Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204831
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114204831.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v

Bratislave, ul. Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Nám. M. Benku 9 - C1, proti odporcovi: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., ul. K. V.
XX, t.č na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou F.. V. X., vyššou súdnou úradníčkou Okresného
súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s prísl., sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 28,33 eur, ktoré pozostávajú

z trov právneho zastúpenia v sume 11,83 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 04.03.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a
nahradiť mu trovy konania. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonáva v Bratislave mestskú
hromadnú dopravu. Odporca cestoval dňa 07.11.2012 na linke mestskej hromadnej dopravy č. 98 v
Bratislave a nepreukázal sa na výzvu kontrolného orgánu, revízora, zamestnanca navrhovateľa, platným
cestovným lístkom, ani iným platným cestovným dokladom. Preto navrhovateľovi v zmysle článku 6
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej

dopravy vznikol nárok na zaplatenie úhrady v sume 50 eur a 0,70 eura za cestovné. Odporca bol na
úhradu dlžnej sumy vyzvaný dňa 18.12.2012, avšak bezvýsledne.

V priebehu konania sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu, resp. miesto jeho aktuálneho pobytu. Súdu
nie je známy pobyt odporcu. Preto bola uznesením č.k. 17C/222/2014 - 34 zo dňa 31.07.2015 odporcovi
ustanovená opatrovníčka.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Opatrovníčke odporcu bol návrh spolu s
prílohamidoručenýdňa24.08.2015.Opatrovníčkanadoručenýnávrhnavrhovateľanereagovala.Súdsa
oboznámil s návrhom, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok a výzvou na zaplatenie
dlhu. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi má súd za preukázané, že odporca
cestoval dňa 07.11.2012 o 15.51 hod. na linke mestskej hromadnej dopravy č. 98 v Bratislave. Pri
kontrole cestovných lístkov v úseku zastávok Lúky II a Smolenická sa na výzvu revízora nepreukázal

platným cestovným lístkom ani iným platným cestovným dokladom. Odporca odmietol zaplatiť úhradu
cestovného v sume 0,70 eura a postih v sume 50 eur.Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Podľa § 772 Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné
predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať
ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na
zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

Podľa § 14 ods.1 písm.d/ zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, ďalej
len „zákon o cestnej doprave“, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena
osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods.2 zákona o cestnej doprave ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky

autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 17 ods.1, ods.2, ods.3 zákona o cestnej doprave tarifa upravuje a) sadzby základného
cestovnéhoapríplatkovknim,b)sadzbycestovnéhoprevšetkyskupinycestujúcichapsasošpeciálnym
výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu
s cestujúcim, d) ceny za prepravu autobusových zásielok, e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku

2 a f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú. Sankčnú úhradu
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného
cestovného bez príplatkov. Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť,
aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj
v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní

informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

Súd vec právne posúdil tak, že medzi navrhovateľom a odporcom tým, že odporca nastúpil do
dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným spôsobom,
t.j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k

tomu, že odporca cestoval v mestskej autobusovej doprave bez platného cestovného lístka, bol povinný
podľa § 14 ods.1 písm.d/, ods.2 a § 17 ods.1, ods.2 zákona o cestnej doprave zaplatiť bežné cestovné
v sume 0,70 eura a sankčnú úhradu vo výške najviac sto násobku cestovného, teda najviac v sume 70
eur, podľa zverejnenej tarify. Navrhovateľ určil odporcovi výšku sankčnej úhrady vo výške 50 eur, podľa
jeho tarify. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd návrhu

navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom
na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

a ustanovenia § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške
uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ v konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 eur.
Takisto mu v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva účelné úkonyprávnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 05.02.2014 a písomné podanie na súd týkajúce sa
veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 05.02.2014. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu
zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa
§ 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej
služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur. Súd navrhovateľovi nepriznal

odmenu za uplatnený úkon právnej služby, a to pokus o zmier, nakoľko tento podľa názoru súdu nebol
účelný. Vykonaný pokus o zmier nemá charakter právnej služby, nakoľko išlo iba o výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy, nie o právnu službu, obsahom ktorej by bolo potrebné právne posúdenie prípadu. Podľa
názoru súdu ide iba o nehospodárne a neúčelné zvyšovanie trov právneho zastúpenia. Právny zástupca
navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu
výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia tak súd určil v

sume 59,14 eur.

Ako je vyššie uvedené, súd na rozhodovanie o trovách konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v konaní ide o drobný spor znížil priznanú
náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku a účelným trovám

právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 percentám, teda vo výške 11,83 eur. Celková náhrada
trov konania navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,33 eur. Ak by súd neznížil náhradu trov konania
navrhovateľa, tieto trovy by prevyšovali výšku samotnej pohľadávky. Súd pri tomto rozhodnutí vzal
do úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to že navrhovateľ si hromadne
uplatňuje svoje právo, ktorého sa v tomto konaní domáha prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého

návrhy na začatie konania sú takmer identické. Navrhovateľ je opakovane navrhovateľom v skutkovo
veľmi podobných konaniach. Ide o pomerne vysoký počet týchto konaní vedených na Okresnom súde
Trenčín. Návrh na začatie konania je v týchto konaniach obdobný. Líšia sa len v osobe odporcu a
okolnostiach porušenia právnej povinnosti odporcu. Z veľkej časti je odôvodnenie návrhu navyše úplne
totožné. Preto súd nepovažuje za spravodlivé, aby bola navrhovateľovi priznaná plná odmena za úkony

právnych služieb v tomto konaní v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Berúc do úvahy tieto
skutočnosti, súd v záujme dodržania zásady uvedenej v § 2 Základných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, znížil trovy
konania navrhovateľa, na nahradenie ktorých odporcu zaviazal vo výroku tohto rozsudku. Takýto
postup súdu je, vzhľadom na počet obdobných rozhodnutí, ktoré boli mnohokrát opakovane potvrdené

odvolacím súdom, konzistentný a ustálený.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania
zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.