Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michaela Pacherová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215907
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215215907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci

navrhovateľa: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Bratislava, zastúpený ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ
ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava proti odporkyni: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. XX,
Bratislava o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania C. T., nar. XX.XX.XXXX a X. T., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 05.11.2011, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX pod poradovým číslom XX rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.10.2014 domáhal rozvodu manželstva s

odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Nezhody medzi manželmi začali
vznikať v roku 2012, teda asi rok po uzavretí manželstva. Zo strany navrhovateľa došlo k citovému
ochladeniu v takom rozsahu, že nebol schopný pokračovať v ďalšom spolužití s odporkyňou. Začiatkom
októbra 2012 sa rozhodol zo spoločnej domácnosti odsťahovať. Spoločnú domácnosť s odporkyňou
neobnovil, ani sa o to nepokúsil. Z manželstva sa žiadne deti nenarodili.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, mala
za to, že ak by s navrhovateľom začali komunikovať, mohli by nedorozumenia a problémy, ktoré v

manželstve bežne vznikali vyriešiť.
2
51C/302/2015

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnej zástupkyne navrhovateľky,
oboznámil sa s ich sobášnym listom, a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v D., u oboch ide

o manželstvo prvé, z manželstva sa deti nenarodili. Navrhovateľ je národnosti slovenskej, odporkyňa
národnosti českej.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli v novembri 2011, z
manželstva sa deti nenarodili. Po uzavretí manželstva bývali asi 2 mesiace u rodičov navrhovateľa,
následne si prenajali byt na D. A. v Bratislave. Manželstvo bolo harmonické do augusta 2012, kedy sa
začal navrhovateľ citovo odcudzovať od svojej manželky, fyzicky ho prestala priťahovať. Tomuto stavu
predchádzali nezhody, ktoré vznikali z rozličných názorov na riešenie spoločných problémov, nevedeli

nájsť kompromis. Odporkyňa mu vyčítala, že flirtuje s inými ženami, k čomu nemala dôvod. Pre
pretrvávajúce citové odcudzenie sa navrhovateľ v októbri 2012 odsťahoval zo spoločnej domácnosti k
svojim rodičom, kde býva doposiaľ. Jeho rozhodnutie ukončiť manželské spolužitie nebolo podmienené
tým, že by nadviazal známosť s inou ženou. Niekoľkokrát sa s odporkyňou z jej podnetu stretli, ona malazáujem na obnovení spolužitia, navrhovateľ však túto možnosť odmietal a odmieta až doposiaľ. Jeho
rozhodnutie rozviesť sa je nemenné a definitívne.
Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Potvrdila, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť

v októbri 2012 a manželské spolužitie odvtedy neobnovili. Problémy v manželstve vznikali z dôvodu
nedostatočnej komunikácie, bola chyba, že problémy neriešili hneď na začiatku, mnohé sa mohlo
vyriešiť. Po uzavretí manželstva boli obaja bez práce, žili z úspor, ktoré sa postupne minuli, vtedy začalo
dochádzať k nezhodám. V tom čase sa dalo manželstvo ešte zachrániť. Navrhovateľ namiesto snahy,
riešil situáciu opustením spoločnej domácnosti.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah,
doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a dospel k záveru, že

pre jednoznačný postoj navrhovateľa ako aj dĺžku ich odlúčenia je možné ich manželstvo považovať
za vážne a trvalo rozvrátené, z ktorého dôvodu nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

3

51C/302/2015

Napriek tomu, že odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila, mal súd z vykonaného dokazovania
za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje zákonné funkcie, manželia nežijú vo
vzájomnej zhode a citovom zblížení a nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti manželské spolužitie

obnovili, pre jednoznačný postoj navrhovateľa. Manželia mali od októbra 2012, kedy navrhovateľ opustil
spoločnú domácnosť, dostatok časového priestoru , aby svoje vzťahy urovnali, k čomu však nedošlo.
Účastníci nežijú manželským životom 3 roky, ich vzťahy sú hlboko narušené. Podľa názoru súdu uzavreli
manželstvo neuvážene, po krátkej známosti, keď ešte nepoznali dôsledne svoje povahové vlastnosti,
názory a postoje, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozvratu ich manželstva.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo
obsadenia súdu,

4

51C/302/2015

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.