Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010246
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815010246.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 24. mája 2016 o sťažnosti
obvineného A. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/70/2015 zo 16.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa§193ods.1písm.c)Tr.por.sťažnosťobvinenéhoA.Q. zamieta, pretoženiejedôvodná.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a žiadosť obvineného A. Q. o nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, sp.zn. 6T/70/2015 zo 16.5.2016 rozhodol o vzatí obvineného A.
Q. do väzby podľa § 73 ods. 5 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Lehota
väzby začala obvinenému plynúť 16.5.2016 o 10.50 hod a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon

väzby v Žiline.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obvinený, a to priamo do zápisnice o výsluchu
konanom na Okresnom súde Námestovo 16.5.2016. Sťažnosť doposiaľ bližšie písomne neodôvodnil.

Obhajkyňa obvineného, ktorej predsedníčka senátu v zmysle ustanovenia § 302 ods. 2 Tr. por. pri

rozhodovaní o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, umožnila účasť na neverejnom zasadnutí,
navrhla obvineného prepustiť z väzby na slobodu a nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a
mediačného úradníka. Poukázala na to, že obvinený má záujem zaplatiť zameškané výživné, čo sa mu
nepodarí, ak bude vo výkone väzby. Po prepustení z väzby by sa obvinený zamestnal v rodinnej firme
J.M.J., s.r.o. Babín. Obvinený nie je bezdomovec. Po prepustení z väzby by sa zdržiaval na adrese C.,
V.. XXX/XX u priateľky Y. M.. Z predchádzajúceho trvalého pobytu ho odhlásila jeho vtedajšia priateľka

bez jeho súhlasu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov
napadnutéhouznesenia,protiktorýmobvinenýpodalsťažnosťakonaniepredchádzajúcetýmtovýrokom
a zistil, že sťažnosť obvineného A. Q. nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.

Rozhodnutiuokresnéhosúduovzatíobvinenéhodoväzbynemožnovytknúťžiadnuchybučinedostatok,
pričom odôvodnenie uznesenia učinil zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto
krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Nadriadený súd zistil, že sudca

pre prípravné konanie v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre jeho záver o trvaní dôvodov väzby. Skutkové závery zistené súdom prvého stupňa siosvojil, pretože vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis, a v podrobnostiach na ne nadriadený súd
odkazuje. Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len
na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre

záver o existencii niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. Okresný
súd v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú
útekovú väzbu. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo
skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného

rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať
na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.
Krajský súd zdôrazňuje, že účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a
výkon trestu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a
sťažoval uskutočnenie dôkazov (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), prípadne chrániť spoločnosť pred
dokonaním trestného činu alebo pred jeho opakovaním či pokračovaním (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr.

por.). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie, nesmie byť
prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale
je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného
činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok
podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania

obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania
označovanej ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo
viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) sa rozumejú také skutočnosti, ktoré
reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým
vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej

veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného
konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku
nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej
a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov
upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti, ako zákonná podmienka odôvodňujúca väzbu

obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť preukázané nielen pri vzatí obvineného do väzby, ale
musia pretrvávať počas celej väzby.

Nadriadený súd tiež uvádza, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená
slobody väzbou, spáchala trestný čin, je condicio sine qua non (podmienka, bez ktorej nie) zákonnosti,

jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať
naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody a naviac musí byť preukázané,
že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou. Krajský súd si je vedomý významu
osobnej slobody jedinca ako jedného zo základov demokratickej spoločnosti, a preto zdôrazňuje, že
väzba je výnimočným opatrením. Napriek všetkým týmto skutočnostiam je podľa jeho názoru naďalej

daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. obvineného A. Q..

Po preskúmaní obsahu spisu ani nadriadený súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky
formálne podmienky väzby obvineného.

Rovnako považuje za preukázané, že v prípade obvineného existujú aj základné materiálne podmienky
väzby, ktoré tvoria:

a) skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na

podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a
b) existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.).

Obvinený A. Q. je stíhaný uznesením vyšetrovateľa OR PZ Dolný Kubín, OKP, sp.zn. ČVS: ORP-158/1-

VYS-DK-2015 zo 7.9.2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
c) Tr. zák. na skutkovom základe ako je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia.Krajský súd konštatuje, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať trestné
stíhanie obvineného za dôvodné. Odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd, dospel k záveru, že
skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestného

činu a je tu dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal práve obvinený. Na dôvodnosť trestného
stíhania nasvedčuje doterajšie dokazovanie. Podozrenie zo spáchania trestnej činnosti sa zvýraznilo
natoľko, že na obvineného okresný prokurátor v Námestove podal na okresný súd obžalobu pod sp.zn.
Pv 249/15/5507-13 zo 16.10.2015.

Rozhodnutie o vine, či nevine obvineného však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom
trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou
objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech.

Okrem spomenutého podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby do väzby a
ďalšieho trvania väzby je v posudzovanej veci splnená aj ďalšia podmienka väzobného stíhania

obvineného, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Podľa zistenia
krajského súdu väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., pre ktorý bola obmedzená osobná
sloboda obvineného jeho vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované
zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom
dôvody tzv. útekovej väzby.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest

Ak okresný súd obvineného A. Q. vzal do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., rozhodol

správne, v súlade so zákonom. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Námestovo 27.1.2016 na
obvineného vydal príkaz na zatknutie. Dôvodom na jeho vydanie bola skutočnosť, že obvinený na
adrese,ktorúvtejtotrestnejveciuviedolakoadresunadoručovanie,písomnostidlhodobonepreberá.Zo
správy Mesta Námestovo vyplýva, že obvinený je vedený ako bezdomovec. V Námestove sa dlhodobo
nezdržiava a jeho trvalý pobyt v meste je len formálny (čl. 101). Zo spisu je zistiteľné, že obvinenému sa

nepodarilo doručiť obžalobu aj napriek opakovaným pokusom, a to ani prostredníctvom polície. Podľa
vyjadrenia samotného obvineného, v tomto období býval u priateľky v K.. Tiež asi tri mesiace pracoval
v Rakúsku. V minulosti už bol na obvineného vydaný príkaz na zatknutie. Obvinený bol nepochybne
orgánmi činnými v trestnom konaní poučený o povinnosti oznámiť zmenu adresy. V okolnostiach prípadu
vyššie uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú obavu, že obvinený ujde

alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.

Správny je aj výrok napadnutého uznesenia o začiatku plynutia lehoty väzby, a to okamihom zadržania
obvineného príslušnými policajnými orgánmi (čl. 138).

Výrok napadnutého uznesenia o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
rovnako zodpovedá stavu veci a zákonu. Aj v tomto prípade krajský súd odkazuje na správne dôvody,
ktoré obsahuje napadnuté uznesenie k časti výroku, ktorým okresný súd rozhodol o nenahradení väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Súčasťou záverečného návrhu obhajkyne bola alternatívna žiadosť o nahradenie väzby obvineného
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Nadriadený súd primárane vzhľadom na osobu
obvineného, dospel k záveru, že účel väzby u obvineného nemožno dosiahnuť dohľadom probačného
a mediačného úradníka.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnickýchosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva povinnosť pre súd skúmať podmienky väzby aj
v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor) vzhľadom k tomu,
že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných článkom
17 ods. 1 Ústavy SR a článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie do
väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek z tam uvedených dôvodov, teda dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo úteku po jeho
spáchaní.

Nadriadený súd preskúmal uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, aj z hľadiska splnenia

podmienok väzby podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru a zistil, že rozhodnutie okresného súdu spĺňa
podmienky väzby aj v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.