Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200120
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca PhD a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: R. P.,
trvale bytom U. XXX, XXX XX U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.
k. 2Sd/6/2014-30 zo dňa 25. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/6/2014-30 zo dňa 25.
marca 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - O.. zo dňa 09.09.2013, ktorým priznala navrhovateľovi
podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
invalidný dôchodok v sume 38,60 eur mesačne od 04. apríla 2013 a zároveň potvrdil aj v priebehu
preskúmavacieho konania vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.01.2014, ktorým

odporkyňa podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok od 01. januára
2014 na 41,- eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že sa mu zdravotný stav zo dňa
na deň zhoršuje a žiadal rozhodnúť, tak ako si to vyžaduje jeho vážny zdravotný stav. K odvolaniu pripojil
lekársku správu zo 7.5.2014.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označila uvádzané dôvody za
neopodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť
fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho
poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na
účely správneho, ako aj súdneho konania.

Podľa jej názoru navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia
zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho
poistenia spochybnili alebo vyvrátili.Konštatovala, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli
dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového

úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou,
sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Preto navrhla obidve
rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 5. apríla
2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a
3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred
vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Podľa čl. 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2009 príslušná
inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:
a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli

splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky
doby poistenia alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto

právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;
ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky
podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov

všetkých daných členských štátov.

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.
1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený

zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia

príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak ako
ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu t. j., že
zdravotný stav navrhovateľa na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo 17.05.2013 posudzoval

posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne pobočky Michalovce dňa 17. mája 2013.
Z jeho posudku vyplýva, že u navrhovateľa ide o niekoľkoročnú anamnézu bolestí driekovej chrbtice,
výrazne zhoršených v roku 2012. V júli 2012 bol navrhovateľ hospitalizovaný na neurologickom
oddelení a pre nezlepšenie zdravotného stavu bol dňa 09.11.2012 operovaný. Po operácii pretrváva
radikulárny syndróm S1 vpravo. Podľa posudkového lekára rozhodujúce sú stavy po operácii chrbtice
a medzistavcových platničiek s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Dátum

vzniku invalidity posudkový lekár stanovil dňom 04.04.2013, t. j. dátum odborného vyšetrenia, ktoré
kompletne dokumentovalo nepriaznivý zdravotný stav.

Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 23.01.2014. V posudku

posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ sa od roku 2010 lieči pre bolesti chrbtice. Pre zhoršenie
bolestivo indikované MRI vyšetrenie chrbtice s verifikovaním ťažkých degeneratívnych zmien. Pre
neúspech konzervatívnej liečby bol dňa 09.11.2012 operovaný. Pooperačný stav nezlepšený, kontrolné
MRI vyšetrenie dokumentuje recidívu lézie diskov L4/5 vpravo, a preto bol opakovane operovaný
dňa 03.12.2013. Pooperačne kontrolným neurologickým vyšetrením bola naďalej dokumentovaná

porucha statodynamiky chrbtice s prejavmi koreňového dráždenia. V decembri 2013 bol navrhovateľ
vyšetrený aj psychiatrom, kompletný psychiatrický nález je v norme, v popredí klinického obrazu je
porucha spánku na podklade chronickej bolesti chrbtice a abúzus hypnotic a analgetik. Rozhodujúce
zdravotné postihnutie - stav po opakovanej operácii chrbtice s pretrvávajúcou poruchou statodynamiky
a prejavmi koreňového dráždenia zaradil rovnako ako posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne v

Michalovciach do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b prílohy 1 zákona o sociálnom poistení s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok vznikol s prihliadnutím
na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 2 597 dní. Z toho

dôvodu suma invalidného dôchodku navrhovateľa bol podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 určená, ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktoré zodpovedná
pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická
suma invalidného dôchodku je súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového

poistenia vyjadreného v rokoch vrátane pripočítaného obdobia, percentuálneho poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva podrobný postup pri výpočte čiastkového invalidného
dôchodku navrhovateľa, podľa ktorého suma invalidného dôchodku bola určená s prihliadnutím na

obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Českej republiky aj sumou
dôchodku v roku 2013 sa zvýši podľa § 82 ods. 13 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
252/2012 Z. z. o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal
čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku
podľa § 82 a 293ce zákona o sociálnom poistení bola ustanovená v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. sumou 5,90 €. Invalidný dôchodok navrhovateľa
bol zvýšený o sumu 3,20 eur mesačne, pričom táto suma bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia
invalidného dôchodku 5,90 eur mesačne a koeficientom 0,52592232, ktorý predstavuje pomernú časť
dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky.

Na rok 2014 bola stanovená pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku navrhovateľovi rozhodnutím
z 29.01.2014, a to rovnakým spôsobom t. j., že pevná suma invalidného dôchodku 4,50 € stanovená
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. bola vynásobená číslom0,052592232, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za pomerné obdobie dôchodkového
poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku spolu
so sumou zvýšenia je v roku 2014 41,00 €.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje
rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne
vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala
pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia

napadnutých rozhodnutí odporkyne resp. konania, ktoré im predchádzalo, ktoré by odôvodňovali ich
zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor
odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v
primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa a odvolací súd s prihliadnutím na
ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce
pochybnosti o náležitom posúdení jeho nepriaznivého zdravotného stavu resp. nesprávne právne
posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku

ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť,
že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľom v súdnom odvolacom konaní predložená lekárska

správa zo 7.5.2014, nepredstavuje nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými
lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní a
ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví
lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného
poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by

inak prijatý záver spochybňovali.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska
skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov
predloženými navrhovateľom, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných

rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľom uvádzané námietky nezakladajú
podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových
lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľa o tom,
že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané
len jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti

skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Postup odporkyne pri výpočte výšky invalidného
dôchodku v zmysle zákona o sociálnom poistení a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
882/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia podrobne odôvodnený v napadnutom
rozhodnutí ani pri zvýšení sumy invalidného dôchodku v zmysle zákona a opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 navrhovateľ nespochybnil, preto nebol v tomto

štádiu konania daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané
rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho

rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebol úspešný.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.