Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200300
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi Okresnému úradu Bardejov,
katastrálny odbor, Dlhý rad 16, Bardejov, za účasti G. Q., bytom I. XXX/XXX, Hažlín, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 30. januára 2015, č.k.: OÚ-BJ-KO2-V 82/2015-Za
takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 30. januára 2015 č.k.: OÚ-BJ-KO2-V 82/2015-Za.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavanýmrozhodnutímodporcazamietolpodľaust.§31ods.3zákonač.162/1995Z.z.okatastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností podaný dňa 14.01.2014, ktorého prílohou bola Zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a G. Q. v zastúpení ProHelp
- združením občianskoprávnej pomoci, a to z dôvodu porušenia § 22 ods. 2 a § 53 ods. 1, 5 OZ.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 14.1.2015 mu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Hažlín zapísaným na LV č. 1660, 1663, 1677, 1700,

1710, 1721, 1724, 1756. Po preskúmaní listín zistil, že pri uzatváraní dohody o plnej moci nemohol
ovplyvniťvýbersplnomocnenca,leboišlooformulárovútypovúzmluvu,štandardnúzmluvnúpodmienku,
ktorej obsah nemohol dlžník vôbec ovplyvniť, čo je hrubým zneužitím nadvlády veriteľa. Tento výber
splnomocnenca na štandardnom zmluvnom formulári veriteľom je jasným signálom o naplnení konfliktu
podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobodnej vôle je pri splnomocnení slobodný výber
osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Výber „svojho“ občianskeho
združenia zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ je jasným prejavom konania veriteľa a splnomocnenca

v zhode, čo tiež potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. V rovine ochrany spotrebiteľa uviedol, že i
keď bola dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú podmienku,
ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že
spôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa,apretojeabsolútne
neplatná. Navyše ide podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o nekalú obchodnú praktiku, ktorou veriteľ
dosahuje prostredníctvom neprijateľnej zmluvnej podmienky zaťaženie majetku dlžníka. Vzhľadom na
svoju povinnosť poskytnúť vlastníkovi ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je absolútne

neplatný podľa § 39 OZ pre rozpor záujmov podľa § 22 ods. 2 OZ, návrh na vklad zamietol.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu a žiadal, aby odporca v rámci
autoremedúry toto rozhodnutie zrušil a povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v zmyslešpecifikácievzmluve,aktakodporcaneurobí,abysúdtotorozhodnutiezrušilavecvrátilspäťnasprávne
konanie a uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Poukázal na zmluvné vzťahy medzi ním ako záložným veriteľom a Stanislavom Čuntom ako záložcom
- dlžníkom i na vzťah medzi záložcom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe
dohody o splnomocnení. Citoval § 22 ods. 1, 2, §§ 23, 31, 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa jeho názoru dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v
súlade so zákonom, spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,

určitosť, zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere
a udelil plnomocenstvo združeniu na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Odporca
nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Konštatovanie odporcu, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie
správneho rozhodnutia. Odporcom tvrdený rozpor záujmov zástupcu a zastupovaného musí reálne
existovať, nestačí potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o splnomocnení je samostatne

existujúci dvojstranný právny úkon, veriteľ nebol účastníkom dohody o splnomocnení. Účelom udelenia
splnomocnenia bolo hájiť záujmy splnomocniteľa a na jeho žiadosť. Ďalej rozobral otázku slobodnej vôle
a jej prejavu a uzavrel, že predmetná dohoda o splnomocnení je platným právnym úkonom a nemožno
pochybovať a zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Záver odporcu nemá
oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu. Argumentácia v súvislosti s použitím predtlače

neobstojí,odporcanepreukázalanito,žeuzástupcuišlooosobu,ktorájevstykusozáložnýmveriteľom.
Namietol tiež zhodnotenie dohody o splnomocnení ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53
Občianskeho zákonníka, pretože dohodu nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, teda sa
na ňu nevťahujú ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V závere ešte vysvetlil dôvod, pre ktorý pristúpil k zabezpečeniu svojej pohľadávky.

Odporca odvolaniu nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu, s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný

prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2015 návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 649/2014 - RAČ do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil
túto zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2014, ktorú za záložcu G.O. uzavrelo na základe

dohody o splnomocnení združenie. Zo zmluvy vyplýva, že ju strany uzavreli za účelom zabezpečenia
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o
úvere č. 804100115 zo dňa 4.11.2013.

V spise odporcu je tiež Dohoda o splnomocnení (ďalej len Dohoda) uzavretá medzi Stanislavom Čuntom

a Združením podpísaná splnomocniteľom dňa 04.11.2013 v Bardejove a splnomocnencom v rovnaký
deň v Bratislave.

Podľa tejto Dohody ide o zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere ním uzavretou so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. pod č. 804100115. Zastupovanie sa týka právnej stránky veci, ale

aj konkrétnych rokovaní a konzultácií so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., a je bezplatné. V Dohode
je uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku a za týmto účelom udeľuje združeniu plnomocenstvo
nauzatvoreniezáložnejzmluvypodľa§552Občianskehozákonníkavplatnomzneníknehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve ktoré budú bližšie

špecifikované na listoch vlastníctva. Táto Dohoda má formu predtlače, pričom súčasťou základného
textu je už označenie splnomocnenca všetkými identifikačnými znakmi a tiež veriteľa zo zmluvy o
úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dodatočne do graficky pripravených prázdnych častí sú perom
dopísané údaje splnomocniteľa a údaje týkajúce sa konkrétnych nehnuteľností, t.j. katastrálne územie,
veľkosť podielu, druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmera, druh pozemku, čísla listov vlastníctva, ďalej

dátum a podpisy zmluvných strán.

Ďalej je v spise odporcu zápisnica o výsluchu účastníka katastrálneho konania G. Čuntu zo dňa
29.01.2015. Z výpovede vyplynulo, že nemal vedomosť o zmluve o zriadení záložného práva, tátozmluva bola uzavretá bez jeho vedomia, nikto ho neupovedomil, že podpisom dohody o splnomocnení
splnomocňuje spoločnosť ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci, nemal možnosť slobodne si
vybrať splnomocnenca. Plnomocenstvo považuje za absolútne neplatné, zmluva o zriadení záložného

práva bola podpísaná bez jeho vedomia.

Zabezpečenie pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v ust. § 552 s tým, že v časti
o vecných právach je upravené, ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,

alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,

záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa

rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú
do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 zákona obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Z týchto ustanovení katastrálneho zákona vyplýva, že odporca bol oprávnený a povinný skúmať nie
len záložnú zmluvu, ale aj náležitosti úkonu, ktorým dlžník zo zmluvy o úvere splnomocnil Združenie
na uzavretie tejto záložnej zmluvy, vrátane hodnovernosti prejavov vôle, ich dostatočnú určitosť,

zrozumiteľnosť, zmluvnú voľnosť a právo nakladať s nehnuteľnosťami.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktoromsa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva
splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová, typová zmluva, ktorej obsah záložca
nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady,
kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o
vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného

tlačiva,čopôsobíznačneparadoxne,atootoviacej,žeprávnymnásledkommábyťzaťaženievlastného
nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov.
To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava Dohody
spochybňuje aj slobodné konanie dlžníka - splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v
mene dlžníka, bola obmedzená, vyplynulo to z výpovede účastníka správneho konania, ktorý potvrdil,

že nemal vedomosť o význame, účele Dohody, nemal možnosť vybrať splnomocnenca.

Zákonným predpokladom platného splnomocnenia osoby zástupcu je slobodný výber osoby, ktorá
bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Nie je vyjadrením slobodnej vôle taký
spôsob uzavretia Dohody, keď sa dlžníkovi zo zmluvy o úvere v deň jej uzavretia automaticky

predkladá na podpis vyššie uvedená Dohoda. Vzhľadom na to, že Dohoda je v deň uzavretia zmluvy
o úvere podpísaná splnomocniteľom na jednom mieste a splnomocnencom na úplne inom mieste, v
nadväznosti na vyjadrenie dlžníka-splnomocniteľa, z ktorého nevyplýva osobný kontakt medzi ním a
splnomocnencnom,jezrejmé,žeozastúpenízdruženímsosplnomocniteľomniktonejednal,ozastúpení
nevedel, teda žiadneho zástupcu si sám nezvolil. Nedostatok tejto náležitosti právneho úkonu v zmysle

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zrejmý.

Navyše z toho vyplynulo nepochybne aj to, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral
záložný veriteľ, čo je v rozpore aj s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rozpor záujmov
medzi veriteľom a záložným veriteľom v jednej osobe a dlžníkom - záložcom zastúpeným osobou

vybranou veriteľom je evidentný.

Z uvedených dôvodov je dohoda o splnomocnení podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

Tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť rozhodnutia odporcu, pretože postupom podľa § 31 ods. 1
katastrálneho zákona správne zistil zákonné prekážky pre povolenie vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností spočívajúce v neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej zástupcom záložcu z dôvodu
neplatnosti dohody o splnomocnení.

Otázkou, či je Dohoda o splnomocnení neplatná aj z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
sa krajský súd vzhľadom na jej nepodstatnosť kvôli absolútnej neplatnosti tejto dohody z vyššie
uvedených dôvodov nezaoberal, pretože v tomto smere rozhodnutie neobsahuje dostatok skutkových
a právnych záverov (okrem strohej konštatácie o nemožnosti ovplyvniť obsah dohody spotrebiteľom s
odkazom na § 53 ods. 1 OZ).

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako správne potvrdil.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca
a účastník konania ani pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.