Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613216564
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613216564.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci žalobkyne: M. Q., T..
XX.XX.XXXX, H. I. XXX/XX, XXX XX Y., právne zast. JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom
Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, proti žalovanej : Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, v konaní o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41 Košice, sp.zn.

3C/1096/2012 zo dňa 19.01.2012.

Odkladá sa vykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudkudoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 209,73 eur, na účet jej právneho
zástupcu vedený v ČSOB a.s. pobočka Lučenec, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 54714

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny
poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku,

Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. : 3C/1096/2012, ktorým
bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 96,76 eur ako
aj trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-eur. Rozhodcovskú doložku navrhovala žalobkyňa
pôvodneponechaťvplatnosti,rozhodcovzúčastnenýchnarozhodcovskomrozsudkuzodňa19.01.2012
vylúčiť z nového prerokovania a rozhodnutia veci a odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/1096/2012.

Samotnú žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX v znení dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, a to podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Vo všeobecných zmluvných podmienkach k poistnej zmluve
si účastníci poistnej zmluvy dohodli tzv. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky vzniknuté spory
budú namiesto súdneho konania rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom v

zmysle bodu XV. všeobecných zmluvných podmienkach k poistnej zmluve. Dňa 18.05.2009 jej žalovaný
písomne oznámil, že z dôvodu neplatenia poistného, ku dňu XX.XX.XXXX zrušil poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, pričom definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve predstavuje nedoplatok 54,31
eur. Tento dlh voči žalovanému vysporiadala, čo jej žalovaný potvrdil listom zo dňa 31.05.2012.
Napriek tejto skutočnosti, že jej žalovaný potvrdil, že dlh už voči nemu nemá, bol jej dňa
24.06.2013 doručený druhý rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/1096/2012 zo dňa 19.01.2012, kde sa

prostredníctvom Arbitrážneho súdu Košice žalovaný domáhal zaplatenia ďalšej čiastky vo výške 96,76
eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,-eur.Žalobkyňa vo svojom návrhu poukazovala na tú skutočnosť, že jej nebola ako účastníkovi
rozhodcovského konania doručená žaloba v rozhodcovskom konaní a následne nemala možnosť v

rozhodcovskom konaní podať žalobnú odpoveď alebo inak obhajovať svoje záujmy. Tým bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe podaním zo dňa 02.12.2013 v
ktoromuviedol,žerozhodcovskýrozsudok,ktorýbolvovecivydanýmôžepodliehaťsúdnemuprieskumu

iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Zb. zákonov s tým, že súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania
nevybočovalzmedzípredvídanýchv§40ods.1písm.a)aži)zákonač.244/2002Z.z..Ďalejpoukázalna
tú skutočnosť, že navrhovateľovi nebolo odňaté právo na prístup k rozhodcovskému súdu. Šlo o vydanie
rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní, na podklade návrhu odporcu, pričom využitím odporu by
došlo k zrušeniu rozsudku a ďalšiemu konaniu pred rozhodcovským súdom za účasti oboch účastníkov

sporu. Žalovaný považuje za nesporné, že so žalobkyňou uzavrel dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania
č. XX/XXXX k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu II. týchto osobitných zmluvných dojednaní bola
aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku považuje žalovaný za jednoznačne individuálne
dojednanú, a to pre svoj osobitný charakter, kedy bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného

textu všeobecných poistných podmienok ( ďalej len VPP ). Žalobkyňa tak mala dve možnosti: spolu
s podpisom poistnej zmluvy a VPP podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú
doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie XV. všeobecných poistných podmienok na
svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia
čl. XV. všeobecných poistných podmienok a tým by poistný vzťah nebol v ostatnom dotknutý. Vo svojom

podaní žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov a to na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove, sp.zn. 10CoE/51/2011 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/56/2013 a
41CoE/138/2013.
Žalovaný ďalej uviedol, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol na základe neplatenia
poistného ukončený dňa 25.05.2009 a pri zániku tohto poistného vzťahu dlhovala žalobkyňu sumu 54,31

eur,ktorúsižalovanýúspešneodžalobkynevymoholvrozhodcovskomkonanívedenomnaArbitrážnom
súde Košice pod č.k. 2C/1608/2009.

Žalovaný následne podal dňa 02.01.2012 na arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie
pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. Išlo o pohľadávku vyčíslenú na sumu 96,76 eur a táto

zodpovedala obstarávacím nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistenia. Predmetom
konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške
obstarávacích nákladov za uzavretie poistnej zmluvy s dobou trvania poistenia od 21.12.2007 do
25.12.2013 v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu na základe prejavu vôle
žalobkyne.

V závere svojho podania žalovaný navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.c) O.s.p. o
ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 13.01.2014 sp.zn. 10C/92/2013 - 93 tak, že návrh žalovaného
na prerušenie konania zamieta. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2014.

Žalovaný svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním zo dňa 21.03.2014 v ktorom poukazoval najmä na
nesprávny slovenský preklad Smernice 93/13/EHS a v dôsledku toho na jej nesprávnu implementáciu,
čím slovenský zákonodarca podstatne sťažil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských
zmluvách. V tomto svojom podaní opäť hodnotil rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú,
nakoľko žalobca bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaný o tom, čo obnáša

mimosúdne riešenie sporu podľa zákona č. 244/2002 Zb.z., a to zo strany sprostredkovateľa poistenia
postupom podľa zákona č. 340/2005 Zb.z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí "Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta". V závere svojho doplneného vyjadrenia žalovaný popisuje proces
uzatvárania poistnej zmluvy podľa ktorého, žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú
na uzatvorenie poistnej zmluvy ako i na písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania

so žalobcom, následne sprostredkovateľ poistenia bol povinný podľa § 10 ods. 13 písm.e) zákona
č. 340/2005 Zb.z. pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcovi oznámiť osobitné predpisy upravujúce
mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia a žalobca bol osobitne
upozornený na zákon č. 244/2002 Zb.z. ako aj na časť XV. VPP. Po splnení týchto zákonných podmienokbol sprostredkovateľ poistenia povinný vyhotoviť tzv. "Záznam o požiadavkách a potrebách klienta"
v ktorom sú uvedené podstatné body týkajúce sa splnenia uvedených náležitostí. V závere tohto
Záznamu nad podpisom žalobcu je uvedené, že informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli

podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.

V priebehu súdneho konania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, poprela platnosť rozhodcovskej doložky a požiadal o zmenu petitu
žalobného návrhu tak, že nový petit žalobného návrhu znie: rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu,

Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/1096/2012 sa zrušuje s poukazom na ustanovenie
§ 40 ods. 1 písm.c) g) j).

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov
konania pripustil zmenu žalobného návrhu.

Právny zástupca žalovaného v priebehu konania zotrval na svojich doterajších najmä písomných
vyjadreniach, poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa už raz akceptovala rozhodcovskú doložku, a
to konkrétne z tejto poistnej zmluvy, nakoľko plnila na základe už jedného rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice č. 2C/1608/09 z 08.03.2010, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konštatovaním obsahu písomnej žaloby, poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa 09.01.2008,
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní č.XX/XXXX k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX, zo spisu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 3C/1096/2012,
Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve XXXXXXXXXX a ostatnými listinnými

dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

ŽalobkyňauzavreladňaXX.XX.XXXXsožalovanýmpoistnúzmluvuč.XXXXXXXXXXvznenídodatkuč.
1 k poistnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné poistné podmienky žalovaného,

vrátane osobitného zmluvného dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil žalobkyni, že z dôvodu neplatenia poistného za dve poistné
obdobia, ku dňu XX.XX.XXXX zrušil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom definitívny finančný
zostatok na poistnej zmluve je vo výške nedoplatku 54,31 eur. Úhradu žiadal vykonať do 7 dní od

doručenia oznámenia.

Návrhom na začatie konania zo dňa 16.9.2009 podaným na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na
Alžbetinej č. 41, si žalovaný voči žalobkyni uplatnil pohľadávku vo výške 54,31eur s prísl. Pozostávajúcu
z dlžného poistného a úroku z omeškania.

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. 2C/1608/2009 z 08.03.2010 bola
žalobkyňa zaviazaná, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila peňažnú sumu vo
výške 54,31eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%ročne od 25.05.2009 až do zaplatenia na účet
žalobcu ( v tomto konaní žalovaného ) a trovy rozhodcovského konania vo výške 230,-eur.

Listom zo dňa 31.05.2012 žalovaný žalobkyni oznamuje, že jej záväzky vyplývajúce zo súdneho
rozhodnutia Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/1608/2009 má v plnej výške vysporiadané.

Druhýmnávrhomnazačatiekonaniazodňa02.01.2012podanýmnaArbitrážnomsúdeKošicesosídlom

na Alžbetinej č. 41, si žalovaný voči žalobkyni uplatnil pohľadávku vo výške 96,76eura s prísl., ktorá
mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle
čl. XVII. písm.7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

V poradí druhým rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1096/2012 zo dňa 19.

januára2012bolažalobkyniuloženápovinnosťzaplatiťsumuvovýške96,76euratrovyrozhodcovského
konania vo výške 276,-eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený až dňa 24.06.2013.Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Zb.z.orozhodcovskomkonaní,žalobuozrušenierozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne príslušnom súde v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V súlade s podanou žalobou súd zameral

dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa dôvodne popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z bodu 1 časť XV. VPP, žalovaného vyplýva, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Podľa bodu 2 časť XV. VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadukprípadutromafyzickýmiosobamipoverenýmina
výkonrozhodcuzostranypoisťovne.Svojvýslovný,bezvýhradnýaneodvolateľnýsúhlastýmtovyjadruje
poistník podpisom týchto VPP.

Podľa bodu 5 časť XV. VPP, rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a
nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody pre ktoré možno
začať obnovu podľa osobitného zákona nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v bode 2 obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy o tom,
že sa podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu podpísania poistnej zmluvy, t.j. ku
dňu 17.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po preskúmaní poistnej zmluvy ako aj všeobecných poistných podmienok a vyhodnotením právneho
statusu účastníkov konania súd zastáva názor, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je totiž
zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného

registra, a žalobca ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Toto sa týka aj predmetnej

veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom vytlačenom formulári.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom, preto je podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho
poplatku za predmetné konanie.

Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení namietal skutočnosť, že žalobca nezaplatil súdny
poplatok za predmetný návrh, súd poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie
legislatívy zo dňa 29.04.2010 z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.za)
Zákona o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany

svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z.
s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii navrhovateľa, ale aj
keď si uplatňuje svoje práva v pozícii odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na
plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku
za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd ďalej poukazuje na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl.3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,

ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietky,žeštandardnápodmienkabolaindividuálnedohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.Podľa čl. 3 ods. 3 Smernicu Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane ( príloha ods. 1 písm.q) ).

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS.

Súd opäť považuje za potrebné zdôrazniť znenie XV. časti, 2. bodu VPP žalovaného, podľa ktorého
ak poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stavy rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami, poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Citované ustanovenie VPP žalovaného, ktoré okrem iného dáva žalovanému možnosť
vytvoriť rozhodcovský súd troma fyzickými osobami podľa vlastného výberu, je potrebné považovať
za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach a je súčasťou nepriehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho
s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo VPP. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky
vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenie prípadného sporu a núti

ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a týmto mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a preto nemá žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu tohto konania,
že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok
účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR ( 3Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013)

sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci
VPP. Najvyšší súd SR sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou prvostupňových aj odvolacích
súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi
žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecných poistných podmienok pod bodom XV.
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných

podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak ako je formulovaná v
časti XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom,čímdošloknarušeniusmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamivneprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom
ktorej je aj táto doložka, vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu, a rozhodcovský rozsudok iba

formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru NS SR nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačenéhoformulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Súd konštatuje, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručovalo
porovnateľné procesné práva so súdnym konaním, a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Z výpovedi žalobkyne jednoznačne vyplýva, že pri uzavieraní poistných zmlúv neboli vyjednávané

žiadne zmluvné dojednania a ako spotrebiteľka poistenia nemala vedomosť o obsahu a pojme
rozhodcovská doložka. Žalobkyňa, teda ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej
doložky, mohla ju buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom, teda žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom
neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny
návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Na uvedenej skutočnosti

nič nemení ani listinný dôkaz na ktorý poukazoval odporca a to záznam sprostredkovateľa poistenia
o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve, ktorý bol spísaný pri uzatváraní
poistnejzmluvy.Akbysatotižžalobkyňarozhodlaosobitneindividuálnevyjednaťrozhodcovskúdoložku,
zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia ako aj samotná zmluva neboli na predtlačenom
formulári, alebo by boli osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si

žalobkyňa individuálne želala. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta
preukazuje, že v danom prípade ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť
individuálne dohodnúť obsah podmienok. Takýto predtlačený formulár súd nepovažoval za dôkaz, ktorý
by preukazoval individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

Súd musí opäť poukazovať aj na neprimeranosť arbitrážneho procesu, kedy v predmetnej veci
trovy rozhodcu prevyšujú niekoľkonásobne vymáhanú istinu pohľadávky. Konanie žalovaného hodnotí
súd ako v rozpore s dobrými mravmi aj čo sa týka uplatňovania si jednotlivých pohľadávok v
rozhodcovskom konaní, keď si v rámci prvého rozhodcovského konania 2C/1608/2009 uplatnil
pohľadávku za dve poistné obdobia vo výške 54,31eur, pričom trovy rozhodcovského konania

predstavujú 230,-eur, a následne v ďalšom rozhodcovskom konaní 3C/1096/2012 osobitnú pohľadávku
vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia v sume 96,76 eur, pričom trovy
rozhodcovského konania predstavujú 276,-eur a to napriek tej skutočnosti, že listom zo dňa 31.05.2012
informoval žalobkyňu, že všetky záväzky vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia arbitrážneho súdu sp.zn.
2C/1608/2009 má v plnej výške vysporiadané a nijakú ďalšiu osobitnú pohľadávku voči nej neuvádza.

Súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalovaná plnením rozhodcovského
rozsudku 2C/1608/2009 uznala platnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko z výpovede žalobkyne
vyplynulo,želenplnilat.j.zaplatiladlžnépoistné,nakoľkosibolavedomátejtosvojejpovinnostianemala
vedomosť o tom, čo znamená rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie "najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovanie služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnováhu zmluvných strán

a porušenie zmluvnej slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v predmetnej veci došlo k porušeniu
ustanovenia § 40 ods. 1 písm.c) a g) zákona č. 244/2002 Zb.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko
formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so
spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a
navyševzmyslepísm.c)citovanéhozákonajedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapoprelplatnosť
rozhodcovskej zmluvy.

Z dôvodu hospodárnosti konania súd nepripustil žalovaným navrhovaný dôkaz a to výpoveď
sprostredkovateľky poistenia, nakoľko ani výpoveď tohto svedka by nijakým spôsobom nemohla
ovplyvniť fakt, že rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktorý tvorí
jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a je vyhotovený v predtlačenej formulárovej forme, čo samoo sebe vylučuje záver o individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky, preto výpoveď danej
svedkyne by nijako nemohla zvrátiť rozhodnutie vo veci samej.

V priebehu konania nebola preukázaná jediná okolnosť, ktorá by odôvodňovala výhodnosť spôsobu
riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy v rozhodcovskom konaní z hľadiska žalobkyne
oproti konaniu pred súdmi všeobecnej sústavy súdov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa
teda nemala žiaden dôvod rozhodcovskú doložku podpisovať. Podpisom rozhodcovskej doložky sa
práve naopak jej procesné postavenie stalo neistým, najmä čo sa týka miesta rozhodcovského súdu,

personálneho zloženia ako aj procesných predpisov, ktoré bude rozhodcovský súd vo svojej činnosti
uplatňovať.

Z týchto dôvodov je potrebné považovať konanie žalovaného pri dojednaní rozhodcovskej doložky
samotných všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007
všeobecným poistným podmienkam za konanie v rozpore s dobrými mravmi ako to má na mysli

ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Zb.z. .

Zároveň tým došlo k naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm.c) zákona
č. 244/2002 Zb.z. z dôvodu popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb.z. , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako

je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Vzhľadom na odlišné právne následky zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm.c) alebo z

iného dôvodu podľa § 40 ods. 1 súd ďalej neskúmal otázku, či pri uzavieraní poistnej zmluvy účastníkmi
konania boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40
ods. 1 písm.j) citovaného zákona, nakoľko je zrejmé, že o ďalších dôvodoch a porušení spotrebiteľského
právasabuderozhodovaťpozrušenírozhodcovskéhorozsudkuvrámcipokračovaniasúdnehokonania.

Súd takto zrušil rozsudok rozhodcovského súdu z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.c) a g).

Žalobkyňa súčasne podala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu, a to
v čl. IV žalobného návrhu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb. zákonov o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vyššie uvedené ustanovenie dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku možnosť
odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že
účastník podá návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd má za to, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by žalobkyni hrozila závažná ujma,
preto súd využil možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspešnosti v súdnom
konaní.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania na strane žalobkyne ako úspešnej účastníčky konania spočívajú v trovách jej právneho
zastúpenia, ktoré súd priznal v sume 209,73 eur pozostávajúce z 3 úkonov právnej služby ( 1.prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady klienta, 2.účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014, 3.účasť
na pojednávaní dňa 03.09.2014 ) po 61,87eur + režijný paušál v sume 8,04eur x 3, spolu teda vo
výške 209,73eur s odkazom na ustanovenie §11 ods. 1 písm b)a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č.655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších právnych predpisov.
Súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania jej právnemu zástupcovi podľa
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie
práva.

Žalovaného súd podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 3c sadzobníka
súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 331,50 eur,
nakoľko žalobca bol v tomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov a bol v konaní úspešný.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.