Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/517/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611203851
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kožár
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611203851.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: R. C.,
N.. XX.XX.XXXX, zomr. 06.01.2012, naposledy bytom W. XXX, R. V., pre vymoženie pohľadávky
796,64 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, so sídlom

Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, pod sp. zn. EX 870/11, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom sa dňa 29.04.2011 začalo exekučné konanie pod

sp. zn. EX 870/11 pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 240,75 eura s príslušenstvom. Pohľadávka
bola priznaná rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-1230/10-MK zo dňa 09.08.2010, vydaným JUDr.
Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina. Okresný súd Liptovský
Mikuláš uznesením č. k. 6Er/517/2011-73 zo dňa 08.12.2011, právoplatným dňa 31.12.2011, zastavil
exekučné konanie v časti o vymoženie 444,11 eura a v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 444,11 eura od 29.06.2009 do zaplatenia. V zostávajúcej časti udelil súdnemu

exekútorovi na vykonanie exekúcie poverenie č. 5505 033917* zo dňa 09.12.2011.

Písomným podaním, doručeným dňa 29.06.2015, predložil súdny exekútor súdu návrh na pripustenie
zmeny účastníka konania na strane povinného s odôvodnením, že povinná R. C. zomrela dňa
06.01.2012 a práva a povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu prešli na základe priloženého
osvedčenia o dedičstve 6D/29/2012-62 na právneho nástupcu - V. C., N.. XX.XX.XXXX, bytom XXXX

N.. S. P., Z. W., J., L..

Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže
ho vydal orgán na to nepríslušný.

Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje súdu zastaviť exekúciu na návrh alebo
aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2),

podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je
explicitnedané.Zuvedenéhojepotrebnévyvodiťzáver,žeexekučnýsúdrozhodneozastaveníexekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Exekučný súd je teda povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (k tomu uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa 12.05.2011). Exekúciu možno nariadiť len na

základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po formálnej aj materiálnej stránke. Ak bude exekúcia
podľa titulu, ktorý uvedené požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96
zo dňa 27.01.1997).

Zo zadovážených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu mal súd za preukázané,
že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 12.04.2007 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere
č. 8000061877 (ďalej len „zmluva o úvere“), súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere oprávneného. Povinná si svoje povinnosti v zmysle uvedenej zmluvy riadne
neplnila, preto sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcu, ktorý vydal dňa 09.08.2010 rozhodcovský

rozsudok sp. zn. RK-1230/10-MK.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetná zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je
spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred

neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere sú vopred pripravené
bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ,
v tomto prípade obchodná spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (do 14.02.2008 obchodnémeno spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.), ktorej predmetom činnosti je podľa výpisu z
obchodného registra aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ. Spotrebiteľom je na druhej

strane subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná mala postavenie spotrebiteľa so zreteľom na
to, že bola v zmluve označená menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom, teda ako fyzická
osoba - nepodnikateľ, pričom z obsahu zadovážených listín nevyplynulo, že by zmluvu uzavrela v
súvislosti so svojou obchodnou či inou podnikateľskou činnosťou. Keďže z predložených listín dospel

súd k záveru, že povinná mala v konkrétnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného
interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je
namieste pri pochybnostiach (ktoré by mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri
uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej

činnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahuzmluvyjezrejmé,žeideoštandardnúspotrebiteľskú
zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodca. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu
súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom. Možno ju označiť ako druh zmluvy,

pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, resp. značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, teda ich neplatnosti sa spotrebiteľ nemusí
dovolávať. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku tiež vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť
z dôvodu nákladov, ktoré by prípadné súdne konanie predstavovalo. Občiansky zákonník obsahuje

demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, berúc do úvahy znenie a duch
smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej aj „smernica“). Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu

používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

V rámci posudzovania podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy súd použil aj analogický výklad
podľa smernice, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná zákonom č.

150/2004 Z.z. Smernica má taktiež tzv. nepriame účinky, slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad
spotrebiteľských právnych vzťahov. Indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé,
je obsiahnutý v prílohe smernice. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

V konkrétnom prípade je rozhodujúce ustanovenie článku 18 zmluvných dojednaní zmluvy o

revolvingovom úvere, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či
neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 zmluvy. Výber jednejz alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 18.2.1 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami,
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy

budú riešené a s konečnou splatnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z
tam uvedených rozhodcov (JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr.
Michal Krnáč).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v spomenutom

článku zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je, že spotrebiteľovi sa odopiera možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči
nemu žalobu u vopred vybraného rozhodcu, resp. na rozhodcovskom súde. Veriteľ je ako autor
formulárovej podoby spotrebiteľskej zmluvy oprávnený na základe takéhoto ustanovenia predložiť vec
naprejednaniearozhodnutietomurozhodcovi,ktoréhosisámjednostrannevybralaurčilvčlánku18.2.1
zmluvných dojednaní. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech

spotrebiteľa, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej vopred
pripravené znenie a jej splynutie s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy. Zmluvná
podmienka, ktorá núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak
ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto nemôže byť žiadnych pochybností

o tom, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná. Uvedený záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky je plne v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, so smernicou Rady 93/13/
EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a tiež s právnym názorom
Krajského súdu v Žiline vyslovenom v uznesení č. k. 8CoE/173/2011- 68 zo dňa 30.09.2011.

Oprávnenie rozhodcu a rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá
práve rozhodcovskou zmluvou, príp. doložkou. Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť
rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by
to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom
zákonného vedenia exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj po formálnej

stránke. Súčasťou predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je, že ten bol vydaný orgánom na
to príslušným. Ak rozhodnutie nevydal príslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom
konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009).

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcu vec prejednať a ani vydať
rozhodnutie, ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním
priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Exekučný súd tak na základe posúdenia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve dospel k

záveru o neexistencii relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku). Keďže rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského

súdu, odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve, materiálne nevykonateľný
(nezáväzný). Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, keďže bol vydaný subjektom (rozhodcom
rozhodcovského súdu) nepríslušným na jeho vydanie. Existencia spôsobilého exekučného titulu je totiž
materiálnym predpokladom každej exekúcie. Ak neexistuje, je nútený výkon nemožný (takto je potrebné
vykladať slová Exekučného poriadku „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“). S poukazom na

uvedené tak súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom a účinnom v čase začatia exekučného
konania) ukladá exekučnému súdu rozhodnúť v prípade zastavenia exekúcie aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie súdneho exekútora. V súlade so zákonnou úpravou však možno o trovách exekúcie

rozhodnúť aj samostatným uznesením, a to po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Súd zistil dôvod na zastavenie núteného výkonu rozhodnutia a predmetnú exekúciu aj zastavil. S
poukazom na to, že exekúcia je už od počiatku nedôvodná, o podanom návrhu na pripustenie zmeny
účastníka konania na strane povinného rozhodol tak, že tento zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,

podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.