Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715210112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715210112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v právnej veci navrhovateľky Y. K., bytom K. XXX proti odporcovi Y. K.,
bytom K. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Q. B. nad K., o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom Y. K., nar. XX.XX.XXXX, J. K., nar. XX.XX.XXXX
a C. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, pracovisko Púchov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 25. novembra 2015, č.k. 11P/148/2015-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. detí Y., J. a C.

do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky Y. K. a odporcu Y. K., uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. deti K. a to Y., J. a C. do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi
uložil povinnosť prispievať výživným na mal. Y. po XX,-eur, J. po XX,-eur a C. po 50,-eur mesačne od
právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých detí. Styk otca s deťmi neupravil. Žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu
trov konania. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaných dôkazov a po ich zhodnotení dospel

k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich funkcií.
Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a manželstvo
sa stalo len formálnym zväzkom. Keďže ani jeden z manželov nemieni manželské spolužitie obnoviť,
súd považoval rozvrat manželstva za trvalý a nenapraviteľný, a preto manželstvo účastníkov v zmysle
ust. § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine rozviedol. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na

zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Je nepochybné, že v
starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, a preto súd mal. deti Y., J. a C. zveril do jej osobnej
starostlivosti. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že deti navštevujú základnú školu a
otec si skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody zapríčinil sám svojim úmyselným protiprávnym
konaním, preto otcovi určil výživné po 50-Eur mesačne na každé dieťa. Súd styk otca s mal. deťmi
neupravil, berúc do úvahy aj skutočnosť, že návštevy mal. detí u otca vo výkone trestu odňatia slobody

sú pre ne veľmi stresujúce a majú na ne veľmi negatívny vplyv, hlavne na mal. Y.. Preto neodporučil
rodičom, aby bol styk takýmto spôsobom realizovaný a dáva im na zváženie, či by sa styk mal realizovať
aj za takúto cenu. Ponechal preto rozhodnutie na dohode rodičov, aby si zvolili takú formu kontaktu detí s
otcom, ktorá by bola pre deti čo najmenej stresujúca a mala na ne čo najmenší negatívny dopad, ako naich psychiku, tak aj na ich ďalší vývin. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 24 ods. 1, § 62 ods.
2,4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľku aj odporcu oslobodil od platenia súdnych poplatkov
podľa § 138 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky a výroku o
určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým,
aby sa navrhovateľka starala o mal. deti, nakoľko sa im zhoršil prospech v škole, deti od neho odvracia,
necháva ich samé doma bez dozoru a často ich dáva k cudzím osobám, pri ktorých deti nechcú byť.

Uviedol, že tieto skutočnosti vie od mal. syna Y., ktorý mu na návšteve hovoril, že nechcú chodiť babke,
lebo ich bije a kričí na nich. Ďalej uviedol, že navrhovateľka počas manželstva nikdy nerobila, od svadby
platil všetko sám. Po úmyselnej provokácii ho dala navrhovateľka zavrieť a následne si dala aj žiadosť o
rozvod. Poukázal na to, že celé manželstvo sa snažil finančne rodinu zabezpečiť, aby im nič nechýbalo.
S mal. deťmi mal dobrý vzťah, avšak navrhovateľka deti proti nemu štve.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že o deti sa riadne stará, nenecháva
ich doma samé a ani ich nedáva k cudzím ľuďom, pokiaľ deti chodia ku jej mame, tak deti sú tam
spokojné, samé tam chcú chodiť. Pravdou je, že deti nechcú chodiť k rodičom odporcu, lebo tam na
ne kričia a svokor nadmerne požíva alkohol. Za žiadnych okolností nesúhlasí, aby boli deti zverené do
starostlivosti rodičov odporcu. Poprela tvrdenia odporcu, že bol dobrý a starostlivý manžel, keď počas

manželstva ju bil a samotná rodina zo strany odporcu na ňu naliehala, aby sa nenechala otĺkať a ani
deti. Pokiaľ je odporca vo výkone trestu odňatia slobody, túto situáciu si spôsobil sám.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že matka sa o deti riadne stará,
prešetrením pomerov v rodine mal. detí neboli v starostlivosti zo strany matky zistené žiadne nedostatky.

Deti majú v domácnosti vytvorené dobré podmienky a zabezpečené všetky životné potreby pre svoj
zdravý rast a vývin.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti - vo výroku o osobnej
starostlivosti a vo výroku o výživnom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a),

§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku o zverení mal. detí do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a o určení výživného na mal. deti Y., J. a C. na čas po rozvode manželstva.

Odvolacísúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázkyanámietky,ktorébolivodvolaníodporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z
daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody rozhodnutia v napadnutej časti , na ktoré v celom rozsahu
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
odporcu uvádza nasledovné:

S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. 1 O.s.p. spojené konanie o úpravu pomerov
manželov na čas po rozvode k deťom pochádzajúcim z ich manželstva.

Hmotnoprávna úprava týchto pomerov je obsiahnutá v ustanoveniach § 24, § 62, § 75 Zákona o rodine
č. 36/2005 Z.z..

V prípade, keď súd manželstvo rozvedie, rozhodne o tom, ktorý z rodičov bude mať dieťa po rozvode vo
svojej osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má
druhý rodič prispievať na výživu dieťaťa ( § 24 Zákona o rodine ).

Pri posudzovaní otázky, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, musí súd vziať do úvahy najmä
okolnosť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre zabezpečenie riadneho vývoja, výchovy a celkovej
starostlivosti o maloleté dieťa. V odôvodnených prípadoch je významný aj názor dieťaťa, ktoré je
schopné samo formulovať svoje stanovisko k tejto otázke.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom
na čas po rozvode manželstva tak, že mal. deti Y., J. a C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
ktoráichbudezastupovaťaspravovaťichmajetok.Odporcavpodanomodvolanínamietalnedostatočnú
starostlivosť navrhovateľkyomal.detispoukazomnato,žetietonechávadomačasto samébezdozoru,alebo ich dáva k cudzím osobám, pri ktorých deti nechcú byť. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na
pojednávaní dňa 25.11.2015 pred súdom prvého stupňa vyplýva, že v rodine navrhovateľky vykonali
šetrenie, navrhovateľka sa o deti riadne stará a na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky v

starostlivosti o deti. Mal. deti podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka majú v domácnosti vytvorené dobré
podmienky a zabezpečené všetky životné potreby pre svoj zdravý rast a vývin. Z uvedených aspektov,
rešpektujúc aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý podporil svoje stanovisko aktuálnymi zisteniami
v domácnosti navrhovateľky, aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka riadne zabezpečuje
starostlivosť o mal. deti a preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v otázke osobnej starostlivosti mal.

detí Y., J. a C. vecne správny. Napokon odporca sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, nie je teda schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti. Pokiaľ odporca žiadal zveriť mal.
deti do osobnej starostlivosti jeho rodičov, k takémuto rozhodnutiu neboli dané žiadne zákonné dôvody,
keď právo vychovávať a starať sa o deti patrí v prvom rade biologickým rodičom.

Správne bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o určení výživného zo strany odporcu k

mal. deťom. I keď sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde dosahuje priemerný
mesačný zárobok 84 eur, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov odporcu bolo
potrebné prihliadať k tomu, že vo výkone trestu odňatia slobody sa nachádza v dôsledku úmyselného
protiprávneho konania, a preto bolo potrebné v súlade s ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine
vychádzať zo zárobku odporcu, ktorý dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Zo

spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6P/4/2014 vyplýva, že odporca pred nástupom do
výkonu trestu odňatia slobody pracoval ako živnostník, jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval
700 eur. Pokiaľ teda súd prvého stupňa za takto zisteného skutkového stavu určil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu mal. detí po 50 eur mesačne na každé z nich, bolo jeho rozhodnutie v tejto časti
vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zverení
mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku o výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .