Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/68/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206217
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711206217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu U.. N. O. a členov senátu P.. P. M.
a U.. H. H. v právnej veci žalobcu: X., spol. s r.o., XXX XX X. XX, G.: XX XXX XXX zastúpeného U..
U. Q., advokátom, M. XXXX, S. proti žalovanej: G.. U. O., rod. S., nar. XX.X.XXXX, H. nad E. č. XXX
zastúpenej advokátskou kanceláriou U.. H. P., F.., P., P. - Y. s.r.o., P. 2, O., G.: XX XXX XXX o zaplatenie
XX XXX,XX eur s prísl., o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo
dňa 2.2.2015 č. k. 22Cb/189/2011-434, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi XX.XXX,XX eur s XX
% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi XX XXX,XX eur
s XX% úrokom z omeškania ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie založil na zistení, že právny predchodca žalovanej G.. Y. S. ako fyzická osoba - podnikateľ
(zomrel po začatí konania v roku XXXX) uzavrel so žalobcom v roku XXXX ústnu zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bola úprava terénu medzi hotelom X. patriacim objednávateľovi a vodnou nádržou
Q. v rozsahu asi XXXm x XXXm s výškovým rozdielom od brehu k budove asi X,Xm za účelom
výstavby X ihrísk. Zmluvné strany sa dohodli, že rozsah prác zadá G.. Y. S. a cenu určia podľa
realizovaných prác. Žalobca tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov, že práce boli
vykonávané podľa dohody po ukončení letnej sezóny na výzvu objednávateľa asi od polovice októbra
2005 do polovice novembra XXXX. Terénne úpravy vykonával žalobca na stredisku O. svojim bagrom
a dvoma nákladnými motorovými vozidlami, ale G.. A. S. nebol spokojný s postupom prác, žalobca
preto objednal od spoločnosti Y. a.s. P. buldozér, ktorého výkony podpisoval na denných záznamoch
G.. Y. S., za práce buldozéra na základe faktúr spoločnosti Y. a.s. však zaplatil žalobca. Vykonávanie
prác v rozhodnom období
a v uvedenom rozsahu potvrdili zamestnanci žalobcu - vodič bagra a vodič nákladného motorového
vozidla, buldozerista spoločnosti Y. a.s., bývalý zamestnanec žalobcu Q. G., ktorý riadil postup prác a
viedol stavebný denník, ktorý podľa jeho udania G.. A. S. denne sledoval, aby údaje v ňom zodpovedali
skutočne vykonaným prácam. X. zhodne vypovedali, že sa riadili pokynmi G.. A. S., ktorý práce denne
riadil. V rozhodnom čase starostka obce O. ako svedkyňa uviedla, že G.. A. S. požiadal o povolenie
vykonávať rekonštrukciu hotela a výstavbu športových ihrísk, ktoré bolo obcou vydané v apríli XXXX.

Žalobca uviedol, že koncom novembra XXXX vyúčtoval objednávateľovi vykonané práce, G.. A. S.
však povedal, že nemá peniaze, aby prišiel po ďalšej sezóne, preto žalobca faktúru stornoval, aby
nemusel odviesť DPH. Objednávateľ nezaplatil ani v roku XXXX, ani v roku XXXX a v roku XXXX sa
zmluvné strany dohodli, že objednávateľ zaplatí, ak mu žalobca vypracuje pre právneho predchodcu
žalovanej dva rozpočty, ktoré potreboval k žiadosti o poskytnutie peňazí z eurofondov. Zmluvné strany
za prítomnosti G.. O. dohodli splatnosť ceny diela tak, že práce budú uhradené po schválení žiadosti o
poskytnutie peňažných prostriedkov objednávateľovi z eurofondov. O tom, že peňažné prostriedky boli
právnemu predchodcovi žalovanej schválené, preukazoval žalobca oznámením o schválení žiadosti o
nenávratný finančný príspevok (vo výške XXX.XXX,XX eur) Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch
listom z XX.XX.XXXX a Akceptačným listom k schváleniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok
na realizáciu projektu Rekonštrukcia rekreačno-športového zariadenia „X. - N. Q.“. Žalobca tvrdil, že
rozpočty odovzdal právnemu predchodcovi žalovanej, ktorý však požadoval vypracovať ďalšie podklady
pre agentúru, tieto mu však už neposkytol, lebo za práce vykonané v roku XXXX podľa faktúry č.
XXXXXXXXXX splatnej XX.X.XXXX na sumu XX XXX,XX eur nezaplatil. Žalobca poukázal na to, že v
roku XXXX vykonal pre právneho predchodcu žalovanej ďalšie práce strojom O., ktoré G.. Y. S. prevzal,
čo preukazoval menovaným podpísaným záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. XXXXX.
Na zistenie ceny žalobcom vykonaných prác nariadil súd prvého stupňa znalecké dokazovanie. Zo
záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX z XX.X.XXXX znalkyne G.. P. P. vyplýva, že cena prác podľa
predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov je XX.XXX,XX eur s DPH, ktorá je predmetom
tohto konania.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu a namietala dôvodnosť žaloby, pretože žalobca
podľa jej vedomosti práce pre jej právneho predchodcu nevykonával, pretože ihriská boli vystavané
inou firmou v roku XXXX. Poukázala tiež na obmedzenú zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa -
pôvodného žalovaného G.. Y. S..

Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah účastníkov konania podľa ustanovení Obchodného zákonníka
upravujúcich zmluvu o dielo (§ 536 a nasl.), výklad vôle (§ 266), premlčanie (§ 387 a nasl.) a úroky z
omeškania (§ 365 a § 369 ods. 1), podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nadobúdanie
dedičstva a zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, podmienky v právnom úkone (§ 36) a privatívnu
nováciu (§ 570) a s poukazom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, že medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a právnym predchodcom žalovanej ako objednávateľom na základe ústne
uzavretej zmluvy o dielo vznikol platne obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého žalobca vykonal pre
objednávateľa - G.. Y. S. terénne úpravy na stredisku O., M. X.. Vykonanie prác v roku XXXX žalobcom
pre právneho predchodcu žalovanej podľa záveru súdu prvého stupňa preukazujú výpovede svedkov,
ktorí sa podieľali na výkone prác v období október - november XXXX a tiež listinné dôkazy - výkazy prác
buldozérom, ktoré podpisoval G.. A. S..

Námietku premlčania vznesenú žalovanou považoval súd prvého stupňa za nedôvodnú. Uviedol,
že oprávnenie objednávateľa a zhotoviteľa uzavrieť dohodu o čase plnenia finančného záväzku (o
splatnosti) nie je zákonom časovo obmedzené. Súd prvého stupňa poukázal na to, že práce boli
ukončené v novembri XXXX, zmluvné strany sa však viackrát dohodli na zmene doby splatnosti ceny
diela, čo mal súd prvého stupňa preukázané výpoveďou svedka Ing. P. O. a tiež následným správaním
sa zmluvných strán. V roku XXXX sa zmluvné strany dohodli, že cenu
diela objednávateľ uhradí po schválení dotácií. Z akceptačného listu vyplýva, že dňa X.XX.XXXX bola
G.. Y. S. schválená žiadosť o nenávratný finančný príspevok a tento deň súd prvého stupňa považoval
za naplnenie dohodnutej odkladacej podmienky, kedy došlo k splatnosti ceny za vykonané práce.
Keďže žaloba došla súdu dňa XX.X.XXXX, žalobca uplatnil nárok podľa záveru súdu prvého stupňa
včas, v štvorročnej premlčacej dobe. Aj v prípade, ak by bola splatnosť diela dohodnutá s odkladacou
podmienkou vyplatenia dotácií z eurofondov, súd prvého stupňa vyslovil záver, že došlo k zmareniu tejto
podmienky, lebo G.. S. zomrel a bolo potrebné podať novú žiadosť, v takom prípade však splatnosť
diela nastala najneskôr XX.X.XXXX, teda v deň, kedy žalobca a G.. A. S. uzavreli zmluvu o dielo na
rekonštrukciu rekreačno-športového zariadenia X. - N. Q., ktorá bola jedným z podkladov pre vyplatenie
dotácie. V prípade, ak nebola splatnosť dohodnutá ani inak určená, potom podľa § 340
ods. 2 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho
zhotoviteľ po odovzdaní diela o plnenie požiada. Súd prvého stupňa poukázal na to, že na základe ústnej
zmluvy o dielo z roku 2005 vykonával žalobca pre G.. A. S. práce ešte XX.X.XXXX a preukázateľne

vyzval objednávateľa na úhradu ceny diela faktúrou č. XXXXXXXXXX z X.X.XXXX, ani v takom prípade
nedošlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu, lebo žalobu podal na súde XX.X.XXXX.

Rozsah a cenu prác určil súd prvého stupňa podľa znaleckého posudku, ktorého závery vzhľadom na
výpovede svedkov a predložené listinné dôkazy považoval za vecne správne. Súčasne súd prvého
stupňa poukázal na to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, ani nenavrhla dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, že práce v roku XXXX boli vykonávané jej právnym predchodcom
svojpomocne.

K žalovanou namietanej obmedzenej dedičskej spôsobilosti, súd prvého stupňa uviedol, že podľa
dedičskej dohody nadobudla po poručiteľovi všetok majetok žalovaná a ako dedič zodpovedá za dlhy
poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. Z osvedčenia o dedičstve
zistil, že výška pohľadávok je vyššia ako výška dlhov, teda čistá hodnota dedičstva presahuje žalobcom
uplatnenú sumu, preto žalovaná zodpovedá za predmetný dlh poručiteľa.

Nárok uplatnený žalobou súd prvého stupňa posúdil ako dôvodný vo výške XX XXX,XX eur a na
zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovanú ako právnu nástupkyňu objednávateľa diela spolu s úrokmi z
omeškania, ktorých výška zodpovedá zákonnej úprave § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry (XX.X.XXXX) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, lebo žalobca ako odborne spôsobilý subjekt si mal byť vedomý
pri podaní žaloby účtovaným rozsahom a cenou uplatnených prác.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci konania.

Žalovaná odvolaním napadla výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel a výrok o
trovách konania. Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť, návrh v celom
rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila nedostatočne
zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Tvrdila,
že všetky práce na okolí hotela Sĺňava boli okrem svojpomocnej realizácie jej právnym predchodcom
vykonávané spoločnosťou Y. a.s., o čom predložila doklady z roku XXXX. Aj keď znalkyňa spochybnila
uvedené faktúry, pretože nie sú v nich uvedené popisy prác, žalovaná poukázala na to, že obsahujú
údaj o mieste výkonu prác - Q. pre zákazníka G.. Y. S. AN TI, pričom firma G.. Y. Titka AN TI nemala
na Q. iné prevádzky. Žalovaná uviedla, že o prácach spoločnosti Y. a.s. svedčí záznam o prevádzke
vozidla nákladnej dopravy z XX.X.XXXX, výkazy práce pojazdnej dielne z XX. - XX.X.XXXX, z XX.,
XX. a XX.X.XXXX a vystavené faktúry. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vyvážal zeminu, podľa žalovanej bez
súhlasu majiteľa, to nekorešponduje so skutočnosťou a žalobca nepreukázal, čo s vyvezenou zeminou
urobil, resp. či ju niekde uložil na skládke. Žalovaná tiež poukázala na to, že znalkyňa posudzovala
skutočný stav v roku XXXX, pričom v roku XXXX sa budovali ihriská dodávateľom G.. B. I. za XXX
XXX,XX eur, preto aj v prípade, ak by žalobca v roku XXXX vykonával nejaké zemné práce, nedá sa
ich rozsah vzhľadom na uvedené práce v roku XXXX zistiť. Vznesenú námietku premlčania považovala
žalovaná za dôvodnú, lebo nie je právne ani účtovne možné, aby za dielo z roku XXXX vystavil žalobca
daňový doklad - faktúru až v roku XXXX. Predloženú faktúru preto považovala za fiktívnu, aby žalobca v
roku XXXX neuplatňoval premlčanú faktúru. Žalovaná tvrdila, že odloženú splatnosť faktúry z novembra
XXXX žalobca nepreukázal a jej právny predchodca v údajnom stavebnom denníku tiež nepodpísal
žiadny záznam. P. za to, že ak tak G.. S. neurobil, žalovaný nemal realizovať nijakú činnosť. Výpoveď
G.. O. považovala žalovaná pre jeho pracovný pomer so žalobcom za nevierohodnú. K rozhodnutiu o
trovách konania žalovaná uviedla, že vo väčšej časti bola v konaní úspešná, a preto jej mala byť priznaná
alikvotná náhrada trov konania.

Žalobca odvolaním napadol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa.
Uviedol s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Košiciach vo veci XCo XXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, že v predmetnej veci rozhodnutie o určení výšky
plnenia plne záviselo od znaleckého posudku, preto mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenie § 142

ods. 3 O. s. p., ktoré je vo vzťahu k ustanoveniu § 142 ods. 2 lex specialis a
táto úprava má prednosť pred úpravou všeobecnou.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa sa po rozsiahlom dokazovaní
dostatočne a správne vyporiadal s námietkou premlčania a jeho rozhodnutie je správne, preto navrhol
rozsudok potvrdiť. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že práce na okolí hotela boli vykonávané svojpomocne,
zdôraznil, že počas celého konania nepredložila o tom žiadny dôkaz.
Uviedol, že spoločnosť Y. a.s. vykonávala pre právneho predchodcu žalovanej práce až v roku XXXX
a išlo o iné práce, ako boli vykonávané žalobcom. K námietke premlčania žalobca uviedol, že je bez
právneho významu na posudzovanie premlčania aplikovať zákon o účtovníctve, lebo záväzky nevznikajú
na základe účtovných dokladov, resp. fakturácie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v spornej veci bola úspešná
v prevažnej časti predmetu konania, keďže žalobcovi bola priznaná suma nižšia ako polovica žalovanej
sumy. Zastával názor, že žalobcovi nemožno priznať náhradu trov konania podľa §
142 ods. 3 O. s. p., lebo nemal úspech len v nepatrnej časti a rozhodnutie nezáviselo ani od znaleckého
posudku, lebo ten posúdil len aktuálny stav nehnuteľnosti po prácach uskutočnených v roku XXXX
spoločnosťou Y. a.s., teda nie žalobcom údajne vykonané práce v roku XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolania účastníkov konania v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s.
p., na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej vo veci samej nie je dôvodné a odvolanie žalobcu o trovách konania je dôvodné.

Odvolaním účastníkov konania bol napadnutý len výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi XX XXX,XX eur s úrokmi z omeškania a výrok o trovách konania.
Výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebol odvolaním napadnutý, stal
sa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť rozsudku vo
veci samej v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie
dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a k odvolaniu žalovanej odvolací súd
uvádza nasledovné:

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie, je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie na základe ktorého súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo alebo preto, že pri hodnotení dôkazov a zistení, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, príp. vierohodnosti je
logický rozpor alebo ktorý odporuje ustanoveniu § 133 až § 135 O. s. p.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku
ktorému dochádza, keď súd prvého stupňa použil iný právny predpis než, ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak
nesprávne aplikoval.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu,
svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z
odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
nároku žalobcu.

V odvolaní žalovaná namietala nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania, pretože žalobca
nepreukázal odloženú splatnosť faktúry a tiež považovala za účtovne ani právne za nemožné, aby za
práce v roku XXXX mohol žalobca vystaviť faktúru v roku XXXX.

Súd prvého stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie jasne, zrozumiteľne a logicky odôvodnil
záver o nedôvodnosti námietky premlčania. Svedeckou výpoveďou G.. O. bolo nepochybne preukázané,
že právny predchodca žalovanej sa niekoľkokrát dohodol so žalobcom o odklade splatnosti faktúry za
vykonané zemné práce, naposledy podľa dohody mala nastať splatnosť faktúry po schválení finančných
prostriedkov z eurofondov. Žalobca predložil listinné dôkazy preukazujúce, že právnemu predchodcovi
žalovanej boli skutočne finančné prostriedky schválené. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku
žalovanej o nedôveryhodnosti G.. O., keďže jeho pracovnoprávny vzťah k žalobcovi sa skončil dávno
pred podaním žaloby, pričom z výpovede menovaného vyplynulo aj to, že s G..
A. S. sa poznal už dávnejšie, pretože pracovali u spoločného zamestnávateľa.

Dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu o odložení splatnosti dlhu má podľa § 570 ods. 1
Občianskeho zákonníka za následok zánik pôvodného a vznik nového záväzku, pričom od splatnosti
nového záväzku začína bežať nová premlčacia doba.

Súd prvého stupňa vychádzal z listinného dôkazu - akceptačného listu, podľa ktorého boli právnemu
predchodcovi žalovanej dňa X.XX.XXXX schválené finančné prostriedky a tento deň považoval za deň
rozhodujúci pre začiatok plynutia novej premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcom proti žalovanému
na zaplatenie ceny diela. Právny vzťah účastníkov konania ako podnikateľov správne posúdil podľa
ustanovení Obchodného zákonníka vrátane aplikácie ustanovení o premlčaní a správne uzavrel, že
žalobca uplatnil nárok žalobou z XX.X.XXXX v
štvorročnej premlčacej dobe, teda včas. Ak žalobca nesprávne, v rozpore so zákonom o účtovníctve
vystavil faktúru za vykonané, nemá to vplyv na dohodu strán o zmene splatnosti záväzku objednávateľa
ani na začiatok plynutia novej premlčacej doby.

Odvolaciu námietku žalovanej, že zemné práce v okolí hotela vykonával jej právny predchodca
svojpomocne, resp. boli vykonané v roku XXXX spoločnosťou Y. a.s., nepovažoval odvolací súd
za dôvodnú. Predovšetkým vykonanie zemných prác svojpomocne právnym predchodcom žalovaná
nepreukázala a na toto tvrdenie nenavrhla vykonať ani dokazovanie. Odvolací súd nespochybňuje, že
v roku XXXX mohol vykonávať právny predchodca žalovanej prostredníctvom spoločnosti Y. a.s. určité
práce vo svojom objekte, z predložených faktúr však nevyplýva, o aké práce išlo. Aj v prípade, ak by
išlo o zemné práce, žalobca nielen svojimi zamestnancami, resp. bývalými
zamestnancami, ale aj zamestnancom Y. a.s. preukázal, že už v roku XXXX vykonal pre právneho
predchodcu žalovanej zemné práce. V konaní vypočutí svedkovia potvrdili druh prác vykonávaných
žalobcom pre právneho predchodcu žalovanej a lokalitu, v ktorej sa práce vykonávali, pričom z výpovede
vodiča nákladného motorového vozidla vyplýva, že zemina sa rozmiestňovala po upravovanej ploche.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v napadnutom rozsudku vec správne posúdil a
zaoberal sa všetkými žalovanou vznesenými námietkami. Y. v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože žalovaná v odvolaní
uvádzala rovnaké dôvody a poukazovala na rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvého
stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skutkovo i právne vyporiadal.

Odvolací súd preto rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi XX XXX,XX eur s úrokmi z omeškania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania na základe žalobcom podaného odvolania je aj preskúmanie výroku
o náhrade trov konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť akými úvahami sa súd spravoval pri
svojom rozhodovaní a tiež ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy. Nedostatok riadneho a
preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu
(čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd), spôsobuje, že konanie je zaťažené inou vadou (§205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia,
ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Aj rozhodnutie súdu o trovách konania musí byť vždy riadne odôvodnené. V
predmetnej veci súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 O. s. p., neodôvodnil však, prečo aplikoval práve toto ustanovenie a neuviedol dôvody, pre
ktoré žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Súčasne uviedol, že neaplikoval ustanovenie §
142 ods. 2 O. s. p., lebo „žalobca ako odborne spôsobilý subjekt si mal byť vedomý pri podaní žaloby
účtovaným rozsahom a cenou uplatnených prác“, rozhodnutie v tomto smere je nepreskúmateľné pre
nedostatok jasných a zrozumiteľných dôvodov.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V predmetnej veci žalobca a právny predchodca žalovanej uzavreli ústne zmluvu o dielo, v ktorej si
určili druh prác, ktoré mal žalobca ako zhotoviteľ pre objednávateľa vykonať a dohodli sa na odplatnosti
vykonaných prác s tým, že cenu určia po ich vykonaní. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku správne uviedol, že tak rozsah, ako aj cena prác závisela od znaleckého posudku, v ktorom
znalec na základe listinných dôkazov a výpovedí účastníkov konania a svedkov vypočítal (vzhľadom na
terén) rozsah žalobcom skutočne zrealizovaných prác a určil ich cenu. V takom prípade mal súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 142 ods. 3 O. s. p., pričom základom
pre určenie trov právneho zastúpenia je výška žalobcovi priznanej sumy.

Ak však súd prvého stupňa zastával názor, že sú tu okolnosti veci, pre ktoré nemožno žalobcovi priznať
trovy konania (§ 150 ods. 1 O. s. p.), čomu by napovedala posledná veta odôvodnenia rozsudku,
svoj záver mal odôvodniť jasne a zrozumiteľne, aby boli zrejmé dôvody a okolnosti, na ktorých založil
svoje rozhodnutie. Pokiaľ súd prvého stupňa mienil rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O. s. p., odvolací
súd poukazuje na to, že ide o výnimočné ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie predmetného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Vzhľadom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
zrušil a vec vracia súdu prvého stupňa v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude rozhodnúť o náhrade trov konania tak, aby z
odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé nielen aké ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku aplikoval
na rozhodnutie o náhrade trov konania, ale aj dôvody, pre ktoré použil práve toto ustanovenie.

V novom rozhodnutí o trovách rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.