Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/419/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214125
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715214125.1

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti žalovanému
C. T., L.. XX. XX. XXXX, J. C., L. G. J. X, v konaní o zaplatenie 362,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 362,98 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne za obdobie
od 01. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 21,50 € za zaplatený súdny
poplatok a v sume 125,82 € za právne zastúpenie žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09. 10. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 362,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 01. 11. 2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 24. 09. 2014, ktorú uzavrel ako postupník s postupcom Všeobecnou
úverovou bankou a. s. so sídlom v Bratislave. Pohľadávka postupcu voči žalovanému vznikla na základe
zmluvy o bežnom účte, ktorú banka uzavrela so žalovaným podľa § 708 a nasl. Obch. zák. V prospech
žalovaného bol zriadený bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na
účte v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Poskytnutím povoleného prečerpania banka
žalovanému poskytla úver vo výške 464,71 € po dobu trvania zmluvy o bežnom účte. Keďže však
žalovaný porušil svoje platobné povinnosti, banka zmluvu vypovedala listom zo dňa 14. 08. 2013,
čím zmluvný vzťah založený medzi bankou a žalovaným ako jej klientom zanikol a pohľadávka vo
výške 362,98 € sa ku dňu účinnosti výpovede stala splatnou v celom rozsahu. Výpoveď zmluvy o
bežnom účte bola žalovanému doručená 18. 08. 2013 a jej účinky nastali ku 31. 10. 2013, teda ku
koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď
doručená. Žalovaný však pohľadávku banky neuspokojil, a preto je od 01. 11. 2013 v omeškaní so
zaplatením istiny vo výške 362,98 € a v dôsledku omeškania žalobca ako nový veriteľ vo vzťahu k
žalovanému požaduje aj úroky z omeškania.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi šlo o tzv. drobný spor podľa § 200 ea O. s. p. súd v
súlade s ust. § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 25. 02. 2016 vo veci verejne vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho
spisu.

Súd mal nepochybne preukázané, že Všeobecná úverová banka a. s. a žalovaný dňa 04. 04. 2005
uzavreli zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní produktov a služieb konta Start konto. Súčasťou tejto
zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky banky pre depozitné produkty. Dňa 18. 04.2006 banka
prijala žiadosť žalovaného o navýšenie kontokorentného úveru - flexikreditu a túto žiadosť potvrdila, čím
žalovanému poskytla kontokorentný úver Flexidebet vo výške 14 000,- Sk za podmienok uskutočnenia
kreditných obratov na bežnom účte vo výške 7 000,- Sk a splatenia poskytnutého limitu Flexidebetu
jedenkrát za kalendárny rok.

Ako však vyplynulo z prehľadu o zaisťovaní finančných prostriedkov na účte a splácaní povoleného
prečerpania, žalovaný poslednú platbu na svoj účet zaistil 16. 02. 2012. Odvtedy až do 06. 11. 2013
na účet neurobil žiadny vklad alebo prevod finančných prostriedkov. V dôsledku nedodržania platobnej
disciplíny banka listom zo 14. 08. 2013 vypovedala a zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu
druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená (bod 4.3.5
všeobecných obchodných podmienok VÚB a. s. pre depozitné produkty). Výpoveď bola uložená na
pošte 19. 08. 2013 a ako nedoručená doporučená zásielka sa vrátila banke 07. 09. 2013. Je možné
potom súhlasiť s bankou, že výpoveď nadobudla účinnosť k 31. 10. 2013, pričom v dôsledku výpovede
sa stal zročný celý dlh žalovaného, ktorý k tomuto dňu, teda k 31. 10. 2013 predstavoval sumu 362,98 €.

Nároky žalobcu, ktorý sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky voči žalovanému bankou na žalobcu, súd posudzoval podľa ustanovení § 708 a nasl. Obch.
zák. (zák. č. 513/1991 Zb.).

Podľa § 708 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obch. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov potom nachádza oporu práve v
ustanovení § 497 Obch. zák., nakoľko finančné prostriedky, ktoré žalovaný čerpal v rámci povoleného
prečerpania na bežnom účte, sa považujú za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej
zmluvy.

Keďže žalovaný podľa zmluvy mal úver banke zaplatiť ku dňu zrušenia úverového zmluvného vzťahu,
teda ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede k 31. 10. 2013, je zrejmé, že so zaplatením dlhovanej
sumy sa od 01. 11. 2013 dostal do omeškania. Nárok banky a neskôr žalobcu ako nového veriteľa
žalovaného na úroky z omeškania potom nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák., v zmysle
ktorého ak bola zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ktorý je v omeškaní, možno dohodnúť úroky najviac
do výšky stanovenej predpismi občianskeho práva. Týmto predpisom je ustanovenie § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a v
zmysle ktorého je výška úrokovej sadzby o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 01. 11. 2013 bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 % ročne. Žalobca preto žiadal úroky z
omeškania v limitoch stanovených zákonom a jeho žaloba bola v celom rozsahu dôvodná. Súd jej preto
vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne
úspešný priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 21,50 € a z trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právneho
zástupcu žalobcu za 3 úkony právnych služieb po 26,56 €, režijným paušálom v sume 8,39 € za každý
úkon právnej služby a 20 % DPH. K úkonom právnych služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenia, a
spísanie žaloby, ako aj písomné podanie protistrane zo dňa 18. 09. 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.