Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214207885
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214207885.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa R.

P., V.. XX. XX. XXXX, B. P. V., R. XX, toho času bytom Eisfeld 14, 854 11 Hohenkammer, Nemecko,
zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti odporcom X/ R.
X., V.. XX. XX. XXXX, P. V., E. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom Veľký
Krtíš, SNP 33, X/ Y. P., V.. XX. XX. XXXX, X/ D. P., V.. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u odporkyne 1/,
zastúpenéÚradompráce,sociálnyvecíarodinyvoVeľkomKrtíšiakoopatrovníkom,ozapretieotcovstva
takto,

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom 1/, 2/, 3/, sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanýmnávrhomsanavrhovateľdomáhalabysúdurčil,žeonniejeotcommaloletýchodporcov2/,3/a
uložil odporkyni 1/ povinnosť nahradiť mu trovy konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou
žil dlhšiu dobu, ich známosť sa stala intímnou po mesiaci spoločného stretávania sa, nakoľko spolu
intímne žili, počali ich prvého syna Q. X., V.. XX. XX. XXXX. Už v tej dobe mal on podozrenie, či
sa odporkyňa intímne nestýka aj s niekým iným, preto podal návrh na určenie otcovstva k tomuto
maloletému dieťaťu. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozhodol tak, že on je prirodzeným otcom R. Q. X.

s tým, že znalecký posudok z odboru genetiky stanovil pravdepodobnosť otcovstva na 99,999%. Ďalej
uviedol, že neskôr počas ich spoločného spolužitia sa im narodili ešte dve dcéry, a to maloleté odporkyne
2/a3/.Vzhľadomnato,žemalpodozrenieohľadomvernostiodporkyne,čiintímnenežijeibasním,dalsi
vyhotoviť súkromne DNA test otcovstva a to u spoločnosti DNA test, s. r. o. Bratislava, pričom predmetný
test DNA jeho otcovstvo k maloletým odporcom 2/, 3/ vylúčil. Poukázal na to, že v zmysle nálezu
uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 290/2011 Z.z. bolo rozhodnuté, že ustanovenie § 86 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Má za to že uvedené rozhodnutie sa per analogiam aplikuje na uvedený prípad, pretože on s
odporkyňou 1/ neuzavrel manželstvo. Na súdnom pojednávaní dňa 24. 02. 2015 navrhovateľ uviedol,
že začal mať podozrenie, že maloletí odporcovia 2/, 3/ nie sú jeho deťmi, pretože odporkyňa 1/ chodila
na diskotéky, pričom mal určité pochybnosti o otcovstve aj už k prvému dieťaťu a to Q. X.. Zdôraznil tú
skutočnosť, že on začal mať podozrenie, že deti nie sú jeho, pretože ho na to upozornili iní jeho kamaráti
v čase keď on pracoval mimo miesta bydliska, s tým, že odporkyňa sa stretáva s nejakým mužom.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k maloletým deťom je vylúčené s tým, že odporkyňa tú
skutočnosťnepoprela,aninevyvrátilavýsledkyvykonanýchtestov,ktorésúdupredložili.Ďalejuviedlaže,rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde sa rozhodovalo o tom, či ustanovenie
§ 23 Zákona o rodine je v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a Ústavou Slovenskej
republiky, pričom v predmetnej veci sa jedná o špecifický prípad, kedy navrhovateľ ako otec detí bol

uvedený do omylu, na základe čoho došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov s tým, že v
tom čase navrhovateľ nemal pochybnosti o svojom otcovstve. Až po uplynutí lehoty na podanie takéhoto
návrhu začal mať pochybnosti, dal si urobiť testy, pričom jeho otcovstvo bolo vylúčené. Ďalej uviedla,
že na predmetný prípad by sa malo aplikovať to, že nie je určená žiadna prekluzívna lehota, pretože
nevidí rozdiel v tom, či ide o otcovstvo manžela matky, resp. otcovstvo, ktoré bolo uznané súhlasným

vyhlásením rodičov. V prípade, že by súd návrhu nevyhovel žiada aby o náhrade trov konania bolo
rozhodnuté podľa ustanovenia § 150 O. s. p.

Právny zástupca odporkyne 1/ na súdnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o testy DNA, ktoré si dal
vypracovať navrhovateľ, tieto nie sú vierohodné, pretože nie je jasné akým spôsobom sa navrhovateľ
dostal k vzorke od maloletých detí. Ďalej poukázal na to, že po 12 rokoch života detí si navrhovateľ

zmyslel, že deti nie sú jeho, pričom dovtedy ich vychovával a je v záujme maloletých detí, aby sa s nimi
navrhovateľ ako ich otec stretával. Ďalej uviedol, že odporkyňa 1/ tvrdí, že všetky tri maloleté deti sú
navrhovateľove, pričom deti sa na seba aj podobajú. V prípade úspechu si odporkyňa 1/ náhradu trov
konania neuplatňuje.

Opatrovník maloletých odporcov 2/, 3/ na súdnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o osobu
navrhovateľa, tento je zásadnou osobou pri výchove maloletých detí, pretože od narodenia si s nimi
vytvoril väzby, jeho osoba je pre deti dôležitá a v prípade, že by súd takémuto návrhu vyhovel, došlo
by k emočným poruchám u maloletých detí a k narušeniu ich priaznivého vývoja. Preto žiadal súd, aby
návrh zamietol a náhradu trov konania si neuplatnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši zo dňa 20. 11. 2001 č. k. 5C/8/01-50, rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo
dňa 15. 08. 2012 č. k. 7P/115/2012-26, určením otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 27. 08. 2014
na č. l. 6-9 spisu, rodným listami maloletých detí, správami o povesti na navrhovateľa a odporkyni 1/

z miesta ich bydliska, uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US22/2014-38, uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 19. 03. 2015 č. k. 2C/289/2014-39, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03. 03.
2015 sp. zn. 11P/7/2015, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa a k nemu pripojeným článkom
z Najprávo.sk na č.l. 47, 48 spisu, ako aj uznesením Ustaného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
05. 2015 č. k. PL.US 22/2014-38.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané a to z rodných listov maloletých odporcov
2/, 3/, že ako ich otec je uvedený navrhovateľ Marian Babka. Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento žil s
odporkyňou 1/ v pomere ako druh a družka a otcovstvo k maloletým deťom bolo určené ich súhlasným
vyhlásením. Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 15. 08. 2012 č. k. 7P/115/2012-26

bola schválená ich dohoda rodičov v tom znení, že maloleté odporkyne 2/, 3/ boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a navrhovateľ ako ich otec sa zaviazal prispievať na ich výživu na každé z detí vo
výške 30 Eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 08. 2012. Navrhovateľ
súdu predložil Určenie otcovstva pomocou testu DNA datované 27. 08. 2014, z ktorých vyplýva záver, že
otcovstvo navrhovateľa k maloletým odporkyniam 2/, 3/ je vylúčené. Právny zástupca navrhovateľa na

súdnom pojednávaní dňa 24. 02. 2015 navrhoval aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.
s. p. a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 22/2011 pretože v tomto
konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Okresný súd vo Veľkom
Krtíši uznesením zo dňa 19. 03. 2015 č. k. 2C/289/2014-39 konanie prerušil a to až do právoplatného
skončenia veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL.US22/2011. Z uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2015 PL.ÚS 22/2014-38 vyplýva, návrh Okresného
súdu Košice I bol zamietnutý. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/7/2015 súd zistil, že bol
ustanovený ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši, odbor sociálnych vecí, Madácha 2, Veľký Krtíš za opatrovníka
pre maloleté deti na podanie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak
je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od
narodenia dieťaťa.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. S prihliadnutím na to, že
maloletéodporkyne2/,3/súnarodenévroku2004a2006,navrhovateľoviakootcovitýchtodetíuplynula

lehota na podanie takéhoto návrhu. Podľa názoru súdu danú vec nemožno per analogiam aplikovať
Nález Ústavného súdu SR uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 290/2011 Z. z, pretože v tejto
veci došlo k určeniu otcovstva k mal. deťom súhlasným vyhláseným rodičov ,pričom vo veci ,v ktorej
sa rozhodovalo predmetným nálezom ,išlo o zapretie otcovstva manžela matky .Vzhľadom na to, že
návrh bol podaný navrhovateľom po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, súd návrh zamietol. Súd

poukazuje na tú skutočnosť, že v danej veci je možné postupovať len v zmysle ustanovenia § 96 ods.
1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva, v tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne
tak, že návrhu podanému podľa ods. 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty
je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady
úspechu. Odporcovia 1/, 2/, 3/ mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnili, preto potom
súd vyslovil, že odporcom 1/, 2/, 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd
v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).