Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/724/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242050
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113242050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, so sídlom E. K. XX, XXX XX I., proti odporcom: 1/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XA, XXX XX Y., 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, o zaplatenie 640,75

eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
14C/61/2014-128 zo dňa 17. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudokokresnéhosúduvčastidruhéhovýroku,ktorýmbolzamietnutýnávrhnavrhovateľaozaplatenie
istinyvovýške434,23Eurs9%ročnýmúrokomzomeškaniaod09.03.2012dozaplateniaaozaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 108,90 Eur, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti druhého výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na

zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 206,52 Eur od 09.03.2012 do
zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom v rade 1/,2/ povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľovi 20,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok), vo zvyšku
návrh navrhovateľa zamietol (v poradí druhý výrok), vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.11.2013 domáhal voči odporcom
v rade 1/,2/ uloženia povinnosti zaplatiť mu istinu 640,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne
z vyššie označenej istiny od 09.03.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 108,90 eur.
Poznamenal, že rozsudkom zo dňa 18.09.2014, č.k. 14C/61/2014-66 zaviazal odporcov v rade 1/,2/

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 186,52 eur a návrh navrhovateľa vo zvyšku
zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.03.2015,
č.k. 8Co/798/2014-100 vyššie označený rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vyhlásil za
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa čl. I, veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111304
zo dňa 29.07.2011 (ďalej už len zmluva o úvere) zrušil, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola
odporcom v rade 1/,2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 186,52
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zostal nedotknutý. Okresný súd v ďalšom konaní po vykonanomdokazovaní opätovne zistil, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 29.07.2011 navrhovateľ sa zaviazal
požičať odporcom v rade 1/,2/ ako spoludlžníkom úver vo výške 550,- eur pri celkovom úroku 20% z
istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a odmenou za použitie úveru vo výške 18% z istiny pri

úvere poskytnutom na 13 mesiacov, spolu na úhradu 759,- eur. Uvedenú sumu sa odporcovia zaviazali
splácať v 13 splátkach, a to prvých troch po 2,75 eur a ďalších 10 splátok po 75,08 eur so splatnosťou
prvej splátky 10. deň po uzatvorení zmluvy a následne 30. deň po splatnosti ostatnej splátky. Listom
navrhovateľa zo dňa 09.05.2013 bolo odporcom oznámené zosplatnenie záväzku. Z internej evidencie
navrhovateľa o úverovom vzťahu s odporcami zistil, že navrhovateľ prijal od odporcov viaceré úhrady,

spolu vo výške 343,48 eur. Z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že zo strany navrhovateľa
išlo o poskytnutie úveru na úhradu pôvodného úveru. Nakoľko súd zistil, že spolu so zmluvou o úvere
bola uzavretá aj zmluva o domácom servise, vo vzťahu ku ktorej mal podozrenie, že takto uzavretou
zmluvou sa obchádzal zákon stanovujúci hornú hranicu úrokov a ročnej percentuálnej miery nákladov
(ďalej už len RPMN), prejudiciálne sa zaoberal platnosťou zmluvy o domácom servise. Vykonaným
dokazovaním zistil, že táto zmluva je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere, predmetom servisu mala

byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb
spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru, najmä služby spočívajúcej v preberaní
a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového
kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za túto službu sa
odporkyňa v rade 1/ zaviazala zaplatiť poskytovateľovi odmenu 225,23 eur, čo prevyšuje odplatu

uvedenú v zmluve o úvere, a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach po
75,08eur,pričomprávevtakejtovýškemalabyťuhrádzaná4.až13.splátka.Zmluvaodomácomservise
bola uzatvorená na dobu neurčitú a mala zaniknúť písomnou dohodou zmluvných strán, splnením
záväzkov v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy. Z obsahu zmluvy o domácom servise je tiež zrejmé,
že bola uzavretá výlučne v súvislosti so zmluvou o úvere, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov

z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Podľa názoru súdu ide o závislé zmluvy na príslušnú úverovú
zmluvu, ktorá skutočnosť je zvýraznená aj tým, že cena služby dosahuje súčet výšky troch mesačných
splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve. Okresný súd v súvislosti s uzavretou zmluvou o domácom
servise poukázal na skutočnosť, že táto zmluva nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal,
pokiaľ by zmluvu neuzavrel. Z potvrdenia o splátke je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať obchodný

zástupca, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na úhradu svojich
provízií a na vyplatenie nových úverov. Okresný súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“ ako napr.
finančné poradenstvo, správu majetku a pod. Hoci vyzval navrhovateľa na označenie jeho obchodných
zástupcov stretávajúcich sa s dlžníkmi a preukázanie splnenia podmienok zápisu do evidencie Národnej
banky Slovenska podľa zák. č. 186/2009 Z.z., navrhovateľ si takúto povinnosť nesplnil a súd z lustrácie

v registri NBS zápis agentov zhodných s menami zástupcov navrhovateľa nezistil. Ak osoby konajúce
v mene navrhovateľa neboli zapísané v príslušnom registri finančných agentov a finančných poradcov,
nemohli poskytovať žiadne poradenstvo a nadštandardné služby okrem fyzického vymáhania peňazí.
Ponuka služby, ktorá fakticky spočívala vo výbere hotovostnej sumy svedčí len buď o absolútnej
nekvalifikovanosti zástupcu alebo úmysle obohatiť sa na účet dlžníka, alebo obchádzať zákon. Súd

preto na základe vyššie uvedených zistení považoval zmluvu o domácom servise za vyslovene účelovú
v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcii s cieľom obchádzať zákon, a preto ju
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej už
len OZ). Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že skúmaním obsahu zmluvy o úvere zistil,
že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., v samotnej zmluve

nebola uvedená RPMN (táto bola uvedená vo všeobecných podmienkach). Ak v zmluve o úvere bola
uvedená len priemerná RPMN a nie aj skutočná RPMN, je potrebné takúto zmluvu o úvere v zmysle
§ 11 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko súd nezistil iné
úhrady ako deklarované vo výške 343,48 eur, keď predchádzajúcim rozsudkom boli odporcovia v rade
1/,2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 186,52 eur, okresný súd napadnutým rozsudkom

zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie zvyšnej istiny, t.j. sumy 20,- eur.
Pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vychádzal z ust. § 544 ods. 1, 2
OZ, v zmysle ktorých ustanovení možno zmluvnú pokutu dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Hoci podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej už len ObZ) časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné

podmienky alebo iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, pokiaľ sa
však jedná o spotrebiteľské zmluvy, navrhovateľ ako veriteľ musel rešpektovať osobitné ustanovenia §
52 až 54 OZ a tiež ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. Veriteľ pri spotrebiteľských úveroch si nemôže
upraviť vo všeobecných podmienkach a cenníku ľubovoľné povinnosti, všeobecné zmluvné podmienkya ani cenník preto nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah.
Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných podmienkach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä
zabezpečenie úveru, ktorým nepochybne je i dohoda o zmluvnej pokute, spôsobuje nepredvídateľnosť

a takéto ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania. Dohoda o zmluvnej
pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý v predpísanej forme a ak je
táto dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v zmluve, musí sa s ňou spotrebiteľ oboznámiť, resp. zmluva
musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkonu. Navrhovateľ žiadnym dôkazným
prostriedkom nepreukázal, že by odporkyňa v rade 1/ chcela uzatvoriť zmluvu o zmluvnej pokute, resp.

že by s takýmto návrhom súhlasila. Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol.
Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo nároku - uplatnené úroky z omeškania, súd v tejto časti návrh zamietol,
pretože nezistil, že by sa odporcovia dostali do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy mal byť síce
úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno požadovať od dlžníkov
takéto plnenie, pretože v splátkach okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, t.j. dlžník by plnil

niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Ak dlžník nie je povinný platiť úrok a poplatky nemôže byť
platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach, pretože došlo k transformácii právneho vzťahu, kedy
dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne požičal. Navrhovateľ by sa mohol domáhať len vydania
bezdôvodného obohatenia, avšak takýto nárok v prípade dlhodobých úverov by bol premlčaný. Súd bol
preto názoru, že odporcovia sa mohli dostať do omeškania obdobne ako pri vydaní bezdôvodného

obohatenia až vtedy, keď mu je známe, v akej výške má skutočne plniť, v danom prípade sa dlžník
dostal do omeškania až s prípadným nesplnením povinnosti uloženej v rozsudku, a preto v čase jeho
vyhlásenia v omeškaní nebol. Preto aj v tejto časti nárok navrhovateľa zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a v časti výroku

o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho v napadnutých výrokoch navrhol zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na nové konanie.
V dôvodoch odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku v časti zamietnutia návrhu, čo
do úrokov z omeškania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k omeškaniu
odporcov (ako dlžníkov) v podrobnostiach uviedol, že omeškanie je objektívny stav vyplývajúci zo

skutočnosti, že dlžník nesplnil svoj dlh, a to riadne alebo včas, prípadne kumulatívne ani riadne, ani
včas. Momentom, ktorým dôjde ku skutočnosti predpokladanej hypotézou ust. § 517 ods. 1 veta prvá
OZ - teda k nesplneniu dlhu riadne alebo včas, nastáva omeškanie dlžníka. Pritom nie je rozhodujúce,
či o vzniku omeškania dlžník vedel, resp. nevedel, ale vedieť mal a mohol. Stanovenie presného
časového okamihu, kedy omeškanie nastáva, je úlohou súdu, ktorý určuje podľa okolností konkrétneho

prípadu a príslušnej právnej normy. Právny poriadok pojem kvalifikované omeškanie nepozná. Pozná
výlučne pojem omeškanie, ktorého charakteristika je uvedená v ust. § 517 ods. 1 OZ. Súd preto
vychádzajúc z okolnosti prípadu a po zohľadnení právnej úpravy musí jednoznačne ustáliť, kedy sa
dlžník do omeškania dostal, resp. nedostal a prečo. Takýto záver ale musí oprieť o konkrétne zákonné
ustanovenia. Ak by aj bolo pravdou, že dlžník nie je schopný na základe zmluvy posúdiť, či je v omeškaní

a v akom rozsahu, je úlohou súdu, aby danú otázku správne posúdil, nakoľko omeškanie je objektívny
stav a nesúvisí s prípadnou subjektívnou ne/schopnosťou odporcov, či sa v omeškaní nachádzajú alebo
nie. Ak súd jednoznačne danú otázku neposúdi a nevysloví v tomto smere jednoznačný záver a v
dôsledku tejto skutočnosti zamietne návrh navrhovateľa v časti uplatňovaných úrokov z omeškania,
len z dôvodu neschopnosti odporcov posúdiť existenciu omeškania, je takéto rozhodnutie nezákonné

a zasahujúce do majetkových práv navrhovateľa ako i do jeho práva na spravodlivý proces. Ak by sa
aj pripustila možnosť, že úver poskytnutý navrhovateľom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
bezúročnýabezpoplatkov,nemožnosúhlasiťsnázoromokresnéhosúdu,ževdanomprípadedochádza
k transformácii záväzku, pretože záväzok spočívajúci v zaplatení istiny z poskytnutého úveru bez úrokov
a bez poplatkov vzniká zo zákona, t.j. ak sú splnené zákonné podmienky spojené s týmto následkom.

V žiadnom prípade nedochádza k transformácii záväzku. Táto skutočnosť však neznamená, že dlžník
sa nemôže so zaplatením dlhu (hoci korigovaného zákonom z dôvodu ochrany slabšej zmluvnej strany)
dostaťdoomeškania.Aužvôbecnievtedy,akmásúdzato,ževdôsledkubezúročnostiabezodplatnosti
je neplatne dohodnutý aj spôsob platenia dlhu v splátkach. Ak nie je medzi dlžníkom a veriteľom
dohodnutý spôsob plnenia peňažného dlhu v splátkach, je dlžník všeobecne povinný platiť veriteľovi

objektívne a podľa práva existujúci dlh naraz v celosti, pričom splatným sa stáva dňom nasledujúcim
po tom, kedy veriteľ dlžníka na zaplatenie dlhu vyzval, prípadne ak vo výzve stanovil lehotu, uplynutím
tejto lehoty. Správnosť, resp. nesprávnosť vyčíslenia dlhu nie je podstatnou náležitosťou výzvy na
zaplatenie dlhu. Okresný súd mal preto v konaní presne ustáliť, aký bol dlh, ktorý boli odporcovia povinnínavrhovateľovi ako veriteľovi na základe zmluvy o úvere plniť, akým spôsobom plnili, či ich navrhovateľ
vyzval na zaplatenie dlhu, kedy tak urobil a akým spôsobom odporcovia po výzve navrhovateľa plnili, a
či a kedy sa v dôsledku svojho konania dostali, resp. nedostali do omeškania.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), v časti
druhého výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny 434,23 eur s príslušným úrokom
z omeškania a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 108,90 eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, v
časti druhého výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 206,52 eur od 09.03.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania podľa

§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
a to všetko z nasledovných dôvodov :
Čo sa týka zamietnutia návrhu navrhovateľa o zaplatenie istiny 434,23 eur s príslušným úrokom
z omeškania a o zaplatenie zmluvnej pokuty (časť druhého výroku), odvolací súd po preskúmaní
rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd vo

vzťahu k vyššie uvedeným rozhodnutiam vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a zamietnutie návrhu navrhovateľa o zaplatenie istiny 434,23 eur s príslušným úrokom
z omeškania a o zaplatenie zmluvnej pokuty vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k tejto časti zamietnutia návrhu navrhovateľa

je vyčerpávajúce, zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že nakoľko navrhovateľ v podanom odvolaní proti tejto
časti rozhodnutia okresného súdu nevzniesol žiadne námietky, obmedzil svoje odôvodnenie len na
konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v časti o zamietnutí návrhu navrhovateľa na

zaplatenie istiny 434,23 eur s príslušným úrokom z omeškania a na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vecnú
správnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti rozsudku neovplyvnilo ani nesprávne konštatovanie
v odôvodnení rozsudku, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z. (strana 13, posledný odsek písomného vyhotovenia rozsudku - pozn. odvolacieho súdu)
namiesto správneho označenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.

Odvolacie námietky navrhovateľa proti tej časti druhého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol
zamietnutý jeho návrh na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 206,52
eur od 09.03.2012 do zaplatenia, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu týkajúceho sa priznania úrokov z omeškania
analogicky ako pri bezdôvodnom obohatení, keď jeho právne úvahy vychádzali z toho, že ak dlžník nie je

povinnýplatiťúrokyapoplatky(t.j.aksaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov-pozn.odvolacieho
súdu),nemôžebyťplatnáanidohodaosplácaníúveruvsplátkach,keďžedošloktransformáciiprávneho
vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne požičal. Záver okresného súdu, že ak dlžník
nie je povinný platiť úroky a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach,
nemá podľa odvolacieho súdu oporu v zákone. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom okresného

súdu, že odporcovia sa mohli dostať do omeškania obdobne ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia.
Pri vydaní bezdôvodného obohatenia sa totiž dlžník dostáva do omeškania dňom nasledujúcim po dni,
kedy bol veriteľom na plnenie vyzvaný. Za výzvu považuje súdna prax i doručenie návrhu na začatie
konania odporcovi, preto niet rozumného dôvodu, aby sa omeškanie dlžníka posúvalo až do momentu
nesplnenia povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu, ako to uzavrel okresný súd v prejednávanej veci.

Odvolací súd na základe týchto skutočností a právnych úvah rozsudok okresného súdu v časti druhého
výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 206,52 eur od 09.03.2012 do zaplatenia a od tohto výroku v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v
ďalšom konaní posúdi otázku, kedy sa odporcovia dostali do omeškania so zaplatením sumy 186,52

eur (právoplatne priznanej navrhovateľovi rozsudkom zo dňa 18.09.2014, č.k. 14C/61/2014-66) a sumy
20,- eur (právoplatne priznanej navrhovateľovi rozsudkom zo dňa 17.09.2015, č.k. 14C/61/2014-128),
či navrhovateľ v tomto smere preukázal doručenie predžalobných výziev, resp. zosplatnenie úveru
odporcom, t.j. či je dôvodný jeho nárok na požadovaný úrok z omeškania už od 09.03.2012. Nakoľkozmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 29.07.2011, okresný súd pri určení
výšky požadovaného úroku z omeškania prihliadne na prechodné ust. § 10c nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z..

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý, nakoľko proti nemu odvolanie podané nebolo.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.