Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Zoľáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201095
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor,
ul. Konštantínova 6, P.O.Box 69, Prešov, za účasti R. M., bytom F. XXX, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 13. júna 2014, č. V - 1965/2014-V takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 13.júna 2014 č. V- 1965/2014-V.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako správny orgán príslušný podľa § 16 ods. 2 a ust. § 18 ods.
2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) zamietol v zmysle §
31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy č. 076/2014 - ŠTE.

V rozhodnutí uviedol, dňa 4.4.2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností s prílohou záložnou zmluvou č. 076/2014-ŠTE zo dňa 11.3.2014, predmetom ktorej bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Radatice zapísaným na LV č. 54 - pozemok KN C
parc. č. 498 zastavaná plocha o výmere 2201 m2 a stavba rodinný dom súp. č. 109 všetko v podiely 1/1.

N8sledne prerušil konanie a záložcu vyzval na zaujatie stanoviska k okolnostiam uzavretia dohody o
splnomocnení.Záložca-ZuzanaJalšovávovyjadreníuviedla,žespoločnosťProHelpnepozná,nebolijej
danéžiadnemožnostinavýber,nemávedomosť,žebypodpisovalavýberzástupcu,nebolaoboznámená
s tým, že v prípade nesplácania pôžičky bude zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v jej vlastníctve,
dokonca v čase podpisu neboli v dohode uvedené žiadne nehnuteľnosti. Odporca citoval § 31 ods. 1, 3
katastrálnehozákona,§31ods.1,4,§52ods.1,2,3,4,§22ods.2Občianskehozákonníka.Malzistené,
že záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

pričom z obsahu dohody o splnomocnení zistil, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
nakoľkopodpísalformulárovútypovúzmluvu,ktorejobsahvôbecnemoholovplyvniť.Taktonastalkonflikt
záujmov podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný
výber osoby splnomocnenca. Záložný veriteľ takto vybral „svoje“ združenie, čo je jasným prejavom
konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo je porušením § 22 ods. 2 OZ. Ďalej sa venoval úvahám v
rovine spotrebiteľa a dohodu o splnomocnení vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
absolútne neplatná. Na základe toho pre nesplnenie zákonných podmienok na vklad odporca zamietol

návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu žiadal zrušiť ho a vec vrátiť
naďalšiekonanie.Citoval§22,23,31,32Občianskehozákonníka,§§32ods.1,46správnehoporiadku.Podľa jeho názoru dohoda o splnomocnení (alej len Dohoda) je uzavretá riadne v súlade so zákonom.
Spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť, zrozumiteľnosť.
Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a udelil plnomocenstvo ProHelp

- združeniu. Splnomocnenec nemal ani nemá záujem na poškodení záložcu, keďže dohoda bola
uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Odporcom tvrdený rozpor v záujmoch
musí reálne existovať, nestačí potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V tomto smere odporca nemal
spoľahlivo zistený skutkový stav, rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Odporca vychádzal z ničím

nepodložených predpokladov. Navrhovateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je dvojstranný
právny úkon a veriteľ nebol účastníkom dvojstranného právneho úkonu, akým je táto dohoda, odporca
nemal preukázané, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu nejako zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah. Odporca nepreukázal ani to, žeby u zástupcu išlo o osobu, ktorá je v styku so záložným
veriteľom. Závery odporcu sú preto v hrubom rozpore s obsahom správneho spisu. Navrhovateľ
poukázal na konkrétne zákonné povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31

katastrálneho zákona, t.j. náležité zistenie skutkového stavu, posúdenie platnosti zmluvy, predpísanej
formy úkonov, hodnovernosti prejavov, ich dostatočná určitosť, zrozumiteľnosť, a iné. Odporca vydal
nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti.
V závere navrhovateľ poukázal na dôvody, pre ktoré sa rozhodol zabezpečiť svoje pohľadávky proti
dlžníkovi zriadením záložného práva. Navrhol, aby odporca zrušil napadnuté rozhodnutie a povolil vklad

záložného práva. Ak tak správny orgán nerozhodne, navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie,
vrátil vec odporcovi späť na správne konanie a priznal mu náhradu trov konania.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 4.4.2014 podal návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 076/2014- Šte do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil túto
zmluvu o zriadení záložného práva č. 076/2014-Šte uzavretú dňa 11.3.2014, ktorú za dlžníka uzavrelo
na základe splnomocnenia Pro-Help - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX

261, Bratislava, pričom podľa zmluvy jej účelom je zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa (navrhovateľa) voči záložcovi (R. M.), ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
806301053 zo dňa 20.11.2012 a zmluvy o úvere č. 806301109 zo dňa 9.1.2013.

Administratívny spis odporcu obsahuje aj dohodu o splnomocnení medzi Zuzanou Jalšovou a združením

podpísaná zastúpeným Zuzanou Jalšovou dňa 9.1.2013 v Prešove a zástupcom - združením až dňa
10.1.2013 v Bratislave. Podľa bodu 1. tejto dohody ide o zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so
zmluvou o úvere ním uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. pod č. 806301109. Zastupovanie
sa týka právnej stránky veci, ale aj konkrétnych rokovaní a konzultácií so spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. V dohode je uvedené, že sám splnomocniteľ sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy

o úvere a využiť bezplatnú pomoc a za týmto účelom udeľuje plnomocenstvo na uzavretie záložnej
zmluvy ako formy zabezpečenia záväzku zo zmluvy o úvere podľa § 552 Občianskeho zákonníka
v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve
alebo spoluvlastníctve ktoré budú bližšie špecifikované na listoch vlastníctva. Táto Dohoda má formu
predtlače, pričom súčasťou základného textu je už označenie splnomocnenca všetkými identifikačnými

znakmi a tiež veriteľa zo zmluvy o úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dodatočne do graficky
pripravených prázdnych častí sú perom dopísané údaje splnomocniteľa a údaje týkajúce sa konkrétnych
nehnuteľností, t.j. katastrálne územie, veľkosť podielu, druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmera, druh
pozemku, čísla listov vlastníctva, ďalej dátum a podpisy zmluvných strán.

Spôsob zabezpečenia pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v ust. § 552 s tým,
že ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.Podľa § 5 ods. 1, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z týchto ustanovení katastrálneho zákona vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať
aj náležitosti úkonu, ktorým dlžník splnomocnil ProHelp - združenie na uzavretie záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky

a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,

alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,

záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva
splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny

úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo

okrem iného aj určite a zrozumiteľne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová, typová zmluva, ktorej obsah záložca
nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady,
kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o

vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného
tlačiva,čopôsobíznačneparadoxne,atootoviacej,žeprávnymnásledkommábyťzaťaženievlastného
nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov.
To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava Dohody
spochybňuje aj slobodné konanie splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene

dlžníka, bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný
veriteľ, je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rozpor záujmov medzi veriteľom
a záložným veriteľom v jednej osobe a dlžníkom - záložcom zastúpeným osobou vybranou veriteľom je
evidentný. Navyše základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá
bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Nie je vyjadrením slobodnej vôle dlžníka taký
spôsob uzavretia Dohody, keď sa dlžníkovi zo zmluvy o úvere v deň jej uzavretia automaticky predkladá

na podpis vyššie uvedená Dohoda o splnomocnení, a to navyše takým spôsobom, že záložca nevie ani
že podpisuje dohodu o splnomocnení, ani že následkom bude založenie jeho nehnuteľností. Vzhľadom
nato,žeDohodajevdeňuzavretiazmluvyoúverepodpísanálendlžníkomakosplnomocniteľom,alenie
splnomocnencom, je dôvodné sa domnievať, že Dohoda bola na podpis dlžníkovi predložená zástupcom
veriteľa (záložného veriteľa). Inak nie je vysvetliteľné, ako spotrebiteľ uzatvárajúci úverovú zmluvu dostal

do dispozície v deň jej podpisu text Dohody o splnomocnení, v ktorom sú údaje veriteľa (tiež budúceho
záložného veriteľa), avšak ktorý nie je (pre zrejmú neprítomnosť) splnomocnencom podpísaný, hoci
dlžníkom - záložcom, ktorý si mal údajne sám zvoliť zastúpenie, áno. Aj preto je dohoda o splnomocnení
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zvláštne v tejto súvislosti vyznieva aj intenzívna
obhajoba dohody o splnomocnení navrhovateľom, opisovanie jej právnej podstaty a predovšetkým jej

pozitívneho účelu a okolností predchádzajúcich jej uzavretiu, to všetko popri tvrdení, že sám nebol jej
účastníkom.

Ak zástupca konajúci údajne v rámci občianskoprávnej pomoci používa tlačivo, v ktorého texte je už
zakomponované označenie záložného veriteľa (súd z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok že ide

o nezanedbateľné množstvo prípadov) a s takouto predprípravou jedná s ešte len potenciálnymi klientmi
práve tohto (z obsahu Dohody vyplýva, že je určená iba pre tohto) záložného veriteľa, je rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení
záložného práve uzavretej subjektom na základe uvedenej Dohody o splnomocnení zákonné.

Otázkou, či je zákonný aj záver odporcu, že Dohoda o splnomocnení je neplatná aj z dôvodu, že
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sa krajský súd vzhľadom na neplatnosť dohody z vyššie
uvedených dôvodov nezaoberal, pretože pre kompletné posúdenie správnosti záveru odporcu v tomto
smere napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok právnych úvah, a navyše tieto závery odporcu ani
neboli obsahom odvolacích námietok navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca a
zúčastnená osoba aj pri úspechu v konaní zo zákona nemali nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne

v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.