Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/829/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3100899920
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3100899920.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.. X. G., bytom Z., ul. U. E. XX, 2/ G. G., bytom Z.,

ul. U. E. XX, 3/ U.. U. G., bytom Z., ul. L. O. XXXX/X, všetci navrhovatelia v konaní zastúpení zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 6434/2, proti
odporcom: 1/ R. I., bytom Z., ul. B. XX, 2/ L. I., bytom Z., ul. B. XX, 3/ C. B., bytom Z., ul. J. XXXX/X,
4/ D. B., bytom Z., ul. J. XXXX/X, 5/ Z. X., bytom Z., ul. G. XXXX/X, 6/ D. B., bytom Z., ul. X. XXXX/XX,
odporcovia v 1., 2. a 6. rade v konaní zastúpení advokátskou kanceláriou LAWFIRM, s. r. o., so sídlom
Špitálska 10, 811 08 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v časti zriadenia vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
novovzniknutým pozemkom z a m i e t a .

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 18.10.2000 doručený návrh navrhovateľov, ktorým sa v tomto konaní
domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k pozemku - parc. reg. „C“
č. 58 zapísaná pre k.ú. Trenčianske Biskupice na LV č. 2513. Súd rozsudkom č.k. 10C/829/2000-221 zo

dňa 20. mája 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/829/2000-249 zo dňa 28. júla 2010 zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému pozemku a vyporiadal ho tak, že novovytvorený
pozemok parc. č. 58/2 s výmerou 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorený geometrickým plánom
C.. C. X. č. 10C 829/2000-105 zo dňa 11.09.2006, overeného Správou katastra Trenčín dňa 23.02.2007
pod č. 140/7 prikázal do podielového spoluvlastníctva C.. X. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M.
E. XXXX/XX, v podiele 1/2-ica a C.. X. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. E. XXXX/XX a jeho
manželky G. G., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. E. XXXX/XX v podiele 1/2-ica; novovytvorený

pozemok parc. č. 58/3 s výmerou 40 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorený vyššie označeným
geometrickým plánom prikázal do výlučného vlastníctva L. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul.
L. O. XXXX/X; novovytvorený pozemok parc. č. 58/1 s výmerou 303 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
vytvorený identickým geometrickým plánom prikázal do podielového spoluvlastníctva R. I., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v podiele 4/10, L. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J.
XXXX/X v podiele X/XX, L. I., rod.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X a jeho manželky R. I.,
rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v podiele 2/10, C. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z. - V., J. XXXX/X a jeho manželky D. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v
podiele 2/10, B. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XXXX/X v podiele 1/10 a D. B., rod. I., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Z., X. XXXX/XX v podiele 1/10.Na odvolanie odporcov v 1., 2., 5. a 6. rade Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, rozsudkom
č.k. 17Co/303/2010-280 zo dňa 17. mája 2011 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu potvrdil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie o zriadení vecného bremena na novovzniknutých parcelách.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že tunajší súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k predmetnému pozemku správne, ale nezaoberal sa otázkou potreby zriadenia vecného
bremena na novovzniknutých parcelách, keď toto posudzovanie je významné pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Pri rozhodnutí má súd zistiť právne významné
skutočnosti a uvážiť, či postup podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka je v danom prípade potrebný.

Rozsudok č.k. 10C/829/2000-221 zo dňa 20. mája 2010 nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2011.

Aj keď rozsudok súdu nebol zrušený, naopak bol potvrdený, podľa názoru súdu je konajúci súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva,
že sa musí zaoberať aj tým, či je potrebné v danom prípade zriadenie vecného bremena k vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom. Aj keď už bolo právoplatne rozhodnuté o

návrhu navrhovateľov rozsudkom, iná možnosť postupu súdu v danom prípade, vzhľadom k právnemu
názoru odvolacieho súdu, neexistuje.

Za účelom rozhodnutia o zriadení vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
novovzniknutým pozemkom súd nariadil pojednávanie, na ktorom umožnil účastníkom konania vyjadriť

sa a zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: listom Mestského úradu v
Trenčíne zo dňa 12.06.2003, listom mesta Trenčín s prílohou z č.l. 64 až 69, passportom miestnych
komunikáciíÚPNSÚTrenčín,územnýmplánommestaTrenčínainformatívnymvýpisomlistuvlastníctva
č. 2513 pre katastrálne územie Trenčianske Biskupice.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že podstatou návrhu navrhovateľov bolo zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v úmysle sceliť a rozšíriť ich vlastné pozemky, k čomu v tomto
konaní aj došlo. Samotný postoj navrhovateľov k tejto otázke je taký, že nenavrhujú zriadenie vecného
bremena. Súd viazaný právnym názorom krajského súdu je však povinný ďalej konať aj o prípadnom
zriadení vecného bremena novovzniknutých pozemkov, pričom v dôsledku tohto zriadenia, by bol

zmarený samotný zmysel návrhu, ktorým bolo to, aby sa pozemky navrhovateľov rozšírili. Zriadenie
vecného bremena by obmedzilo ich vlastnícke právo neprimeraným spôsobom. Ak by aj súd bol toho
názoru, že je potrebné zriadiť vecné bremeno, navrhujú, aby mali možnosť tento pozemok si oplotiť,
aby nedochádzalo k možnosti znečistenia tohto ich pozemku odpadkami, ako sa tomu stalo v minulosti.
Týmto oplotením by umožnili výkon práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, teda odporcom ako aj

tretím osobám, čím by došlo k zamedzeniu takéhoto znečistenia.

Právny zástupca odporcov v 1., 2. a 6. rade uviedol, že sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu
navrhovateľov, že rozhodnutie odvolacieho súdu je istým spôsobom neštandardné, avšak na podstate
veci to nič nemení, nakoľko súd v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má

povinnosť skúmať, či existujú dôvody na zriadenie vecného bremena na novovzniknutých pozemkoch.
Odvolací súd mal tento rozsudok zrušiť ako celok a vrátiť vec na ďalšie konanie, vrátane riadneho
odôvodnenia rozsudku v časti, ktorej by súd nezriadil vecné bremeno. Ak by súd zriadil vecné
bremeno, nedochádzalo by k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľov a takisto by nedochádzalo
k neprimeranému obmedzeniu tých vlastníckych práv, nakoľko pri zrušení a vyporadaní podielového

spoluvlastníctva sa v § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka priamo predpokladá, že je možné
zriaďovať vecné bremeno k novovzniknutým pozemkom a to za tým účelom, aby sa právne postavenie
predchádzajúcich spoluvlastníkov týmto vyporiadaním nezhoršilo. V danom prípade bol spoločným
pozemkom pozemok, na ktorom je miestna komunikácia, ide o ulicu, ktorá je nielen názvom úzka,
ale aj v skutočnosti. Ak by sa navrhovatelia rozhodli svoj pozemok oplotiť, prípadne inak ohradiť,

znamenalo by to ohrozenie aj bezpečnosti pre účastníkov, ktorí žijú a bývajú na tejto ulici. Podľa
názoru odporcov nie je možné uzatvoriť miestnu komunikáciu. V konečnom dôsledku by sa sťažil prístup
aj samotných navrhovateľov z opačnej strany. Takisto je potrebné vziať do úvahy, že na tejto ulici
sú v zemi uložené aj vodovodné potrubia a telekomunikačné káble. Pozemok, resp. ulica má šírku
približne 3 metre, ktorá vylučuje otáčanie vozidiel a teda v prípade uzavretia jedného konca tejto ulice

je nevyhnutné cúvanie, pričom dĺžka tejto komunikácie pri ústí pozemkov patriacich navrhovateľom,
má dĺžku 115 metrov. Tým by sa podstatným spôsobom sťažil prístup, resp. užívanie pozemku v
spoluvlastníctve odporcov. Preto odporcovia navrhujú aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v povinnosti vlastníkov pozemku parc. č. 58/1 strpieť právo prechodu a prejazdu cez ich pozemok vprospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku na parcele č. 58/2 a 58/3. Zároveň vecné bremeno
spočívajúce v povinnosti vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku parc. č. 58/2 strpieť právo prechodu
a prejazdu cez tento pozemok v prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov k pozemku parc. č. 58/1 a

58/3 a takisto vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku parc.
č. 58/3 strpieť právo prechodu a prejazdu cez ich pozemok v prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov
pozemkov parc. č. 58/1 a 58/2. Súd musí prihliadnuť na oprávnené záujmy odporcov, ktorých právne
postavenie môže byť nezriadením vecného bremena zhoršené a to tým, že dôjde k obmedzeniu pri
užívaní ich pozemku v dôsledku zamedzenia vstupu na ich pozemok cez pozemok navrhovateľov.

Je na úvahe súdu, či pri rozhodovaní bude brať do úvahy, že tento pozemok má charakter miestnej
komunikácie. Aj keď súd vychádza zo stavu, ktorý je daný v čase rozhodnutia súdu, v budúcnosti nie
je vylúčené, že tento pozemok môže stratiť charakter miestnej komunikácie a tým pádom môže dôjsť
k reálnemu zhoršeniu. Pre rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena nie je významný charakter
tohto pozemku, ale stav. Nie je vylúčené, že v dôsledku straty charakteru tohto pozemku ako miestnej
komunikácie, by mohlo nastať to, že navrhovatelia by si svoj pozemok oplotili.

Odporcovia v 3., 4. a 5. uviedli, že navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno, aby cesta zostala prejazdná.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Podľa § 151n Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce

vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne
komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 3d ods. 10 cestného zákona samosprávny kraj a obec zabezpečujú
informačný systém zimnej spravodajskej služby ako súčasť jednotného informačného systému zimnej
spravodajskej služby a údaje o stave zjazdnosti pozemných komunikácií vo svojom vlastníctve poskytujú

bezplatne ministerstvu, technickú evidenciu ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve v súlade
s centrálnou evidenciou, stavebnotechnické vybavenie ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve
podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu.
Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do

siete miestnych komunikácií.
Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy;
v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely,
na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-
technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov, súd
právne posúdil vec takto:

V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Nie je teda povinnosťou súdu tak rozhodnúť, ide o možnosť súdu
tak urobiť. Ako je uvedené vyššie v rámci tohto odôvodnenia, v zmysle § 226 Občianskeho súdneho
poriadku, sa konajúci súd musí zaoberať aj tým, či je potrebné v danom prípade zriadenie vecného
bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom. Súd na základe

zisteného skutkového stavu konštatuje, že nie je potrebné zriadenie vecného bremena k vyporiadaním
podielovéhospoluvlastníctvanovovzniknutýmpozemkom.Odporcoviapoukazovalinapotrebuzriadenia
vecného bremena kvôli tomu, aby mali zabezpečený prejazd cez bývalý spoločný pozemok, ktorý je
ulicou s názvom Úzka ulica, tak ako ho mali doposiaľ. V podstate požadovali zriadenie vecného bremenaspočívajúceho vo vzájomnom práve cesty cez novovzniknuté pozemky parc.č. 58/1, 58/2 a 58/3 v
prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov týchto pozemkov.
Podľa citovaného ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd zriadi vecné bremeno

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok iba v prípade, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak ako zriadením takéhoto vecného bremena.
Na vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutých pozemkoch sa nachádza miestna
komunikácia. Táto skutočnosť vyplýva z miestnej obhliadky a z listinných dôkazov, pričom medzi
účastníkmi konania nebola táto skutočnosť ani sporná. V zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1

cestného zákona smie každý (vrátane odporcov) užívať miestne komunikácie obvyklým spôsobom na
účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Ak sa
na novovzniknutých pozemkoch nachádza miestna komunikácia, je možné uzavrieť, že práve z tejto
miestnej komunikácie existuje prístup ku všetkých susediacim pozemkom. Preto nie je súdu zrejmé, z
akého dôvodu by mal súd zriaďovať vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu

po de facto miestnej komunikácii (verejne prístupnej ulici). Už len na základe uvedených zákonných
ustanovení a daných skutočností majú odporcovia zabezpečené právo užívať aj pozemky evidované ako
parc.č. 58/2 a 58/3. Takisto nie je bez menšieho významu aj tá skutočnosť, na ktorú poukázal v závere
odôvodnenia aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 11.03.2014, že z novovzniknutých parciel majú
odporcovia (konkrétne odporcovia v 1. a 2. rade) prístup na svoje pozemky parc.č. 55 a 56 a k domu

na parc. č. 56. Súd preto uzatvára, že odporcovia majú riadny prístup k svojim pozemkom z Biskupickej
ulice,pokračujúcpouliciÚzkej(atoibapopozemkuevidovanomakoparc.č.58/1vichspoluvlastníctve).
Ak odporcovia poukazovali na to, že navrhovatelia v 1. a 2. rade by si mohli dať oplotiť svoj pozemok
parc.č. 58/2, súd v tejto súvislosti poukazuje na platnú právnu úpravu (cestný zákon), podľa ktorej o
úpraváchalebozrušenípripojeniapozemnýchkomunikáciíavjazdovzcestyalebomiestnejkomunikácie

na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na
bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Teda nie je možné svojvoľne (odhliadnuc
aj od povinnosti stavebníka ohlásiť stavebnému úradu drobnú stavbu, s prípadnou výhradou stavebného
úradu uskutočniť ju len na základe stavebného povolenia) z vlastného rozhodnutia oplotiť miestnu
komunikáciu a zrušiť pripojenia pozemných komunikácií (v danom prípade oplotením oddeliť dve

miestne komunikácie, a to ulicu Javorínsku a ulicu Úzku). Preto súd konštatuje, že ani táto obava
odporcov nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie súdu.
Ak by v budúcnosti nastal stav, ktorý ako svoju obavu načrtol právny zástupca odporcov v 1., 2. a
6. rade, a to že predmetné pozemky by v budúcnosti mohli stratiť charakter miestnej komunikácie,
súd uvádza, že v takom prípade je možné (podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy) domáhať sa

zriadenia vecného bremena v samostatnom konaní (ak nedôjde k dohode dotknutých vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov). Súd však v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 154 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku, pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Teda budúce hypotetické
možnosti nemajú pre rozhodnutie súdu zásadný význam (je tomu tak zjavne aj vzhľadom na nemožnosť
predvídania budúcej právnej úpravy).

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
v tomto konaní (celkovo 9 účastníkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa totorozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.