Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/196/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208627
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4611208627.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ rade

M. Č., G.. XX.XX.XXXX, v 2/ rade N. Č., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O., B. XXX/XX, právne
zastúpení Advokátskou kanceláriou, JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., nám. M.R.Štefánika 3, Topoľčany,
IČO: 36861375 proti odporcovi: B. Z., G.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, právne zast. Mgr. Štefanom
Slováčikom, advokátom v Nitre, Farská 34, o splnenie povinnosti, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 1.198,76 eura, a to do 3-och
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania vo výške 946,10 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
právneho zástupcu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.10.2011 podali navrhovatelia na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti
odporcovi v celom hĺbkovom a výškovom profile zasypať zemnú ryhu o dĺžke 21 metrov, nachádzajúcu
sa na pozemku zapísanom v LV č. XXX kat. územie O. ako parc. č. 518, pozdĺž hranice s pozemkom
zapísanom v LV č. XXX kat. územie O. ako parc. č. 515/1, v časti od verejnej cesty na parc. č. 656
až po úroveň rohu rodinného domu súp. č. 138 na parc. č. 516 v bezprostrednej blízkosti oplotenia

navrhovateľov, nachádzajúceho sa na parc. č. 515/1 v kat. území O. a dostatočne vykonaný zásyp
zhutniťtak,abynedošlokohrozeniualebonarušeniustatickejbezpečnostioplotenianavrhovateľovatoz
dôvodu, že sú vlastníkmi nehnuteľností v kat. území Práznovce zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 515/1
záhrady o výmere 703 m2. Navrhovatelia si svoj pozemok parc. č. 515/1 z ľavej strany od ich rodinného
domu z pohľadu cesty na hranici s pozemkom odporcu parc. č. 518 oplotili. Odporca v bezprostrednej
blízkosti ich oplotenia vykopal ryhu šírky cca 30 cm s hĺbkou po základovú špáru betónového základu
oplotenia a v niektorých miestach aj pod túto základovú špáru. Ryha je hlboká asi 70 cm. Samotný

výkop bol o dĺžke 21 metrov a tento ohrozuje stabilitu ich plota.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.11.2011 č. k. 6C/196/2011- 33 bola predbežným opatrením
odporcovi uložená povinnosť vykonať všetky potrebné opatrenia k tomu, aby nedošlo zo strany zemnej
ryhy o dĺžke 21 metrov, nachádzajúcej sa na pozemku zapísanom v LV č. XXX, kat. územie O. ako
parc. č. 518, pozdĺž hranice s pozemkom zapísanom v LV č. XXX, kat. územie O. ako parc. č. 515/1 v
časti od verejnej cesty na parc. č. 656 až po úroveň rohu rodinného domu súp. č. 138 na parc. č. 516,

v bezprostrednej blízkosti oplotenia navrhovateľov, nachádzajúceho sa na parc. č. 515/1, kat. územie
O., k zamŕzaniu a odmŕzaniu základovej zeminy oplotenia navrhovateľov a tým k osypaniu základovej
zeminy oplotenia.Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Igorom Klačkom, odbor stavebníctvo, odvetvie
statikastaviebaodhadhodnotynehnuteľností.Znalecvosvojomznaleckomposudkuč.36/2012uviedol,
že výkop o dĺžke 21,4 bm, urobený odporcom na parc. č. 518 v kat. území O. pozdĺž základov oplotenia

navrhovateľov stojaceho na hranici parc. č. 515/1 a parc. č. 518 staticky ohrozuje oplotenie, ako je
preukázané v náleze, kde výpočtom zistil, že výkop, ktorý údajne mal rozmery hĺbku 70 cm a šírku
30 cm pri uvedených rozmeroch nastala strata stability základov oplotenia. Stabilita bola ohrozená
o 70 % nad rovnovážny stav. Znalec ďalej uviedol, že i v prípade následného zasypania výkopu už
základ je porušený, a pre ďalšiu bezpečnosť odporúča výmenu základov konštrukcie po dĺžke ako bol

vyhotovený výkop a vykonanie oddilatovanie nového oplotenia od pôvodného oplotenie, kde výkop
nebol realizovaný.

Vo veci bolo nariadené doplnenie znaleckého posudku č. 36/2012, v ktorom mal znalec posúdiť
zasypanie výkopu, či je dostatočné, ak nie, aké práce treba vykonať. Ďalej znalec sa mal vyjadriť k tomu,
či naďalej odporúča výmenu základovej konštrukcie a nového oplotenia a vyčísliť výšku nákladov na

uvedenie do pôvodného stavu. Znalec Ing. Igor Klačko v doplnení znaleckého posudku pod č. 12/2013
uviedol, že zasypanie výkopu bez dodatočnej konsolidácie zeminy a dostatočného zhutnenia nie je
dostačujúce. Základové konštrukcie nie sú v stabilnom stave. Je potrebné vykonať opätovnú výmenu
základov. Vyčíslená výška nákladov v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a v zmysle použitej metodiky
Žilinskej univerzity je v celkovej výške 2.397,52 eura a to z toho náklady bez DPH 1.997,93 eura, a DPH

399,59 eura.

Listom právneho zástupcu zo dňa 20.05.2013 navrhovatelia rozšírili svoj návrh o uloženie povinnosti
odporcovi zaplatiť im sumu 2.397,52 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že v dobe
keď podávali pôvodne žalobu vychádzali ešte z takého predpokladu, že zasypanie výkopu v nie dlhej

dobepotom, akobolurobenýajehonáležitézhutnenietak,žebynavrátivšiazeminavytváralarovnováhu
bočným tlakom zeminy z druhej strany, dokáže navrátiť veci do pôvodného stavu. Tým, že odporca dlhú
dobuponechalzávadnýstav,najmähoponechalpočasceléhozimnéhoobdobia,aspätnýzásypvykonal
až krátko pred ohliadkou znalcom aj to bez zhutnenia spôsobilo, že stav nestability základu je nevratný.
Znamená to, že im tým vznikla škoda a tomu zodpovedá aj záver znaleckého posudku, v zmysle ktorého

potom rozšírili návrh s tým, že uvedený nárok si uplatňujú podľa ustanovenia § 415 a § 420 OZ.

Listom právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 04.07.2013 došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu a to
čo do zasypania zemnej ryhy o dĺžke 21 metrov nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 518 v kat. území
O. pozdĺž hranice s ich pozemkom parc. č. 515/1 v časti od verejnej cesty na parc. č. 656 až po úroveň

rohu rodinného domu č. 138 na parc. č. 516 v bezprostrednej blízkosti ich oplotenia a tento zásyp zhutniť
tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo narušeniu statickej bezpečnosti oplotenia. Uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 14.05.2014 č. k. 6C/196/2011 - 239 v ods. I. bolo konanie čo do zasypania zemnej ryhy
o dĺžke 21 metrov nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 518 v kat. území O.e pozdĺž hranice s ich
pozemkom parc. č. 515/1 v časti od verejnej cesty na parc. č. 656 až po úroveň rohu rodinného domu

č. XXX na parc. č. 516 v bezprostrednej blízkosti ich oplotenia a tento zásyp zhutniť tak, aby nedošlo
k ohrozeniu alebo narušeniu statickej bezpečnosti oplotenia navrhovateľov zastavené. V ods. II. bolo
rozhodnuté, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania vo výške
870,97 eura, a to do 3-och dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľov.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.06.2014 č. k. 6C/196/2011 - 245 bola odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 1.198,76 eura a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku bol návrh na náhradu škody zamietnutý. Odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
na účet tunajšieho súdu trovy vo výške 196,43 eura a ďalej bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Vo veci bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 415, § 420 a §

442 ods. 1, 2 a § 450 OZ.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca asi dva mesiace pred podaním pôvodného návrhu
navrhovateľmi, ktorý bol podaný 26.10.2011, na parcele č. 518 uskutočnil výkop o dĺžke cca. 21 metrov

pozdĺž základu oplotenia navrhovateľov, stojaceho na hranici ich parcely č. 515/1 s parcelou č. 518,
ktorej spoluvlastníkom je odporca. Týmto výkopom došlo k ohrozeniu stability oplotenia navrhovateľov.
V priebehu konania, krátko pred obhliadkou pozemku vykonanou znalcom dňa 22.5.2012, t. j. asi po 7-
ich mesiacoch odporca zemnú ryhu zasypal. Navrhovatelia svoj pôvodný návrh zobrali späť a konanieo tomto návrhu bolo zastavené, pričom ešte predtým svoj návrh rozšírili o uloženie povinnosti odporcovi
zaplatiť im sumu 2.397,52 eura titulom náhrady škody spôsobenej na predmetnom oplotení, ktorá
náhrada škody ostala predmetom konania.

V konaní mal súd za preukázané, že boli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu,
ktorá bola spôsobená navrhovateľom na uvedenom oplotení, za ktorú škodu zodpovedá odporca, ktorý
vykopaním ryhy o dĺžke 21 metrov v blízkosti oplotenia navrhovateľov v 1/ a 2/ rade porušil právnu
povinnosť spočívajúcu v správaní odporcu s rozporom s objektívnym právom, keď nebol daný dôvod
zvoliť takýto spôsob obrany zo strany odporcu. Svojím konaním odporca porušil vlastnícke právo

navrhovateľov, keď k vykopaniu zemnej ryhy došlo bez toho, aby odporca mal k tomu oprávnenie.
Odporca mal pritom možnosť postupovať zákonným spôsobom, ktorý mu dáva ustanovenie § 4
Občianskeho zákonníka, ako aj postupu podľa § 126 OZ a 127 OZ a to podaním návrhu na súd. V danej
veci nemožno pritom hovoriť o možnosti postupu podľa § 6 OZ, ktorý upravuje svojpomocné chránenie
práva, k čomu však neboli splnené podmienky vyplývajúce z tohto ustanovenia, podľa ktorého ak hrozí
neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom

zásah sám odvrátiť. Bolo povinnosťou odporcu počínať si tak, aby nedošlo ku vzniku škody na majetku
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade tak, ako to má na mysli ustanovenie § 415 OZ.
Výšku škody mal súd preukázanú podľa znaleckého posudku Ing. Igora Kľačku, ktorý túto vyčíslil v
sume 2.397,52 eura, z ktorej súd priznal navrhovateľom náhradu v jednej polovici posudzujúc tento
návrh aj v zmysle ust. § 450 OZ.

Proti rozsudku podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovatelia proti rozsudku, jeho časti, ktorým bol
ich návrh zamietnutý, keďže nesúhlasili so znížením náhrady škody. Odporca podal odvolanie proti
rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.03.2015 č.
k. 25Co/620/2014, 25Co/621/2014 - 284 bol rozsudok tunajšieho súdu vo vyhovujúcej časti a v časti

trov konania štátu potvrdený. Rozsudok tunajšieho súdu v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania účastníkov zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok tunajšieho súdu tak čo do
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 1.198,76 eura a čo do uloženia
povinnosti zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 196,43 eura nadobudol právoplatnosť
dňa 01.07.2015.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil všetky
aspekty pre rozhodovanie o znížení náhrady škody. Predovšetkým mal skúmať, či možno náhradu znížiť,
t. j. či nedošlo k spôsobeniu škody úmyselne (formy zavinenia posudzované podľa zásad zavinenia v
trestnom práve - úmysel priamy, nepriamy). Až po zhodnotení spôsobenia škody možno ďalej skúmať
podmienky moderácie. Rozhodnutie súdu o osobných, majetkových pomeroch odporcu je nedostatočné

a povrchné, najmä keď tento nadobudol majetkové hodnoty kúpou a to rodinný dom súpisné číslo 140
s pozemkami parc. č. 521/1, č. 521/2, č. 522 zapísané na LV č. XXX.

Predmetom konania tak zostalo rozhodnutie o nároku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na náhradu škody
v ostatnej časti a to vzhľadom na výsledok rozsudku tunajšieho súdu, ktorým v jednej polovici priznaná

náhrada škody skončila právoplatne, takže zostáva rozhodovanie o nároku na náhradu škody, čo do
výšky 1.198,76 eura.

Právny zástupca navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vo veci uviedol, že navrhovatelia trvajú na podanom
návrhuvcelomrozsahuvakomzostalpredmetomsporu.Vychádzajúcajzargumentáciekrajskéhosúdu

bolo preukázané, že odporca vykopal tesne vedľa plota ryhu tvrdených rozmerov. Táto spôsobila stratu
stability a keďže ide o nevratný stav na strane navrhovateľov, vznikla škoda vo výške zistenej znalcom.
Právneargumentujespoukazomnaustanovenie§415OZ,ktorýstanovujenielenvšeobecnúprevenciu,
ale je aj zdrojom priamej právnej povinnosti, ktorú odporca porušil. Odporca pri svojom konaní konal v
eventuálnom úmysle, pretože zo všetkých okolností, ktoré vyšli najavo je nepochybné, že musel počítať

s tým, že ak ryhu tesne vedľa základov plota v takomto rozmere vykope tak, že tento škodlivý následok,
t. j. strata stability plota a vznik škody na strane navrhovateľov nastane a evidentne pre ten prípad, ak
sa tak stane bol s tým uzrozumený. Žiadna okolnosť, z ktorej by bolo možné usudzovať o nedbanlivosti
či už vedomej alebo nevedomej v konaní nevyšla najavo.

Právny zástupca odporcu uviedol, že je potrebné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu náhrady škody
v zmysle § 450 OZ a taktiež, čo sa týka náhrady trov konania rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Má zato, že odporca nekonal úmyselne. Odporca iba so svojím
zákonným oprávnením vlastníka nehnuteľnej veci tak v primeranom rozsahu a podľa vlastného uváženiazakročil proti hroziacej škode. K majetkovým pomerom odporcu uviedol, že odporca je dôchodca,
poberateľom starobného dôchodku. Čo sa týka kúpy susediacich nehnuteľností, na ktorú poukázal
právny zástupca navrhovateľov kúpu týchto nehnuteľností financoval syn odporcu Pavol Vaňo.

Vo veci bol vypočutý odporca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenú ryhu vykopal preto, lebo
navrhovateliazvýšilipozemokoprotijehoo30cm.Ryhouchcelzariadiť,abyďalejvodanestekalanajeho
pozemok, ale zachytávala sa tam. Podľa neho k poškodeniu oplotenia vôbec nedošlo. Sám navrhovateľ
si nahol stĺp na ohrade. Potvrdil, že susedný pozemok kupoval jeho syn, i keď bol písaný na jeho meno,

čo bolo pre prípad dedenia, aby to bolo vcelosti.

Svedok E. Z., bratranec odporcu vo veci uviedol, že s odporcom mali v minulosti nezhody, čo začalo
od roku 1972, keď mu zabral 109 m2 z jeho nehnuteľnosti. V roku 2012 prišiel k nemu syn odporcu
PaZ.ol s tým, že sa ide s ním vysporiadať namiesto odporcu. Povedal mu, že je možné riešenie také,
že keď mu vyplatí hodnotu časti pozemku o výmere 109 m2 a cena bola 2.000 eur. Na základe toho

sa dohodli, zaplatil to syn odporcu v mene svojho otca. V roku 2013 predával čiastku rodinného domu
číslo 140. Tiež prišiel syn odporcu za ním, že to chce kúpiť jeho otec, teda odporca. Bolo to potom ako
mal záujemcov, boli to rómsky občania. Spravila sa riadna kúpna zmluva s kúpnou cenou 4.000 eur.
Podľa neho odporca mal záujem túto nehnuteľnosť od neho odkúpiť, aby do nej nešli bývať Rómovia.
Kúpnu cenu vyplácal syn odporcu.

Svedok O. Z., syn odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že mu telefonoval odporca, že sa dozvedel, že
Tibor Vaňo chce odpredať rodinný dom a údajne rómskym občanom. Šiel za menovaným, ktorého našiel
v rodinnom dome a videl, ako Rómovia dom vypratávali. Pýtal sa ho, či chce odpredať dom a či má
záujemcov. Povedal, že Rómovia sa nato pýtali. Mali z toho obavu, nakoľko predmetný rodinný dom

je spojený s ich rodinným domom, ktorý vlastní odporca. Opýtal sa E. Z., za koľko chce nehnuteľnosť
odpredať. Povedal, že za 5.000 eur s tým však, že spoluvlastníčkou nehnuteľností je jeho švagriná.
Najskôr navštívil švagrinú E. Z., ktorej vyplatil 2.000 eur a potom E. Z. 3.000 eur, na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola vyplatená z jeho peňazí v celej výške. Nehnuteľnosti boli písané
na odporcu, pretože i ostatné nehnuteľnosti vlastní odporca a bude to jednoduchšie aj pri prípadnom

dedičskom konaní. K možnému príjmu odporcu v hrávaní v kapele uviedol, že sa to dá robiť ako koníček,
ale nie pre zisk. V súčasnosti už odporca nehráva v kapele, keďže mu to nedovoľuje zdravotný stav.

Podľa § 415 OZ, Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1, 2 OZ, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 415 OZ vyplýva požiadavka takého konania, ktoré nemá
za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť

vyplývajúca z ust. § 415 má charakter generálnej prevencie, konkrétne povinnosti vyplývajúce z ust. §
417 až 419 majú charakter prevencie špeciálnej. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415
sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti
podľa určitého konkrétneho ustanovenia či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením
preventívnej povinnosti, ktorým vzniká škoda na zdraví, na majetku, na prírode alebo na životnom

prostredí vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ten, komu hrozí škoda je povinný
na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (§ 417 ods. 1 OZ). Pri úvahe
alebo primeranosti spôsobu zakročenia k odvráteniu škody je treba brať zreteľ najmä k druhu a intenzite
ohrozenia škodou. V prípade ohrozenia škodou má naviac ohrozený právo domáhať sa na súde, aby
ohrozovateľovi bolo uložené vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody ( §

417 ods. 2 OZ).

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a zavinenie. Porušenie právnejpovinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod pojmom
škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej škode poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi. Rozpoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodu treba rozumieť

zmenšenie majetku poškodeného prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčinu a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je
zavinenie, ktoré má subjektívny charakter, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu

úkonu a ku škode.
Zavinenie v občianskom práve možno charakterizovať ako psychický vnútorný vzťah zodpovedného
subjektu k vlastnému úkonu priečiacemu sa objektívnemu právu, t. j. k protiprávnemu úkonu a k ujme
ako výsledku tohto protiprávneho úkonu. Tento psychický vzťah sa prejavuje buď vo forme úmyslu a to
priameho alebo eventuálneho (nepriameho) alebo nedbanlivosti a to vedomej alebo nevedomej.
K jednotlivým formám a stupňom zavinenia v občianskom práve je treba dodať, že občiansky zákonník

nevymedzuje ich obsah a aj z tohto dôvodu je preto treba i v občianskom práve vysvetľovať obsah týchto
pojmov v súlade s úpravou stanovenou v trestnom zákone.
Podľa § 15 Trestného zákona, Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.
Podľa § 16 Trestného zákona, Trestný je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,

alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 450 OZ, Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme

pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V zmysle ustanovenia § 450 OZ možno výnimočne so zreteľom k zvláštnostiam konkrétneho prípadu

vzniknutú škodu primerane znížiť. Predpoklady pre takéto zníženie rozsahu náhrady škody sú: a) musí
isť o prípad zvlášť hodný osobitného zreteľa, b) nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne. Na prípad
dôvodu hodného osobitného zreteľa možno prihliadať na okolností, za ktorých došlo ku škode. Prihliadať
tiež na osobné, zárobkové, majetkové pomery toho, kto škodu spôsobil. Úmyselná forma zavinenia
vylučuje bez ďalších možností použitia možného zníženia náhrady škody.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca v bezprostrednej blízkosti
oplotenia navrhovateľov vykopal ryhu, pričom šlo o výkop v dĺžke 21,4 bm, urobený na parc. č. 518,
vlastnícky patriacej odporcovi pozdĺž parc. č. 515/1, vlastnícky patriacej navrhovateľom. Výkop má
rozmery o hĺbke 70 cm a šírke 30 cm. Ako vyplýva zo záveru znaleckého posudku znalca Ing. Igora

Klačka pri uvedených rozmeroch nastala strata stability základov oplotenia. Stabilita bola ohrozená
o 70 % nad rovnovážny stav. Dôsledkom výkopu prišlo k priamemu narušeniu statiky oplotenia. K
narušeniupodľavykonanéhoodkopudošlopocelejdĺžkeodkopu.Neskôrzostranyodporcudošlokjeho
zasypaniu, avšak ako ďalej vyplýva zo záveru uvedeného znaleckého posudku základ pri dlhodobom
odkopaní zeminy vykázal lokálnu stratu stability a teda i v prípade následného zasypania výkopu už

základ je porušený a pre ďalšiu bezpečnosť odporučil výmenu základovej konštrukcie po dĺžke ako
bol vyhotovený a vykonané oddilatovanie nového oplotenia z pôvodného oplotenia, kde výkop nebol
realizovaný. V doplnení znaleckého posudku znalec dospel k záveru, že základové konštrukcie nie sú v
stabilnom stave. Je potrebné vykonať opätovnú výmenu základu. Vyčíslená výška nákladov bola v sume
2.397,52 eura. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenú ryhu vykopal preto, lebo navrhovatelia

zvýšili pozemok oproti jeho a to o 30 cm. Ryhou chcel zariadiť, aby ďalej voda nestekala na jeho
pozemok, ale sa tam zachytávala. Podľa neho k poškodeniu oplotenia vôbec nedošlo.
Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že sú splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu,
ako to bolo konštatované v rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bolo čiastočne návrhu vyhovené, čo douplatneného nároku na náhradu škody v sume 1.198,76 eura, t. j. v jednej polovici vyčíslenej znalcom
a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Z dokazovania teda vyplýva, že odporca zodpovedá za škodu,
ktorá bola spôsobená navrhovateľom v 1/ a 2/ rade na uvedenom oplotení, ktorý vykopaním ryhy o

dĺžke 21,4 bm v blízkosti oplotenia navrhovateľov porušil právnu povinnosť spočívajúcu v správaní
odporcu v rozpore s objektívnym právom, keď nebol daný dôvod zvoliť takýto spôsob obrany zo strany
odporcu. Požiadavka takéhoto konania vyplývala pritom z ustanovenia § 415 OZ, podľa ktorého každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. Išlo o požiadavku takého konania na
strane odporcu, ktorý by nemal za následok vznik škody na majetku navrhovateľov a tým je daná teda

všeobecná zodpovednosť odporcu za škodu v zmysle § 420 OZ.

Súd v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu ďalej skúmal, či možno náhradu škody znížiť za
použitia ustanovenia § 450 OZ, podľa ktorého úmyselná forma zavinenia vylučuje bez ďalších možností
zníženie náhrady škody. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe úpravy v Trestnom zákone § 15
úmyseljepriamyalebonepriamy.Priamyúmyseljeten,keďškodcachcelspôsobomuvedenýmvzákone

porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Pokiaľ ide o nepriamy úmysel, ten je taký, že
vedel, že škodu môže spôsobiť a pre prípad, že ju spôsobí bol s tým uzrozumený. Z dokazovania mal za
preukázané, že v danom prípade konaním odporcu šlo o formu eventuálneho, resp. nepriameho úmyslu,
ktorý pri svojom konaní vykopaním uvedenej ryhy musel vedieť, že spôsobí škodu navrhovateľom na
plote, keď ryha bola vykopaná tesne vedľa základov plota, čo viedlo k strate stability plota a vzniku škody

na strane navrhovateľov tak ako to bolo posúdené tiež znalcom. Takže je tiež nesporné, že pri prípad, že
túto škodu spôsobí odporca navrhovateľom bol s tým uzrozumený. Podľa súdu odporca si bol vedomý
svojho konania, ktoré mohol pri kopaní ryhy riadne posúdiť a posúdiť najmä jeho následky, pričom neboli
zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali protiprávnosť konania odporcu. Teda, žeby šlo o plnenie
povinností, výkon práva alebo svojpomoc. Tiež nešlo o prípad, žeby bola zo strany odporcu nutná

prevenčná povinnosť a to zakročiť k odvráteniu hroziacej škody na jeho majetku. Pokiaľ právny zástupca
odporcu uviedol, že odporca svojím zákonným oprávnením vlastníka nehnuteľnosti v primeranom
rozsahu a podľa vlastného uváženia zakročil proti hroziacej škode súd mal zato, že spôsob akým k tomu
pristúpil a vzhľadom na danú okolnosť nemožno hovoriť o primeranosti spôsobu zakročenia k odvráteniu
škody, pretože bolo potrebné brať zreteľ k intenzite ohrozenia odporcovho majetku škodou, ktorá však

nebola takého charakteru, aby odporca pristúpil k výkopu vyššie spomínanej ryhy. Takže nešlo o spôsob
primeraný konkrétnemu ohrozeniu. Zákon nepiera možnosť ochrany majetku ale i táto ochrana musí byť
primeraná a v danom prípade odporcovi nič nebránilo domáhať sa svojho práva na súde, aby v prípade
ak by bolo preukázané ohrozenie majetku odporcu, mohlo dôjsť k uloženiu konkrétnej povinnosti a k
primeranému opatreniu k odvráteniu škody.

Pretože v danej veci bol preukázaný úmysel odporcu, nebolo možné použiť zmierňovacie právo pri
rozhodovaní o rozsahu náhrady škody podľa ustanovenia § 450 OZ. Pre použitie tohto ustanovenia
neboli splnené predpoklady pre zníženie rozsahu náhrady škody, ktorými sú, že musí ísť o prípad zvlášť
hodný osobitného zreteľa a nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne. To znamená, že úmyselná forma
zavinenia vylučuje bez ďalšieho možnosť použitia tohto zmierňovacieho pravidla. Preto súd rozhodol

tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 1.198,76 eura a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty je
do 165, 97 eura 16, 60 eura,

nad 165, 97 eura do 663, 88 eura 16, 60 eura
+ 1, 66 eura
za každých aj začatých 33, 19 eura
prevyšujúcich sumu 165, 97eura,
nad 663, 88 eura do 6 638, 78 eura 41, 49 eura

+ 9, 96 eura
za každých aj začatých 331, 94 eura
prevyšujúcich sumu 663, 88 eura,
nad 6 638, 78 eura do 33 193, 92 eura 220, 74 eura+ 16, 60 eura
za každých aj začatých 1 659, 70 eura
prevyšujúcich sumu 6 638, 78 eura,

nad 33 193, 92 eura 486, 29 eura
+ 6, 64 eura
za každých aj začatých 3 319, 39 eura
prevyšujúcich sumu 33 193, 92 eura.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v znení do 30.06.2013, Odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

Podľa§13aods.1písm.a)ažd)citovanejvyhlášky,vzneníod01.07.2013, Odmenavovýškezákladnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

Podľa § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky, Za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na
pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej
sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 15 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Právny zástupca navrhovateľov v 1/ a 2/ rade špecifikoval náhradu trov konania a to titulom súdneho
poplatku za návrh na predbežné opatrenie 33 eur, trovy znaleckého dôkazu zloženej zálohy v sume
300 eur a titulom trov právneho zastúpenia v dobe od rozšírenia návrhu a to za: rozšírenie návrhu
listom zo dňa 20.05.2013 uplatňujúc za úkon 101,25 eura, za účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014 za
úkon 101,25 eura, 1-krát režijný paušál 7,81 eura, a 1-krát režijný paušál 8,04 eura, spolu 15,85 eura,

zvýšené o 20 % DPH, t. j. o 43,67 eura, trovy právneho zastúpenia za uvedené úkony vyčíslil na sumu
262,02 eura. Ďalej na odvolacích trovách uplatnil za súdny poplatok za odvolanie 71,50 eura, titulom
trov právneho zastúpenia za úkon a to vyhotovenie odvolania 61,41 eura, režijný paušál 8,04 eura, DPH
z uvedených súm 13,89 eura, spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní 83,34 eura.
Ďalej na trovách právneho zastúpenia od odvolacieho konania si uplatnil zastúpenia na pojednávaní dňa

23.10.2015 nemeritórne 15,35 eura za úkon, zastúpenie na pojednávaní dňa 04.12.2015 sumu 61,41
eura, zastúpenie na pojednávaní dňa 08.01.2016 sumu 61,41 eura, režijný paušál 2-krát po 8,39 eura a
1-krát 8,58 eura, spolu 25,36 eura, DPH 20 %, t. j. 32,71 eura, trovy právneho zastúpenia od odvolacieho
konania 196,24 eura, spolu trovy vyčíslil na sumu 946,10 eura.Vychádzajúc zo zásady úspešnosti v konaní o trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením

súdneho poplatku za predbežné opatrenie v sume 33 eur a trovy znaleckého dôkazu, ktoré zložili ako
zálohu na znalecké dokazovanie v sume 300 eur. Ďalej titulom trov právneho zastúpenia v dobe od
rozšírenia návrhu čo do zaplatenia sumy 2.397,52 eura patrí právnemu zástupcovi odmena podľa §
10 ods. 1 vyhlášky za úkon právnej služby 101,25 eura. Táto odmena mu patrí za tieto úkony a to
rozšírenie návrhu listom zo dňa 20.05.2013 a za účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014, t. j. 2-krát po

101,25 eura, 1-krát režijný paušál 7,81 eura a 1-krát režijný paušál 8,04 eura, spolu titulom režijného
paušálu 15,85 eura, celé zvýšené o 20 % DPH, teda o 43,67 eura trovy právneho zastúpenia za uvedené
dva úkony tak predstavujú sumu 262,02 eura.
Proti rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu a to v polovici, t. j. vo výške
1.198,76 eura podali navrhovatelia odvolanie, a keďže predmetom ich odvolania bol zamietajúci výrok,
teda čo do sumy 1.198,76 eura za odvolanie zaplatili súdny poplatok vo výške 71,50 eura a ďalej im

patrí náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právneho zástupcu a to
vyhotovenie odvolania 61,41 eura, režijný paušál 8,04 eura, zvýšené o 20 % DPH, t. j. o 13,89 eura,
spolu 83,34 eura.
Nakoľko po rozhodnutí Krajského súdu predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.198,76 eura podľa
§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky sadzba tarifnej odmeny právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby

bola suma 61,41 eura. Právnemu zástupcovi súd priznal odmenu za zastúpenie na pojednávaní dňa
23.10.2015, išlo o odročené pojednávanie nemeritórne, takže mu patrí odmena vo výške 15,35 eura, t.
j. v jednej štvrtine, podľa § 13a ods. 4 vyhlášky, ďalej za účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015 odmena
v sume 61,41 eura, za zastúpenie na pojednávaní dňa 08.01.2016 odmena v sume 61,41 eura, režijný
paušál 2-krát po 8,39 eura a 1-krát 8,58 eura, spolu režijný paušál predstavuje sumu 25,35 eura, spolu

s odmenou za uvedené úkony zvýšené o 20 % DPH, t. j. o 32,71 eura trovy právneho zastúpenia od
odvolacieho konania sú vo výške 196,24 eura. Spolu trovy prvostupňového a odvolacieho konania
predstavujú sumu 946,10 eura.
K veci súd dodáva, že v časti už bolo rozhodované o náhrade trov konania a to uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 14.05.2014 č. k. 6C/196/2011 - 239, ktorým bolo konanie čo do zasypania zemnej ryhy

tak, ako je to uvedené vyššie zastavené a o trovách konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p., ktoré trovy boli vo výške 870,97 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.