Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209420
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4211209420.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnej: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., L. školy XXX/XX,
o vymoženie sumy 293,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 12Er/661/2011-32 zo dňa 26.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto
rozhodnutie odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52

ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 , § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zákona
č. 404/2004 Z.z., § 39 Občianskeho zákonníka a o príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý bol s účinnosťou od 11.06.2010 zrušený
a nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. V odôvodnení súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, sp.

zn. II/2010-4130 zo dňa 17.01.2011, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 293,15 eura s príslušenstvom. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o vydaní
súkromnej kreditnej karty zo dňa 13.12.2004, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Tatra banka,
a.s. (predchodcom oprávneného), a povinnou, ako aj príslušné Všeobecné obchodné podmienky Tatra
banky, a.s. (VOP), pričom zistil, že v článku IV. (Spoločné ustanovenia) v bode 4.9.1 je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní

bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej "Rozhodcovský súd")
s tým, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti týchto
obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Súd prvého
stupňa predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho posudzoval právny vzťah aj
v kontexte príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských. Podľa

názoru súdu nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu
alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Podľa VOP síce klient mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku

v stanovenej lehote, avšak ide iba o formálnu možnosť, pretože súhlas s VOP dala povinná vo
formulárovej zmluve a pritom nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy a ani obsah VOP. Taktopostavená možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky je teda len formálna. Okrem toho možnosť
odmietnutia rozhodcovskej doložky je obsiahnutá len vo VOP, a preto je pre spotrebiteľa prakticky
nemožné o možnosti odmietnutia rozhodcovskej doložky sa dozvedieť. Rozhodcovskú doložku si

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa,
ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Zároveň nešlo o individuálne dojednanie

tejto doložky, na ktoré by povinná ako spotrebiteľ bola zvlášť upozornená alebo ktoré by bolo s
povinnou zvlášť dojednané a ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj
súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou; na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav
vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez
vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, z toho dôvodu nebol spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom podľa neho súd

prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, lebo
súd nemá skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale len jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť.
Poukázal na nesprávny preklad Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993; správny preklad je podľa
neho taký, že exekučný súd má povinnosť vyhodnotiť, či rozhodcovská doložka je nekalá, ak má pre
takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Súd nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu

smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Povinnosť by mal len v prípade, ak by podľa
vnútroštátnych predpisov také posúdenie mohol vykonať. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 35
Zákona o rozhodcovskom konaní ako aj na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len "OSP"), podľa ktorého právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne

záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,
že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal
súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil
by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako

súd tretej inštancie. Platný právny poriadok však taký postup exekučného súdu neupravuje, keďže mu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok
zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, kde sa uvádza, že preskúmanie správnosti rozhodcovského

rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o
rozhodcovskom konaní. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie
a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; rozhodujúcim bude
len to, či plnenie odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, a len tento zákonný dôvod umožňuje
zastaviť exekučné konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd stotožniac sa

s výrokom aj dôvodmi napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie a na
dôvažok uvádza nasledovné:Súd prvého stupňa s ohľadom na obsah spisu zo správne zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Preto odvolací súd skonštatoval správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody vrátane citácie zákonných ustanovení

opakoval. Súčasťou súdneho spisu sú aj listiny svedčiace o obsahu zmluvného vzťahu účastníkov (v
spise na č. l. 11-23). Základom pre posúdenie správnosti postupu rozhodcovského súdu bolo primárne
zhodnotenie platnosti tzv. rozhodcovskej doložky, ktorá nebola uzavretá samostatne ako rozhodcovská
zmluva, ale bola ako súčasť zmluvy zakomponovaná vo VOP tak, ako to uviedol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia. Všetky spory, t. j. aj spory z neplnenia dlhu povinným, mal riešiť

konkrétny rozhodcovský súd, bez možnosti ktoréhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu obrátiť sa na
všeobecný súd v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takáto rozhodcovská doložka,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a z

toho dôvodu je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto prípade je nesporné,
že povinná si rozhodcovskú doložku osobitne ako spotrebiteľ nevyjednala. Odvolací súd výkon práv
oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods.
1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor totiž žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný,
lebo rozhodcovský súd na podklade takejto neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc konať a
rozhodovať spor účastníkov konania.
Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť námietka oprávneného o

nesprávnom právnom posúdení veci v otázke neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Právny poriadok
nezbavoval právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo

znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval,
resp. ak takýto postup nebol doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa

správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.
Pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nešlo zo
stranysúduopreskúmaniesamotnejsprávnostirozhodcovskéhorozsudku,aleopreskúmaniezákladnej
skutočnosti,čirozhodcovskýsúdmalkompetenciunavydanierozsudkunapodkladedanéhozmluvného
vzťahu a či exekučný titul nie je nulitným aktom. Vzhľadom na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky

bolo neplatné z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť, a z tohto dôvodu nie je jeho rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd
preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil .
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.