Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/233/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807213016
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3807213016.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar. X.X.XXXX,
bytom X. J., ul. Y. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. V. Z., advokátkou so sídlom v J., ul. M. P. XX/X, proti
odporcom: X/Allianz - R. poisťovňa, a.s., so sídlom G. rad č. 4, L., IČO: 00151700, 2/ R. kancelária
poisťovateľov, so sídlom V. cesta XX, L., IČO: 3606235, oboch zastúpených splnomocneným zástupcom
JUDr. A. P., nar. 07.XX.XXXX, zamestnankyňou C. - R. poisťovňa, a.s., regionálne riaditeľstvo B., so
sídlom X.. R. XX/X, B., o zaplatenie náhrady škody 47.052,38 eur, na odvolanie odporcu 2/ a na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júna 2014, č.k. 12C/202/2007-425,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi 1/
náhradu trov konania 829,24 eur mení tak, že odporca 1/ nemá právo na náhradu trov konania.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol odporca 2/ zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi 16.430,99 eur a náhradu trov konania 2.637,65 eur mení tak, že návrh zamieta a
odporcovi 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo
výške 985,50 eur, zrušuje.

IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť štátu náhradu trov konania vo
výške 251,27 eur mení tak, že štátu náhradu trov konania voči odporcovi 2/ nepriznáva.

V. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
navrhovateľovi mení tak, že navrhovateľovi priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

VI. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu náhradu trov konania
vo výške 468,28 eur mení tak, že štátu náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

VII. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 985,50 eur
do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 33,77 eur do 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku na náhradu škody na zdraví spočívajúcej
v sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ku ktorému došlo v dôsledku dopravnej nehody zo
dňa 30. 6. 1977. Voči odporcovi 1/ návrh zamietol, pretože odporca 1/ nie je nositeľom povinností po
Slovenskej štátnej poisťovni, na strane ktorej bola podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa k dopravnej
nehode povinnosť plniť náhradu škody navrhovateľovi. Navrhovateľovi uložil podľa § 142 ods. 1
O.s.p. povinnosť zaplatiť odporcovi 1/náhradu trov konania 829,24 eur pozostávajúcu z preddavkov na
znalecké dokazovanie.

Okresný súd návrhu čiastočne vyhovel voči odporcovi 2/, ktorého zaviazal povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi sumu 16 430,99 eur. Povinnosť plniť na strane odporcu 2/ dovodil okresný súd z
ustanovenia § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z. a o jej výške rozhodol na základe vykonaného
dokazovania, vrátane znaleckého. Obranu odporcu 2/, že na vec sa vzťahuje Vyhl. č. 124/1974
Zb. o rozsahu a podmienkach zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
motorových vozidiel vykonávaného Slovenskou štátnou poisťovňou, ktorá v danom prípade nepripúšťa
priamy nárok poškodeného voči poisťovni, považoval okresný súd za celkom zjavne nenáležitú, pretože
navrhovateľ sa domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú sa vzťahuje výhradne
Vyhláška 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V zostávajúcej časti
návrh voči odporcovi 2/ zamietol pre premlčanie (§ 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 OZ). Odporcovi 2/ uložil
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 2637,65 eur.

V ďalších výrokoch rozhodol okresný súd o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo
výške 985,50 eur, a to za navrhovateľa úspešného v časti nároku priznaného voči odporcovi 2/ na
základe § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

Ďalej navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., pretože
navrhovateľ svoju žiadosť ničím nepodložil a nepreukázal svoje majetkové a zárobkové pomery.

Napokon podľa pomeru úspechu vo veci uložil okresný súd povinnosť nahradiť štátu trovy konania ( §
148 ods. 1 O.s.p.), a to odporcovi 2/ vo výške 251,27 eur a navrhovateľovi vo výške 468,28 eur.

Proti výroku, ktorým bol odporca 2/ zaviazaný k plneniu náhrady škody podal odvolanie odporca 2/, ktorý
žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh aj v tejto časti zamietnuť. V prvom rade namietal
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, pretože okresný súd nesprávne posúdil danosť priameho
nároku poškodeného voči poistiteľovi. Podľa § 823 OZ tento priamy nárok daný nie je, pokiaľ osobitné
predpisy neustanovujú inak. Vzhľadom na dátum dopravnej nehody (30.6.1977) sa na vec vzťahovala
Vyhl. č. 124/1974 Zb., podľa ktorej bol daný priamy nárok poškodeného proti poisťovni iba ak sa nezistila
osoba zodpovedná za škodu (§ 9 ods. 1 Vyhlášky 124/1974 Zb.) To daný prípad nie je, pretože vodič
ako aj prevádzkovateľ vozidla boli v tomto prípade osoby známe. Navrhovateľ preto nemá priamy nárok
voči poisťovni, resp. Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ako odporcovi 2/. Odporca 2/ mal zato, že na
uvedenom nemení nič ani novelizácia prechodného ustanovenia § 27 Vyhl. č. 423/1991 Zb. uskutočnená
Vyhl. č. 568/1992 Zb s účinnosťou od 1.1.1993, ktorá mala vypustiť znenie: „právne vzťahy, ktoré
vznikli pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa spravujú doterajšou právnou úpravou“. Podľa odporcu 2/, ku
dňu zrušenia vyhlášky 124/1974 Zb. vyhláškou 423/1991 Zb. prechodné ustanovenie § 27 uvedené
znenie obsahovalo. Pokiaľ by sa na dopravnú nehodu zo dňa 30. 6. 1977 mala vzťahovať vyhláška
423/1991 Zb., ako to tvrdí navrhovateľ, išlo by o spätnú pôsobnosť právneho predpisu do minulosti t. j.
o retroaktivitu, ktorú náš právny poriadok nepripúšťa.

V ďalšom obsahu odvolania odporca 2/ namietal aj nesprávny záver okresného súdu, že právo priznané
vo vyhovujúcej časti rozhodnutia nie je premlčané a napokon aj neprimeranosť zvýšenia SSU.

Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ, a to do výrokov o uložení povinnosti náhrady trov
konania odporcovi 1/ vo výške 829,24, kde namietal neúčelnosť týchto trov spočívajúcich v preddavkoch
na znalecké dokazovanie, pretože po vyjadrení o potrebe znaleckého dokazovania a jeho nariadení
vzniesol odporca 1/ dôvodnú námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ by tak bol
urobil pri prvom úkone, neboli by mu trovy na znalecké dokazovanie vznikli. Napadnuté rozhodnutie
preto žiadal zmeniť a odporcovi 1/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznať.

Navrhovateľ sa odvolal aj do výroku, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a
považoval ho za nesprávny, pretože od súdnych poplatkov je oslobodený zo zákona. Toto rozhodnutie
žiadal zrušiť.

Napokon sa navrhovateľ odvolal tiež do výroku, ktorým bol zaviazaný k náhrade trov štátu 468,28 eur,
s ktorým nesúhlasil práve pre danosť oslobodenia od súdnych poplatkov na jeho strane a aj tento výrok
žiadal zrušiť.

Navrhovateľ nesúhlasil s odvolaním odporcu 2/ a vo vyjadrení k nemu v otázke jeho vecnej legitimácie
uviedol, že na dopravnú nehodu sa od 1.1.1993 vzťahuje vyhláška 423/1991 Zb. pretože text: „Právne
vzťah, ktoré vznikli pre účinnosťou tejto vyhlášky sa spravujú doterajšou právnou úpravou.“ bol z
pôvodného znenia § 27 Vyhl.č. 423/1991 Zb. vypustený po roku jej účinnosti. Podľa Vyhl. č. 423/1991 Zb.
je potom priama žalovateľnosť odporcu 2/ daná, pretože došlo k smrti poisteného. V ostatnom obsahu
sa navrhovateľ vyjadroval k otázkam súvisiacim s premlčaním ako aj s podstatou priznaného nároku.
Odporca 1/ a odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že s odvolaním navrhovateľa
nesúhlasia, pretože vznesenie námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je prípustné kedykoľvek
v priebehu konania. Súčasne odporca 1/ považoval za účelné nariadenie znaleckého dokazovania,
pretože sa jednalo o posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa so značným časovým odstupom od
nehody.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok
okresného súdu je potrebné vo výrokoch dotknutých odvolaniami zmeniť (§ 220 O.s.p.) s výnimkou
výroku o uložení poplatkovej povinnosti odporcovi 2/, ktorý je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. i)
O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 a 2 O.s.p.)

Vo veci samej bol rozsudok napadnutý odporcom 2/, ktorý založil svoje odvolanie na viacerých
námietkach, a to na nesprávnom posúdení pasívnej vecnej legitimácie, nesprávnom posúdení
premlčania a nesprávnom posúdení nároku na náhradu SSU. Krajský súd sa v prvom rade zaoberal
námietkou nesprávneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2/, ktorá bola založená na
nesprávnom právnom posúdení veci. To predstavuje odvolací dôvod podľa 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
ktorý je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitia
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Tento odvolací dôvod bol uplatnený
opodstatnene.

Nesporným skutkovým východiskom je, že uplatnený nárok má základ v dopravnej nehode, ku ktorej
došlo pri prevádzke motorového vozidla dňa 30.6.1977, ako aj to, že osoba zodpovedná za škodu sa
zistila a že zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dotknutého motorového
vozidla bolo vykonávané vtedajšou Slovenskou štátnou poisťovňou.

Vzhľadom na časovo vzdialenú rozhodujúcu okolnosť vzniku škody bolo významné posúdenie otázky
určenia právneho predpisu vzťahujúceho sa na vec. Záver okresného súdu, že na vec sa vzťahuje
výhradne Vyhláška 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia nebol
správny, pretože uvedený predpis síce v čase nehody riešil problematiku SSU, ale nie čo do otázky
subjektu povinného k náhrade tejto škody, resp. v otázke povinnosti plnenia poisťovne priamo
poškodenému. Relevantnú právnu úpravu k tejto otázke uvádzal a vyjadroval sa k nej tak navrhovateľ
ako aj odporca 2/ v rámci prvostupňového i odvolacieho konania, preto odvolací súd upustil od postupu
podľa § 213 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 9 ods. 1 Vyhl. č. 124/1974 Zb. v znení účinnom ku dňu nehody, ak sa nezistila osoba zodpovedná
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na území Slovenskej socialistickej republiky, má
poškodený priamo proti poisťovni právo, aby mu túto škodu nahradila, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak,
v tom istom rozsahu, v akom by mu ju nahradila, keby táto osoba bola známa.

Vyhl. č. 124/1974 Zb. bola ku dňu 1.1.1992 zrušená a nahradená Vyhláškou č.423/1991 Zb. o rozsahu
a podmienkach zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

Podľa § 27 veta prvá Vyhl. č. 423/1991 Zb., právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto vyhlášky,
sa spravujú doterajšou právnou úpravou.

Uvedená právna úprava prechodného ustanovenia § 27 bola novelou vykonanou Vyhl. č. 568/1992 Zb. o
zmene vyhlášky č. 423/1991 Zb. zmenená s účinnosťou od 1.1.1993 tak, že ust. § 27 znelo: „Ak poistený
zaplatil poistné za zákonné poistenie na rok 1993 pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky podľa
doterajšej právnej úpravy, je povinný ho do konca februára 1993 doplatiť do výšky ustanovenej touto
vyhláškou."

Z uvedeného je zrejmé, že počnúc dňom 1.1.1993 citované všeobecné prechodné ustanovenie § 27
Vyhl. č. 568/1992 Zb. zo znenia tejto vyhlášky vypadlo, tak ako na to poukazuje navrhovateľ. Napriek
uvedenej zmene textu prechodného ustanovenia, ktorá by sama o sebe nasvedčovala, že od 1.1.1993 sa
právne vzťahy vzniknuté za účinnosti Vyhl. č. 124/1974 Zb. právnou úpravou tejto vyhlášky nespravujú,
nie je takýto záver správny.

Vodiacim princípom časovej použiteľnosti novej právnej úpravy a jedným zo základov právneho štátu
je zákaz retroaktivity, teda spätnej účinnosti právneho predpisu. „Retroaktivita má totiž za následok,
že v čase, kedy subjekt právne významne koná, nemôže vedieť, aké právne významné dôsledky jeho
konanie vyvolá podľa budúceho retroaktívneho právneho predpisu. Retroaktivita tak znamená vysokú
entropiu v práve, t.j. právnu neistotu.“ Knapp, V.: Teorie práva, 1. Vydanie. Praha, C.H. Beck 1995.
Bez ohľadu na to, či novší právny predpis obsahuje alebo neobsahuje prechodné ustanovenia, je jeho
použiteľnosť do obdobia pred jeho účinnosťou vždy obmedzená zákazom retroaktivity. Tak aj v danom
prípade nemožno na strane odporcu 2/ dovodzovať z neskoršej právnej úpravy iné povinnosti než tie,
ktoré v čase nehody mala Slovenská štátna poisťovňa. V otázke povinnosti plniť priamo poškodenému
tu bola táto povinnosť iba v prípade nezisteného škodcu, čo nie je posudzovaný prípad. Vzhľadom
na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku o veci samej zmenil a návrh
voči odporcovi 2/ aj v tejto časti zamietol. Posudzovanie ostatných odvolacích dôvodov uplatnených
odporcom 2/ sa potom stalo nadbytočné.

Uvedeným rozhodnutím súčasne vznikol dôvod na zmenu rozhodnutia o trovách prvostupňového
konania vo vzťahu navrhovateľ - odporca 2/ (§ 224 ods. 2 O.s.p.). Úspešnému odporcovi 2/, ktorému
by patrila náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. krajský súd náhradu trov nepriznal, pretože
ju nežiadal.

V dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej nemožno prijať záver, že návrhu bolo vyhovené, a tak tu
nie je dôvod pre uloženie súdneho poplatku odporcovi 2/ za oslobodeného navrhovateľa (§ 2 ods. 2
ZSP) a krajský súd rozhodnutie o uložení povinnosti odporcovi 2/ zaplatiť súdny poplatok 985,50 eur
zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. i) O.s.p.

V dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej je výsledkom konania plný úspech odporcu 2/, čo
odôvodňuje zmenu rozhodnutia aj v časti, ktorej bola odporcovi 2/ uložená povinnosť náhrady trov štátu
a krajský súd preto náhradu trov štátu voči odporcovi 2/ nepriznal (§ 148 ods. 1 O.s.p.).

Čo sa týka odvolania navrhovateľa, toto bolo dôvodné vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
náhradu trov konania odporcovi 1/ vo výške 829,24 eur. Napriek plnému úspechu odporcu 1/ je daný
dôvod nepriznať mu náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplatených preddavkov znaleckého
dokazovania. Skutočnosť, že odporca 1/ v konaní uvádzal potrebu znaleckého dokazovania, ktoré tiež
vyvolalo trovy na jeho strane, a až v následnom priebehu konania namietal dôvodne nedostatok svojej
pasívnej legitimácie, predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa §150 ods. 1 O.s.p. Podľa
uvedeného ustanovenia je práve neskoré uvedenie významných skutočností jedným z dôvodov jeho
aplikácie. Namietať nedostatok vecnej legitimácie síce nie je v konaní nijako časovo obmedzené, ako
tvrdí aj odporca 1/, uvedený dôsledok nepriznania trov však s takouto „odkladanou“ námietkou spojený
byť môže.

Rovnako bolo dôvodné odvolanie navrhovateľa do výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov. I keď navrhovateľ neprezentoval svoje pomery osobitne pre účely oslobodenia od poplatkov,
takéto jeho pomery vyplývajú z obsahu spisu, ktorý sa významnou mierou práve jeho pomerov týka.
Tie sú do značnej miery ovplyvnené práve nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý navrhovateľovi

neumožňuje dosahovať príjem zo zamestnania a súčasne je dôvodom zvýšených výdavkov na strane
navrhovateľa. Z uvedených dôvodov preto krajský súd navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov
priznal v celom rozsahu. To aj za situácie, že navrhovateľ je od súdnych poplatkov oslobodený priamo
zo zákona, pretože pre účely rozhodnutia o trovách štátu (§ 148 O.s.p.) nie je možné vychádzať zo
zákonného oslobodenia, ale je potrebné o ňom rozhodnúť.

V dôsledku priznania oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi bolo potrebné zmeniť aj
napadnuté rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný k náhrade trov štátu, pretože voči účastníkovi
oslobodenému od súdnych poplatkov, štát právo na náhradu trov konania nemá (§ 148 ods. 1 O.s.p.)

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V
dôsledku podaného odvolania vznikla odporcovi 2/ poplatková povinnosť (6 % z predmetu jeho odvolania
(16.430,99 eur) podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 3 k
tejto položke), predstavujúca trovy odvolacieho konania na jeho strane, ktoré odporca 2/ žiadal tiež
nahradiť. Vzhľadom na plný úspech odporcu 2/ voči navrhovateľovi v odvolacom konaní, uložil krajský
súd navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania odporcovi 2/. Vzhľadom na vyššie
uvedené nepriaznivé ekonomické pomery navrhovateľa a výšku povinnosti náhrady trov konania takmer
1.000 eur, určil krajský súd dlhšiu ako trojdňovú lehotu na plnenie, a to 6 mesiacov.

Vo vzťahu navrhovateľ - odporca 1/ bol v odvolacom konaní plne úspešný navrhovateľ, ktorému patrí
náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy odvolacieho
konania navrhovateľa spočívajú v odmene za 1 úkon podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu
vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe
829,24 Eur predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 51,45 Eur : 2, t.j. 25,73 Eur + režijný paušál 8,04
Eur, spolu 33,77 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .