
5Er/301/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora U.. C..
C. X., P.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03.2015. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.04.2015 požiadal súdny exekútor o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre

vymoženie 2.893,32 EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu v Bratislave zriadeného zriaďovateľom Slovak arbitration court, s.r.o.,
pod sp. zn.: RK 124/08/14 - SAS, vydaného dňa 23.10.2014 v Bratislave. Spolu so žiadosťou súdneho
exekútora bola súdu doručená fotokópia Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej
dňa 17.05.2011 medzi oprávneným a povinným, Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a
fotokópia Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.05.2011. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej

stránke odôvodnil podľa ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995
Zb. Exekučný poriadok, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
§ 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, ods. 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa § 1 ods. 1 až 3,
§ 2 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 31 ods. 3, §
33 ods. 2, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2, 3, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v predmetnom exekučnom konaní sa

malo vymáhať plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 17.05.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom. Podľa názoru súdu prvého stupňa charakter úveru ako absolútneho obchodu nemá
za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom
na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho

zákonníka. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný
súd je povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným
obmedzením exekučného súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže

zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm.
a) v spojení s ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokonaj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.).
Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na
strane účastníkov boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho

exekútora aj vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s
touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
ďalej vyplýva, že rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 17.05.2011 medzi oprávneným a povinným,
ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, obsahuje bod 5.,

podľaktoréhoakékoľvekspory,nezrovnalostialebonárokymedzizmluvnýmistranamivyplývajúcealebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov uvedených ďalej v bode 5. predmetnej
zmluvy podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Súd prvého stupňa poukázal
na skutočnosť, že dojednanie v rozhodcovskej zmluve je neprijateľné, pretože núti spotrebiteľa, aby

sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne
dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny,
či úpravy. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že bol veriteľom informovaný o

skutočnosti, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy
o revolvingovom úvere a bol o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy riadne informovaný, no po
preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané
malým písmom, ktoré dlžník (povinný) zrejme nemohol odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a
zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň. Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník

bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Predmetná
rozhodcovská zmluva sa súdu prvého stupňa javila ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom

na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni
konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Súd prvého stupňa považoval výkon
práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve za
nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné
aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha
rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie uvedené

v rozhodcovskej zmluve a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho
zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.
Súd prvého stupňa zistil, že v Rozhodcovskej zmluve v bode 5. je obsiahnutá neprijateľná podmienka
- rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Nie
každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa
je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória
a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval zneprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z., § 44 Exekučného poriadku).Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku,
pripojenej zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy a zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere,

súd dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť
pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a
to v celom rozsahu.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.
Namietal postup súdu, ktorý posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neplatný úkon, napriek tomu, že sa
nezaoberal tým, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní
je posudzovanie "neprijateľnosti" zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou

uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej zmluvy). Rozhodcovská zmluva spĺňa
charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že súd
sa nezaoberal významom a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Na to, aby
vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten
povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Ďalej

oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 14/2011.
Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal tiež na to,
že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a
možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú
podmienku neobsahuje, ani sama takouto podmienkou nie je. Oprávnený poukázal na rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013, 1CoE/328/2013, 15Co/439/2015 ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený
uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Oprávnený navrhol, aby
odvolacísúd zrušilnapadnutérozhodnutieavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Oprávnený
si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 76,82 Eur vrátane DPH.

Povinná ani sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že

v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila

vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovskéhorozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 17.05.2011 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,podľaktoréhojeirelevantnáprávnaformazmluvy,atedažemedzioprávneným
a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvého stupňa postupoval
správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 17.05.2011,
t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená
rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému,
nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o
povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy

vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje

práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec
predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie

(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací
súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec

oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné

meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je

takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý

exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia, odvolacísúd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú

zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo

všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .