Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229241
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214229241.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľky : H. D., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom E. 2, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom,
so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti odporcovi P. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. 4, XXX
XX O., právne zastúpený JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 30, Košice, v
konaní o zníženie výživného a o protinávrhu odporcu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky zo dňa 7.11.2014 na zníženie výživného na P. D., nar. X.X.XXXX, zo sumy 120
eur mesačne na sumu 50 eur mesačne,
z a m i e t a .

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/270/2013-61 zo dňa 2.4.2014 tak, že od
4.2.2015 do budúcna zvyšuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky H. D. na P. D. zo sumy 120 eur
mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné je navrhovateľka povinná uhrádzať vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám odporcu P. D., nar. X.X.XXXX.

Dlžné výživné za obdobie od 4.2.2015 do 30.4.2015 v sume 90 eur je navrhovateľka p o v i n n á

uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám odporcu P. D., nar. X.X.XXXX.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka, ktorá je matkou toho času už plnoletého odporcu P. D. nar. X.X.XXXX, návrhom
podaným dňa 10.11.2014 žiadala znížiť vyživovaciu povinnosť na P., zo sumy 120 eur mesačne na
sumu 50 eur mesačne, čím by sa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/270/2013-61
zo dňa 2.4.2014.

Návrh na zníženie výživného zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
23P/270/2013-61 zo dňa 2.4.2014 , ktorým súd rozviedol jej manželstvo, bol v tom čase maloletý P. D.
zverený do osobnej starostlivosti otca a jej ako matke maloletého P. bola uložená povinnosť prispievať
na výživu mal. P. výživné vo výške 120 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Uviedla, že okrem predmetnej vyživovacej povinnosti inú vyživovaciu povinnosť nemá. K dôvodom
zníženia výživného na v tom čase mal. P. uviedla, že v rozvodovom konaní pri určení vyživovacej
povinnosti matky voči mal. P. vychádzal súd z obsahu dohody rodičov, ktorá bola v záujme maloletého

a považoval takto určené výživné za primerané k potrebám maloletého syna P.. Medzičasom došlo
ku podstatnej zmene pomerov oproti okolnostiam, ktoré existovali v čase predchádzajúceho určenia
výživného. Od času rozhodovania o poslednom výživnom stratila na dlhšiu dobu trvalé zamestnanie,
pracovala len krátkodobo na základe dohody o vykonaní práce so súčasnou evidenciou na Okresnomúrade práce v Košiciach. V mesiaci máj a jún 2014 jej jediným príjmom boli dávky v hmotnej núdzi vo
výške XX,XX eur mesačne. Od konca mesiaca jún 2014 je zamestnaná v spoločnosti X. moderna s.r.o.
sosídlomW.,O.XXakopredavačkavpredajninachádzajúcejsavOCE., pričom jejpriemerný zárobok

netto za obdobie mesiacov jún až september sa pohybuje na úrovni XXX eur. Ďalej navrhovateľka
uviedla, že po rozvode manželstva nemá vyriešenú bytovú otázku a v súčasnosti býva v l - izbovom byte
spolu so svojou tetou na adrese svojho trvalého pobytu. Jej pravidelnými nevyhnutnými mesačnými
výdavkami sú: platba za užívanie cudzieho bytu vo výške XXX eur, náklady na dopravu cca XX eur,
náklady na stravu cca XXX eur, drogéria a lieky cca XX eur, oblečenie a topánky cca XX eur, mobilný

telefón XX eur. Okrem toho je súdnym rozhodnutím zaviazaná prispievať na výživu mal. syna vo výške
XXX eur. Všetky tieto nevyhnutné výdavky (spolu XXX eur) podstatným spôsobom presahujú jej
dlhodobý príjem. Nakoľko si bola vedomá svojej trestnoprávnej zodpovednosti titulom svojej vyživovacej
povinnosti voči mal. synovi P., pre absenciu príjmov zo zamestnania bola nútená si požičať od rodiny
a známych. Táto situácia je však do budúcna neudržateľná a preto podala tento návrh na zníženie
výživného.

K návrhu matky na zníženie výživného sa vyjadril otec v tom čase mal. P. D. P. D. v podaní
dourčenom súdu dňa X.X.XXXX. S návrhom navrhovateľky na zníženie výživného nesúhlasil a návrh
žiadal zamietnuť. Zároveň podal vzájomný návrh (protinávrh) na zvýšenie výživného na mal. P. D. z
pôvodnej sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne. Považoval za potrebné uviesť, že celá situácia

spojená s rozvodom manželstva bola zapríčinená navrhovateľkou, konkrétne manželskou neverou na
strane navrhovateľky. Čo sa týka vyjadrenia navrhovateľky ohľadne jej zárobkových pomerov, uviedol,
že navrhovateľka je vyučená v odbore kuchár, dlhodobo pracovala v stravovacích zariadeniach a má
dlhoročnú prax na odborný výkon tejto práce a v tomto odbore je potrebné ju považovať za kvalifikovanú
pracovnú silu. Nakoľko navrhovateľka vo svojom návrhu poukazuje na svoj slabý mzdový príjem,

ktorý by jej kryl životné náklady a nálady spojené s platením výživného na syna P., otec maloletého
predložil ponuky pracovných miest na pozíciu kuchár z pracovného portálu F..sk, kde za posledné
dva mesiace ponúkajú mesačnú mzdu v priemere XXX eur. K bytovej otázke navrhovateľky
uviedol, že mimosúdnou dohodou o vyporiadaní z XX.X.XXXX s navrhovateľkou vyporiadali BSM,
kde najhodnotnejším majetkom bol 3-izbový byt na O. č. X v O., ktorý nadobudol do svojho výlučného

vlastníctva a v ktorom zostal žiť v spoločnej domácnosti aj spolu s mal. P., pričom hodnota bytu bola po
jednostrannom návrhu ustálená na sumu XX.XXX,- eur (navrhovateľka sa vyjadrila, že trvá na vyplatení
sumy XX.XXX eur a nezľaví zo sumy, inak zostane bývať v byte do tej doby, než súd právoplatne
rozhodne o rozdelení BSM po rozvode). Podľa vyjadrenia otca situácia bola veľmi komplikovaná a
navrhovateľka absolútne nepozerala na potreby ani jedného zo synov a už vôbec nie na syna P..

Keďže v posledných mesiacoch žili so synom P. za neúnosných psychických podmienok, pristúpil
na požiadavku navrhovateľky a zabezpečil požadovaný finančný obnos, ktorý sa skladá z úveru vo
výške XX.XXX eur a XX.XXX eur, ktoré mu boli poskytnuté najbližšou rodinou. Navrhovateľke tak
vyplatil XX.XXX eur v dvoch splátkach, 1. splátka XX.XXX eur a 2. splátka XX.XXX eur. Na uvedený
byt banka zriadila záložné právo z titulu poskytnutia úveru. Poukázal, že navrhovateľka neuviedla,

akým spôsobom naložila s finančnými prostriedkami, podľa zistení otca navrhovateľka aktuálne žije
s priateľom, teda treba brať zreteľ aj na tú skutočnosť, že výdavky spojené s bývaním a živobytím
uhrádzajúspoločne. Ďalejakcentoval naskutočnosť, ženavrhovateľkadňaXX.X.XXXXzrušilavkladnú
knižku mal. P. a nasporenú sumu vo výške XXX eur si nechala vyplatiť v hotovosti pri zrušení. Na túto
vkladnú knižku prispievali rodičia navrhovateľky, čo však neospravedlňuje amorálne správanie sa

navrhovateľky. Uvedené skutočnosti si zistil mal. P. zo svojej iniciatívy, nakoľko mal právo na tieto
informácie. Zarážajúca na tom je skutočnosť, že navrhovateľka sa odhodlala ku tomuto kroku, ešte
pred rozvodom manželstva, teda ešte predtým, ako vedela komu bude mal. P. zverený do osobnej
starostlivosti (X.X.XXXX bolo pojednávanie, na ktorom sa rozhodlo). Na základe tejto skutočnosti
sa syn P. rozhodol pre jednoznačný a rázny krok, ktorý spočíval v tom, že zablokoval svoj mobilný

telefón, aby sa mu jeho matka nedovolala a povolil len SMS komunikáciu. Otec ďalej uviedol, že
pracuje v O. poisťovni a.s. ako likvidátor F., pričom jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu
XXX,XX eur. Mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: splátka úveru (XX.XXX eur vyporiadanie BSM -
XXX,XX eur, nájomné za byt - XXX,XX eur, inkaso za byt XX,XX eur, poistenie P. XX,XX eur, poistenie
P. XX.XX eur, vreckové pre P. XX eur, obedy v škole pre P. cca XX,XX eur, internet XX,XX eur, poplatok

za ZV XX,XX eur, mobil cca XX eur, potraviny + drogéria cca XXX eur (pre dve osoby), iné výdaje
v priemere XXX eur, t.j. spolu XXX,XX eur. Jeho príjem tvorí mzda + príspevok na syna z ÚPSVaR
+ výživné + stravné lístky = XXX eur. Výdavky XXX eur. Rozdiel -XXX eur mesačne. Po odchode
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti mal mimoriadne výdaje, a to zakúpenie nábytku do obývacejizby v sume XXX eur, poplatok za získanie vodičského oprávnenia pre P. vo výške XXX eur a výdaje
súvisiace so športovou činnosťou P. za obdobie od 30.6.20014 do 31.12.2014 vo výške XXX eur. Syn
je členom športového klubu X. I. O.. Medzi položky výdaje nezapočítal ďalšie výdavky, a to ročné

poistné za byt vo výške XX eur, cestovné na MHD vo výške XXX eur ročne, ročná platba za G. kartu
synovi vo výškeXXX eur, ročné poistenie P. pre prípad úrazu (kvôli športu) XX eur, ročná platba za
antivírový program pre domáce PC XX eur, stravovanie počas pracovného dňa cca XX eur mesačne.
Podľa otca finančná situácia je veľmi nepriaznivá, a preto sú odkázaní na výraznú finančnú pomoc
od svojich rodičov a staršieho syna F.. Aktuálne mu starší syn F. každý mesiac prispieva, aby mohli

s P. fungovať aspoň v nevyhnutnom režime. Zvýšenie výživného na maloletého odôvodnil najmä
tým, že došlo k zmene pomerov na strane P., ktorý sa začal intenzívnejšie venovať športovej činnosti
v klube X. I. O.. Tieto výdavky prestavujú mesačne sumu cca 100 eur. P. v blízkej budúcnosti čaká
príprava na štúdium na vysokej škole, ak aj ďalšie výdavky spojené s ukončením štúdia- stužková
a pod. Zmena pomerov spočíva aj v tom, že v dôsledku vyplatenia sumy XX.XXX eur navrhovateľke
(titulom vyporiadania BSM), sa vo veku 50 rokov zadlžil, pričom tento úver musí splácať mesačne po

XXX,XX eur, pričom posledná splátka je nastavená ku dňu XX.X.XXXX. Akcentoval na tú skutočnosť,
že celý proces počnúc rozvodom manželstva, zverenie maloletého, ako aj výživné pre maloletého P.,
naštartovala a spôsobila navrhovateľka (manželská nevera), a napriek uvedenému navrhovateľka žiada
znížiť výživné o XX eur mesačne. Navrhovateľka P. neprispieva ničím iným ako výživným vo výške XXX
eur, a to ani príležitostnými darmi. Všetky výdavky spojené so športovou činnosťou P. ako aj iné jeho

výdavky spojené s bežným životom uhrádza výlučne sám.

Dňa X.X.XXXX P. D. dovŕšil plnoletosť. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX sa P. D. pripojil k návrhu
svojho otca na zvýšenie výživného a k vyjadreniam otca vo veci zníženia výživného na návrh matky
a žiadal v konaní pokračovať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (návrhom matky
na zníženie výživného, vzájomným návrhom otca na zvýšenie výživného, potvrdeniami o príjme
navrhovateľky a otca odporcu, potvrdeniami príslušných orgánov a ostatným spisovým materiálom),
výsluchom navrhovateľky, odporcu, otca odporcu, pričom zistil tento skutkový stav:

Posledná vyživovacia povinnosť matky (v tomto konaní navrhovateľky) na v tom čase maloletého
P. D., nar. X.X.XXXX, bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P/270/2013-61
zo dňa zo dňa X.X.XXXX, ktorým súd rozviedol rodičov v tom čase mal. P. D. a P. zveril so osobnej
starostlivosti otca P. D., nar. XX.X.XXXX a matku H. D. zaviazal k plateniu výživného na mal. P. vo výške

XXX eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka bola zamestnaná na základy dohody
o vykonaní práce v spoločnosti I. X. s.r.o. a jej čistá mzdy bola vo výške XX,XX eur, u posledného
zamestnávateľa a to v spoločnosti C & P., s r.o., so sídlom v O., matka dosahovala priemerný príjem vo
výške XXX,XXX eur a ku ukončeniu tohto pracovného pomeru došlo na základe vzájomnej dohody, ako
uviedla matka vo svojej výpovedi. Otec P. D. bol zamestnaný v O. poisťovni, a.s. Q. G. L. so sídlom

na Q. ulici č. XX v W. a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške XXX,XX eur. V čase zverenia
vtedy maloletého P. do osobnej starostlivosti otca mal P. 17 rokov, bol žiakom strednej školy.

V súčasnosti je P. D. plnoletý, navštevuje v školskom roku 2014/2015 3. ročník X. strojníckej v O. a
krúžok rýchlostných korčúľ, pričom tejto aktivite sa venuje profesionálne, od rozvodu doteraz náklady

na túto mimoškolskú aktivitu činili XXX eur, a to v súvislosti so súťažami, cestovné, štartovné, nákupom
korčúľ, ložísk do korčúľ, koliesok a dresu.

K dôvodom podania návrhu na zníženie výživného na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľka
uviedla, že bola rozvedená v apríli XXXX a v tom čase bola evidovaná na ÚP. V apríli XXXX nemala

žiaden príjem, v mesiaci máj a jún XXXX mala sociálne dávky v sume XX eur mesačne, napriek tomu
na P. platila výživné vo výške XXX eur s tým, že tieto peniaze si požičala od rodičov. K X.X.XXXX sa
zamestnala v OC E. v Q. P., kde mala základnú hrubú mzdu zvýšenú po pol roku zo XXX na XXX eur.
Čo sa týka výšky výživného, uviedla, že sa chcela s otcom odporcu rozviesť a keďže súd povedal, že
bude platiť výživné XXX eur, napriek tomu, že nemala žiaden príjem ani sociálne dávky (až od mája

poberala XX eur), napriek tomu so sumou XXX eur súhlasila, lebo sa chcela rozviesť a nepreťahovať
konanie. V júni XXXX po rozvode sa zo spoločného bytu vysťahovala a presťahovala k tete na E. ul. č.
X do 1-izbového bytu, chodila do práce, tete prispievala na stravu a nájom XXX eur a po tom, čo sa v
rámci BSM s manželom vysporiadala, s tetou sa dohodla, že vloží XX.XXX eur, teta predá svoj 1-izbovýbyt , kúpia niečo väčšie a budú spolu bývať. Kúpili X-izbový byt, v ktorom je vedená ako vlastník a teta
je vedená ako vecné bremeno s doživotným právom užívať byt. Ďalej uviedla, že pracuje v Q. P., kde jej
základná mzda je XXX eur a čistá mzda, pokiaľ splní odmeny a percentá, na ktoré ju zamestnávateľ

tlačí, tak vie zarobiť XXX eur v čistom. Jej mesačné náklady sú: nájom spoločenstvu XXX eur, elektrika
XX eur, plyn X eur, životné poistenie X,XX eur, mobil XX eur, kvartálne mesačník, poistka z byt raz
ročne XX eur, drogéria XX eur mesačne, oblečenie XX eur mesačne, potraviny XXX-XXX eur mesačne.
Teta má nízky dôchodok, väčší výdavok na lieky a s tetou sa dohodli pol na pol. Priznala, že titulom
vyporiadania BSM jej bola vyplatená suma XX.XXX eur, z ktorej sumy XX.XXX eur použila na byt ,

kúpna cena bola XX.XXX eur. Úver nemá. K zrušeniu P. vkladnej knižky uviedla, že ako rodič zakladala
túto vkladnú knižku na synove meno. Na vkladnú knižku sporili starí rodičia z jej strany. Na knižke
bolo nasporených 600 eur. V banke bola so svojou matkou a ako zákonný zástupca túto vkladnú knižku
zrušila a peniaze vrátila rodičom. Nechcela , aby po rozvode, nakoľko vedela že syn chce zostať s
otcom, exmanžel mal prístup na túto vkladnú knižku. A keďže po 18-tich rokoch mal syn dostať túto
vkladnú knižku ako dar od starých rodičov a urobila to preto, lebo po 18-ke by nemala právny nárok na

túto vkladnú knižku, pretože syn by prešiel do opatery otca. Peniaze vrátila matke a tá ich zobrala. Ku
vzťahu P. a starých rodičov zo strany navrhovateľky uviedla, že nemá žiaden vzťah ku starým rodičom.
Je informovaná, že po telefóne komunikuje. Rodičia sa mu vedia dovolať na mobil, ale ona sa synovi
dovolať nevie, nakoľko má zablokovaná jej číslo. Syn reaguje len na sms - správy. Ďalej uviedla, že za
dodávku a montáž na kúpeľni a WC v byte na P. zaplatila XX.X.XXXX sumu X.XXX eur.

Odporca P. D., nar. X.X.XXXX, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vypovedal, že je študentom 3. ročníka
X. X. na O. ulici v O.. K návrhu na zníženie výživného uviedol, že keby došlo k zníženiu na XX eur,
mal by problém z toho vyžiť. Po rozvode rodičov všetky poplatky ostali na otcovi, t.j. nájomné, inkaso,
poistky, pre neho príspevok na bežné výdaje XX eur, obedy v školskej jedálni, poplatok za internet,

poplatok za TV a pre otca i neho kredit na telefón. Otec zobal úver XX.XXX eur na vyplatenie mamy od
X. sporiteľne, ktorá im nastavila splátky úveru na XXX eur mesačne, Zvyšných XX.XXX eur im požičala
rodina. Nájomné za byt im vychádza XXX eur, inkaso XX eur, poistka na otca a na neho vychádza
spolu XX eur, príspevok na jeho bežnú potrebu XX eur, obedy v školskej jedálni priemerne XX eur,
poplatok za internet XX eur, poplatok za TV XX eur a poplatok za telefón pre obidvoch XX eur. Čo sa

týka jeho návrhu na zvýšenie zvýšenie výživného, na tom trvá, nakoľko tak ako uviedol, po rozvode
všetko zostalo na otcovi a mesačne im vychádza -XXX eur. Bez pomoci rodičov jeho otca a brata by to
nezvládli. Brat pracuje v Čechách. Najväčšie výdaje, ktoré boli od rozvodu na neho, boli výdaje na šport,
t.j. XXX eur (dres, topánky, kolieska, nože, šruby a zvyšok je štartovné, cestovné. Po rozvode rodičov
museli poriešiť aj nábytok do obývačky, ktorý nábytok zobrala mama. Nábytok ich vyšiel na X.XXX eur

a otec mu ešte zaplatil vodičský preukaz XXX eur. K brigádam, na ktoré poukázal právny zástupca
navrhovateľky uviedol, že pokiaľ nemal XX rokov, nájsť si brigádu, kde by zarobil peniaze, bol problém.
Teda, keďže nemal 18 rokov, nemohol chodiť na brigády. Podľa jeho vedomostí brat im prispieva XXX
eur a rodičia otca XXX eur. Ide o nepravidelné príspevky. V blízkej budúcnosti musí zaplatiť XXX eur
na stužkovú a v X.ročnílku ďalších XXX eur. Ku vzťahu s matkou uviedol, že keď sa mama od nich

odsťahovala, rozhodol sa, že s ňou preruší kontakt z toho dôvodu, že ho sklamala a hlavne je to dôvera
k matke. Čo sa týka zrušenia vkladnej knižky uviedol, že vkladná knižka bola zrušená predtým, ako bolo
prvé pojednávanie vo veci rozvodu a nikto nevedel, ako sa rozhodne, ku komu chce ísť. Taktiež sú to
klamstvá zo strany matky, keď sa jej spýtal, kde ide, s kým ide, kam ide, uviedla mu , že s kamarátkou.
Stačilo sa len pozrieť cez okno a išla s priateľom. A najviac, čo ho sklamalo pred tým, ako otec prišiel

na to, že matka je neverná, to bolo v auguste 2012, kedy prišiel domov, zazvonil telefón a prišla sms-
ka, skúsi to citovať: „Ahoj zlatko, teraz nemôžem. Manžel sedí za počítačom, ale videla som ťa. Ahoj“.
Potom mal s matkou debatu, že čo to vlastne bolo, začala s tým, že to bol len vtip, že či to môže brať
ako srandu. Bolo na ňom, či sa rozhodne povedať to otcovi alebo nie, či ukončí túto rodinu a to povie
alebo to nechá na matke. Rozhodol sa, že to nechá na matke, lebo mu povedala, že už je na to asi

stará a také veci sa nerobia. Keďže mal 16 rokov, tak tomu uveril
a potom v novembri pristihol otec mamu v meste a odvtedy sa to spustilo. To je ten základ, prečo
s matkou prerušil kontakt.

Podľa potvrdenia X. I. O., M. XX, O. P. D. je členom X. I. O. od X.X.XXXX. Každoročne platí členský

príspevok XX eur. Okrem toho si zakúpil korčuliarsku výstroj v hodnote XXX eur a výdavky na preteky
sú XXX eur v období od mája do decembra XXXX.Otec odporcu P. D., nar. XX.X.XXXX, je zamestnancom O. poisťovne a.s., Q. G. L.. Podľa potvrdenia
zamestnávateľa priemernýčistýmesačný príjem menovanéhozaobdobieod01-12/2014 činíXXXeur.

Navrhovateľka je zamestnaná v Q. P. s.r.o. od X.X.XXXX doteraz. Podľa potvrdenia zamestnávateľa
čistý mesačný príjem za mesiac 07/2014 činil XXX,XX eur, za mesiac 08/2014 činil XXX,XX eur, za
mesiac 09/2014 činil XXX,XX eur, za mesiac 10/2014 činil XXX,XX eur, za mesiac 11/2014 činil XXX,XX
eur, za mesiac 12/2014 činil XXX,XX eur, za mesiac 01/2015 činil XXX,XX eur, za mesiac 02/2015 činil
XXX,XX eur, za mesiac 03/2015 činil XXX,XX eur.

Podľa ust. § 78 ods. l, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa stará. Ak

rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného súd neberie d o úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.

Výživou dieťaťa je zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti
musí súd zohľadniť zákonom predpísané kritéria. Základom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov a odôvodnené potreby oprávneného.
Platí zásada, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Osobná starostlivosť o dieťa

sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Vyživovacie povinnosť je prvoradá, preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa
súd vychádza z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na ich úhradu, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň,
obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,

rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú
možnosti rodičov. Odôvodnené potreby mal. detí, ktoré sú vo veku intenzívneho rastu a duševného

dospievania, sú rozhodne vyššie ako stabilizované potreby ich rodičov a zahrňujú nielen matkou
deklarované výdavky súvisiace s ich školskou dochádzkou, ošatením a liekmi, ale aj s bývaním, stravou,
s rozširovaním a prehlbovaním ich vzdelania, rozvojom ich záujmov po kultúrnej, športovej a rekreačnej
stránke.

V prejednávanej veci predmetom konania je návrh navrhovateľky (matky) zo dňa X.XX.XXXX na
zníženie výživného na toho času už plnoletého syna P. zo sumy XXX eur mesačne na sumu XX eur
mesačne a návrh plnoletého P. zo dňa X.X.XXXX na zvýšenie výživného zo sumy XXX eur mesačne
na sumu XXX eur mesačne od X.X.XXXX do budúcna.Pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ako aj o
vzájomnom návrhu odporcu o zvýšenie výživného, sa súd riadil ust. § 78 ods. l, § 62 ods. 1 - 5 Zákona

o rodine.

Čo sa týka návrhu navrhovateľky na zníženie výživného na P. zo sumy XXX eur mesačne na
sumu XX eur mesačne, súd návrh na zníženie výživného zamietol, považuje za nedôvodný. Od
posledného určenia výživného od apríla XXXX do podania návrhu na zníženie výživného do novembra

XXXX uplynula krátka doba - len osem mesiacov. Návrh navrhovateľky na zníženie výživného súd
zamietol v celom rozsahu, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme toho času už plnoletého
P., ktorý nie je schopný sám sa živiť, nakoľko je študentom strednej školy, pripravuje sa na svoje
budúce povolanie a okrem štúdia na strednej škole profesionálne sa venuje mimoškolskej činnosti -
športovému korčuľovaniu, ktorá činnosť vyžaduje nemalé finančné prostriedky v súvislosti s cestovným,
štartovným či zakúpením športových potrieb. Na strane navrhovateľky podľa názoru súdu od apríla

XXXX nedošlo k takej k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na
P. zo sumy XXX eur na navrhovateľkou navrhovanú sumu XX eur mesačne z dôvodov uvedených v
návrhu na zníženie výživného (t.j. že jej príjem za obdobie mesiacov júl - september 2014 sa pohyboval
na úrovni XXX eur a jej výdavky činia XXX eur). Práve naopak, na strane navrhovateľky súd vzhliadol
dôvody na zvýšenie výživného z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v

čase rozvodu manželstva bola nezamestná a nemala žiaden príjem, napriek tomu s návrhom výživného
na v tom čase mal. P. vo výške XXX eur mesačne súhlasila, údajne kvôli tomu, že sa chcela rozviesť,
avšak od X.X.XXXX je navrhovateľka opätovne zamestnaná a ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
čistý mesačný príjem navrhovateľky je vyšší ako príjem otca plnoletého P. D., nakoľko čistý mesačný
príjem navrhovateľky v roku XXXX doteraz sa odvíjal počnúc od sumy XXX,XX eur v XX/XXXX,

až po sumu XXX,XX eur v XX/XXXX, sumu XXX,XX eur v XX/XXXX, sumu XXX,XX eur v XX/
XXXX, sumu XXX,XX eur v XX/XXXX a nakoniec sumu XXX,XX eur v mesiaci XX/XXXX. Čo sa
týka majetkových pomerov navrhovateľky, od posledného určenia výživného nastala zmena aj v tom,
že v rámci vyporiadania W. jej bola otcom odporcu vyplatená suma XX.XXX eur, stala sa vlastníčkou
3-izbového zrekonštruovaného bytu, nie je zadlžená. Taktiež u otca odporcu po poslednom určení

výživného došlo k zmene majetkových pomerov, stal sa tiež vlastníkom ich spoločného bytu v rámci
vyporiadania BSM, avšak sa zadlžil v prospech banky a rodiny v rozsahu XX.XXX eur.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zamietol návrh navrhovateľky na

zníženie výživného na mal. P. zo sumy XXX eur na sumu XX eur mesačne, nakoľko zníženie výživného
nie je v záujme P. a zároveň zmenil rozsudok súdu, ktorým bolo naposledy určené výživné tak že od
X.X.XXXX (t.j. od podania návrhu na zvýšenie výživného) do budúcna zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na P. zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne v zmysle návrhu odporcu tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko určená výška výživného zodpovedá veku a potrebám

plnoletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam navrhovateľky.

Zároveň súd zaviazal navrhovateľku k zaplateniu dlžného výživného na P. D. za obdobie od X.X.XXXX
do XX.X.XXXX vo výške XX eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné za obdobie
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v sume XX eur predstavuje rozdiel medzi súdom určeným výživným v

rozhodnom období (3 x 150 eur) a uhradeným výživným v rozhodnom období (3 x 120 eur). Rozdiel
činí XX eur (450-160).

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na
Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§ 42 ods. 3), proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe konaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.