Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214207885
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214207885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa R. P., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom V., R. XX, toho času bytom F. XX, XXX XX X., V., zastúpeného JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti odporcom 1/ R. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V., E. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, SNP 33, 2/
Y. P., nar. XX. XX. XXXX, 3/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u odporkyne 1/, zastúpené Úradom
práce, sociálny vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, o zapretie otcovstva, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/289/2014 - 71, zo dňa 27. 10. 2015,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcom 1/, 2/, 3/
náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd

nesporne preukázané, že navrhovateľ je otcom odporcov v 2/ a 3/ rade. Podľa vyjadrenia navrhovateľa
navrhovateľ žil s odporkyňou v 1/ rade v pomere ako druh a družka, a otcovstvo k maloletým deťom bolo
určené ich súhlasným vyhlásením. S prihliadnutím na to, že maloleté odporkyne sú narodené v roku
2004 a roku 2006 navrhovateľovi ako otcovi týchto detí uplynula lehota na podanie návrhu o zapretie
otcovstva. Podľa názoru súdu na danú vec nemožno per analogiam aplikovať nález Ústavného súdu
SR uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 290/2011, pretože v tejto veci došlo k určeniu otcovstva k
maloletým deťom súhlasným vyhlásením rodičov, pričom vo veci, ktorá sa rozhodovala predmetným

nálezom, išlo o zapretie otcovstva manžela matky. Vzhľadom na to, že návrh bol podaný navrhovateľom
po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, súd návrh zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu. Odporcovia 1/, 2/, 3/ mali vo veci
plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnili, a preto im okresný súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. rozhodnutie okresného

súdu zmenil a rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie. V prípade, ak by odvolací súd mal za
to, že v konaní je nutné vykonať znalecké dokazovanie, alternatívne navrhol, aby v zmysle § 221
ods. 2 O. s. p. odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil navrhovateľ s tým, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že až po upozornení zo strany priateľov počas práce v zahraničí a po uplynutí lehoty podľa § 93 ods.
1 Zákona o rodine, začal mať navrhovateľ podozrenie, že nie je biologickým otcom odporkyne 2/ a 3/

a z toho dôvodu si dal súkromne vypracovať test otcovstva, ktorým bolo potvrdené vylúčenie otcovstva
k menovaným. Na základe týchto poznatkov je nútený domáhať sa svojich práv podaním návrhu na
zapretie otcovstva. Nesúhlasil s právnym posúdením uvedeného stavu tak, ako si ho ustálil okresný súd,
kde má za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď na daný stav per analogiam neaplikoval a
nerešpektoval nález Ústavného súdu SR uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 290/2011 a v podstate

diskriminačne povýšil otcovstvo manžela matky nad otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ začal mať o tejto skutočnosti pochybnosti, či je skutočne biologickým
otcom odporkyne 2/ a 3/, po upozornení zo strany okolia, chcel využiť svoje právo a nie vlastnou vinou
podalnávrhnazapretieotcovstvaažpouplynutílehotyvzmysle§93ods.1Zákonaorodine. Odporkyňa
1/preukázateľneuviedlanavrhovateľadoomylupreúčelyuskutočneniajehovyhláseniapredpríslušným
matričným úradom, aj napriek tomu, že vedela, že jeho otcovstvo k maloletým je vylúčené. Uvedený

právny aj skutkový stav je v rozpore so zárukami práva navrhovateľa na rešpektovanie jeho súkromného
a osobného života, kde určenie právneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom je nielen v záujme otca,
aby sa predišlo k zásahom do jeho súkromného života, ale jednoznačne aj v záujme dieťaťa, aby
poznalo svojho biologického rodiča. Právne otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktoré
nezodpovedá faktickému biologickému stavu, je vážnym zásahom do života navrhovateľa. Má za to,

že súd nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie hlavne v tom smere, prečo podľa jeho
názoru by sa na daný stav nemal per analogiam aplikovať § 86 ods. 1 Zákona o rodine, kde toto
ustanovenie stratilo svoju účinnosť v zmysle citovaného nálezu a platnosť tým, že nebolo uvedené do
súladu s Ústavou SR.

K odvolaniu otca sa vyjadrila odporkyňa 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že je
toho názoru, že odvolanie navrhovateľa je účelové a argumenty, ktoré v ňom uvádza sú irelevantné.
Jedná sa zo strany navrhovateľa o špekulatívne konanie, kde tento si dal vyhotoviť „akési“ DNA testy,
pričom ani len neuviedol odkiaľ, resp. ako získal vzorky maloletých detí. Nie je možné vytýkať súdu
akékoľvek pochybenie, skôr na strane navrhovateľa je možné vidieť jasný zámer vyhnúť sa starostlivosti

o vlastné deti a platenie výživného. Navrhovateľ mal dostatok času, aby podal návrh na zapretie
otcovstva v lehote, no bohužiaľ až jeho nová známosť v zahraničí ho prinútila k takémuto „zavrhnutia
hodnému“ kroku. Deti ho po celý čas, a teda 10, 12 rokov vnímajú ako ich biologického otca. Je teda
sporné, či je to vôbec on, kto sa snaží zbaviť sa zodpovednosti týkajúcej sa výchovy maloletých detí.
Žiadala rozsudok prvostupňového ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahudanomust.§212ods.1O.s.p.abeznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdpopreskúmanívecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúdujevovýrokusprávneastotožňuje
sa aj s jeho odôvodnením.

Rozsudoksúduprvéhostupňavychádzazosprávnehoskutkovéhostavuaprávnehozáveru.Súdprvého
stupňa dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v § 132 a
nasl. O. s. p. a jeho hodnotenia a skutkový záver si osvojuje aj odvolací súd.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. sa preto odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie

správnosti daného rozhodnutia a vzhľadom na konkrétne námietky uvedené v odvolaní navrhovateľa,
na potvrdenie správnosti dopĺňa niektoré ďalšie skutočnosti.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol

byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Navrhovateľ v odvolaní vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods.
2 písm. f/ O. s. p.) v otázke, či je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
obmedzený zákonnou lehotou ustanovenou v § 93 ods. 1 Zákona o rodine, na podanie žaloby o zapretie

otcovstva, keď už Ústavný súd SR (ďalej len „ústavný súd“) v náleze PL.ÚS 1/2010 - 57 zo dňa 20.
04. 2011 vyslovil, že ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ je toho názoru, že aj ust. § 93 ods. 1 Zákona
o rodine je v rozpore s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
z toho dôvodu súd nemal prihliadnuť na zákonom stanovenú lehotu na zapretie otcovstva.

Napriek tomu, že v prípade druhej zákonnej domnienky platí, že čas, kedy možno uznať otcovstvo, nie je
ohraničený lehotami, dobu, v ktorej možno takéto otcovstvo zaprieť však už zákon výslovne stanovuje.
Trojročná lehota na zapretie otcovstva začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, teda odo dňa, kedy
došloksúhlasnémuvyhláseniuobochrodičovouznaníotcovstva. Obdobnúúpravuobsahovaloust.§86
ods. 1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie bolo následne zrušené (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z.

z.) a novelou účinnou k 01. 01. 2016 bolo nahradené novým znením, podľa ktorého môže manžel zaprieť
otcovstvo k dieťaťu do troch rokov, od kedy sa dozvedel skutočnosti odôvodňujúce, že nie je otcom
dieťaťa. Vzhľadom na uvedené muž, ktorému svedčí druhá zákonná domnienka, síce nenadobudol
otcovstvoexlege,akojetovprípademanžela,nourobiltakdobromyseľne svedomím,žejebiologickým
otcom dieťaťa. Takto určenému otcovi však subjektívna lehota na zapretie otcovstva ostala nemenná.

Na ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine nemožno per analogiam aplikovať nález Ústavného súdu SR
uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 290/2011 Z. z., pretože uvedený nález sa vzťahuje iba k ust. § 86
ods. 1 Zákona o rodine. Okresný súd správne na návrh navrhovateľa prerušil konanie v predmetnej veci
do právoplatného skončenia obdobnej veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL.ÚS 22/2014,

kde v uvedenom konaní sa riešila otázka, či ustanovenie § 93 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine je
v súlade s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené konanie pred
ústavným súdom v čase rozhodovania okresného súdu bolo rozhodnuté dňom 20. 05. 2015, kde ústavný
súd rozhodol tak, že návrh Okresného súdu Košice I. o súlade § 93 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine
s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zamietol. Z uvedeného potom

vyplýva, že navrhovateľ skutočne podal návrh na zapretie otcovstva po uplynutí prekluzívnej lehoty
ustanovenej v § 93 ods. 1 Zákona o rodine a prvostupňový súd vec správne právne posúdil. Námietka
uplatnená navrhovateľom v odvolaní podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., nebola uplatnená dôvodne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods.

1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., keď odporcom 1/, 2/, 3/, ktorí boli v odvolacom konaní
úspešní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na náhradu trov odvolacieho
konania nepodali.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.