Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218175
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114218175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa : C. M., štátny občan D.
republiky, bytom P., E. XXXX/XX, proti odporcovi : K. M. , štátny občan D. republiky, bytom P., C. J. XXXX/
X, zastúpeného v konaní splnomocneným zástupcom I. T., bytom P. - T., G. G. XXX/XX, o návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu , na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 34C/45/2014-31, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.08.2013, č.k. 30P/229/2012-28, s účinnosťou od
31.07.2014. Vzájomný návrh odporcu, aby súd uložil C. zákaz spočívajúci v správaní sa, ktoré by bránilo
K. M. študovať a vzdelávať sa na dennom štúdiu, vylúčil na samostatné konanie.

Právne vec odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1 , § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti proti odporcovi, ktorý je jeho plnoletým synom a to s účinnosťou od 31.7.2014. Uviedol, že
jeho vyživovacia povinnosť k odporcovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo
dňa 15.8.2013 č.k.30P/229/2012-28, ktorým rozsudkom bol zaviazaný platiť výživné odporcovi vo výške
150,-Eur mesačne. Uviedol, že odporca v júni 2011 záverečnými skúškami ukončil trojročné štúdium na

M. a získal výučný list v odbore G., v júni 2014 záverečnými skúškami ukončil trojročné štúdium na M.
a získal výučný list v odbore M.. Je toho názoru, že odporca je schopný sám sa živiť a jeho vyživovacia
povinnosť k nemu zanikla. Navrhovateľ uviedol, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podával
v čase keď odporca mal ukončené štúdium už na druhom odbore danej školy a má vedomosť, že v
súčasnosti sa odporca učí na treťom odbore na tej istej škole, odbor sB., čo v sebe zahŕňa už ním E.
a teraz by získal výučný list len na upratovanie, pričom uvedená škola mu už nič nedá a považuje za
zbytočné pokračovanie odporcu v učení na danej škole. Navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že odporca

má znížený intelekt, ale v minulosti navštevoval bežnú základnú školu, nie špeciálnu, teda jeho stav
nie je taký zlý a až po ukončení ZŠ mu bolo odporučené uvedené Odborné učilište v B.. Domnieva
sa, že odporca stále chodí do školy na základe požiadavky jeho matky a to z dôvodu, aby on platil na
neho výživné. Myslí si, že odporca by mohol pracovať napríklad ako pomocník v kuchyni, pretože v lete
takto brigádoval. Poukázal na to, že odporca už má dva výučné listy, a preto by bol schopný sám sa
živiť a pokračovanie v jeho učení na učilišti považuje len za účelové. Zdôraznil, že aj s poukazom na

danosti odporcu by bolo v jeho záujme, aby sa čím skôr integroval a zaradil do pracovného procesu.
Navrhovateľ spochybnil tvrdenie odporcu o jeho neschopnosti samostatne sa živiť kvôli jeho mentálnym
schopnostiam, pričom poukázal na to, že odporca bol dokonca aj v USA bez doprovodu matky, aleboišiel sám na futbalový zápas do Talianska a pod., teda hoci má nižší intelekt, má aj nejaké mentálne
schopnosti a bol by schopný vykonávať napr. nejaké pomocné práce v kuchyni a pod. Navrhovateľ
poukázal na to, že nezamestnanosť matky odporcu a jej neplatné výpovede z pracovného pomeru

nesúvisia s týmto konaním, že v domácnosti odporcu bývajú traja dospelí ľudia, ktorí môžu pracovať
a nevie, prečo by platenie úveru matky odporcu mal znášať on prostredníctvom platenia výživného
odporcovi.
Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, mal súd za
preukázané, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne, preto mu súd vyhovel.

V zmysle Zákona o rodine trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k ich dieťaťu je viazané na jeho
schopnosť samo sa živiť. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že štúdium aj už plnoletého dieťaťa na
dennom odbore štúdia je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, pretože sa jedná
o prípravu dieťaťa na budúce povolanie, ale má sa na mysli štúdium a zvyšovanie kvalifikácie dieťaťa
ako jeho príprava na budúce povolanie a nie rôzne opakované štúdia bez zvyšovania kvalifikácie a s
dosahovaním rovnakého stupňa vzdelania. Vyživovacia povinnosť z uhľa pohľadu prípravy na povolanie

končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania dieťaťa v bežnom vzdelávacom procese.
Rozhodnutie dieťaťa po ukončení štúdia na jednej škole znova začať štúdium na škole s dosiahnutím
rovnakého stupňa vzdelania, už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania, pretože dieťa už v rámci
svojichmožnostídosiahlosvojnajvyššímožnýstupeňvzdelania,ajetedapripravenéživiťsaďalejsamé.
Rodič sa môže dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde o zákonný

nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde
žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. Nakoľko odporca je už vyučený a má dokonca dva výučné
listy, súd má za to, že je preto schopný sám sa živiť a to aj s prihliadnutím na jeho znížený intelekt, na
ktorý sa odporca odvolával. Je pravdou, že pracovné schopnosti odporcu sú čiastočne znížené, nakoľko
ten bol odborným posudkom Sociálnej poisťovne uznaný za čiastočne invalidného s mierou poklesu

jeho pracovnej schopnosti 50 %, ale práve preto mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý
aktuálne poberá vo výške 161,80 Eur mesačne a táto dôchodková dávka kompenzuje jeho čiastočný
pokles pracovnej schopnosti. S poukazom na tento invalidný dôchodok a dva výučné listy odporcu má
súd za to, že odporca je objektívne schopný sám sa živiť. Okolnosť, že odporca si ale prácu vôbec
nehľadá, ale naďalej sa učí už v treťom odbore odborného učilišťa, pričom si tým vôbec nezvyšuje

svoju kvalifikáciu, nie je podľa názoru súd dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
odporcovi. Okrem toho súd poukazuje na to, že odporca paradoxne tvrdí, že je neschopný sám sa živiť,
a preto je výživou odkázaný na navrhovateľa, hoci na druhej strane on finančne podporuje svoju matku,
nakoľkozosvojhoinvalidnéhodôchodkuplatídlhjehomatkyvočibanke. Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
na to, že ak by dieťa nebolo schopné samo sa živiť, boli by povinní prispievať na jeho výživu obaja jeho

rodičia. Preto ak odporca tvrdí, že je neschopný samostatne sa živiť, mala by na jeho výživu prispievať aj
jehomatka;pretopotomparadoxnevyznievauvedenáskutočnosť,žeodporca,svojouvýživouodkázaný
na svojich rodičov, finančne prispieva zo svojho invalidného dôchodku alebo zo svojho výživného od
navrhovateľa svojej matke, za ktorú spláca jej úver. Je pravdou, že nie je správne, že odporca zo svojho
invalidného dôchodku spláca úver jeho matky, ktorý si ona zobrala za účelom vyporiadania jej BSM,

ale toto by si mala uvedomiť predovšetkým matka odporcu, pretože jej dlh je splácaný z dôchodku
odporcu. Z uvedeného potom súd vyvodil záver, že keďže je odporca dokonca schopný zo svojho
príjmu finančne prispievať aj svojej matke na úhradu jej dlhu, potom by mal byť schopný finančne
uspokojovať svoje potreby. Na základe uvedeného súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa k odporcovi zrušil v zmysle návrhu s účinnosťou od 31.7.2014, kedy už mal

odporca absolvovanú záverečnú skúšku a výučný list z už jeho druhého učebného odboru a kedy už bol
poberateľom invalidného dôchodku. Nad rámec uvedeného súd ešte poznamenáva, že pokiaľ odporca
poukázal na ním podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti a dal súdu do pozornosti možnosť
spojenia vecí alebo odročenia resp. prerušenia tohto konania, súd taký postup nezvolil, nakoľko ho
nepovažoval za dôvodný. Keďže odporca na pojednávaní vzniesol vzájomný návrh a trval na svojom

vzájomnom návrhu, ktorým žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi zákaz spočívajúci v správaní sa, ktoré
by bránilo K. M. študovať a vzdelávať sa na dennom štúdiu, súd uvedený návrh vylúčil na samostatné
konanie na ďalší procesný postup. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s §
151 ods.1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal,
pretože ich náhradu nežiadal a v podstate mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

Odporca proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti zrušenia vyživovacej povinnosti, zrušil. Uviedol, že
odporcovi Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na vzdelanie a vzhľadom na skutočnosť, že je
zdravotne postihnutý, sa potrebuje učiť oproti zdravým aj trikrát, aby sa pripravil na povolanie. Uznal,že poberá invalidný dôchodok vo výške 160,- eur, i napriek tomu, výška dôchodku nepokrýva štúdium.
Odporca splnil zákonom stanovené podmienky nezaopatreného dieťaťa na výživné a to :
a/ nesmie byť vylúčený zo štúdia

b/ nesmie opakovať ten istý vzdelávací odbor
c/ nesmie presiahnuť 26 rokov
d/ musí navštevovať denné štúdium
Odporca je zdravotne postihnutá osoba, čo okresný súd nezohľadnil. Okresný súd pochybil, keď
nerozhodol o dohode o zvýšení výživného o 50,- eur. Namietal, že okresný súd nespojil na spoločné

konanie návrh o zvýšenie výživného.
Navrhovateľ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca neuvádza žiadne nové
skutočnosti ani relevantné dôvody, ktoré by mohli mať význam na zmenu rozhodnutia v rámci
odvolacieho konania. Navrhol podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok
potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212

ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové

pomery. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik
vyživovacejpovinnostirodičov.Rovnakonestačípreukázanieskutočnosti,žedieťaužjeschopnénejakej
zárobkovej činnosti. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní , hoci už ukončilo
prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom je aj
skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Vyživovacia

povinnosť /z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie/ končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa
vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Rozhodnutie dieťaťa pokračovať po skončení jednej školy v
štúdiu na druhej škole rovnakého stupňa už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Dieťa dosiahlo
vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej samé. Dieťa je
schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov

živiťsvojedieťanetrvá,akdieťaužukončiloprípravunapovolanie,máprimeranýzdravotnýstav,existujú
preň pracovné príležitosti , avšak dieťa nemá o ne záujem a z vlastnej vôle nepracuje.
V danej veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporcovi , upravenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín , č. k. 30P/229/2012-28
zo dňa 15.08.2013, a to tak, že s účinnosťou od 01.08.2013 bola zvýšená vyživovacia povinnosť

navrhovateľa k odporcovi na sumu 116,- eur mesačne , ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
20.08.2013.
Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť dôvodov odvolania. Z vykonaného
dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že odporca má ukončené vzdelanie na M. učilišti v B. a
to v dvoch odboroch, s 2 výučnými listami, v učebnom odbore G. E., zameranie zH., D. a v učebnom

odbore M. G. : G.l. Správne vyhodnotil okresný súd skutočnosť, že štúdium plnoletého dieťaťa na
dennom odbore štúdia je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičia k dieťaťu, pretože sa jedná
o prípravu dieťaťa na budúce povolanie, ale má na mysli štúdium a zvyšovanie kvalifikácie dieťaťa a
príprava na budúce povolanie a nie rôzne opakované štúdiá bez zvyšovania kvalifikácie s dosiahnutím
rovnakého stupňa vzdelania. Odporca má dva výučné listy a je schopný sám sa živiť a jeho rozhodnutie

pokračovať po skončení jednej školy v štúdiu na druhej škole rovnakého stupňa už nezakladá povinnosť
ďalšieho vyživovania navrhovateľom .
Sám odporca vo vyjadrení uviedol, že si nikdy prácu nehľadal , teda nepreukázal reálnu možnosť
zamestnať sa vo vyštudovaných odboroch. Odporca je objektívne schopný sám sa živiť a uspokojovať
svoje potreby a je nesprávne pričítať jeho pasivitu v schopnosti nájsť si zamestnanie na ťarchu

navrhovateľa. Rovnako zdravotný stav odporcu neodôvodňuje skutočnosť riadne sa zamestnať, keď
odporca je poberateľom invalidného dôchodku a jeho miera poklesu vykonávať činnosť je 50% .V zmysle ust. § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o prídavku na dieťa
a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nezaopatrené dieťa podľa tohto
zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre
chorobu alebo úraz.
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa,
a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku, alebo
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 600/2003 Z. z. , sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona
je aj obdobie
a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského
roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b) od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú
školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, 11)
najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, 12)
d) po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého

stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium
prvého stupňa.
V zmysle ust. § 72 z.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) , výchova a vzdelávanie
v stredných školách môže byť ukončené
a) záverečnou skúškou,

b) maturitnou skúškou,
c) záverečnou pomaturitnou skúškou,
d) absolventskou skúškou.

Odvolací súd dôsledným a starostlivým vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel k

jednoznačnému záveru o nedôvodnosti odvolania podaného odporcom , vychádzajúc zo zistenia, že
odporca má výučný list a absolvoval záverečnú skúšku a je poberateľom invalidného dôchodku , čím sa
stalosobou,ktorújepotrebnézhľadiskazákonnýchpredpokladovpovažovaťzaschopnúsamostatnesa
živiť,pretože vykonanýmdokazovanímnebolozistené,žebyodporca trpeltakýmzávažnýmochorením,
či zdravotným postihnutím, ktoré by znemožňovalo, či výrazne obmedzovalo jeho spôsobilosť zaradenia

sadopracovnéhoprocesuzaúčelomvýkonuzárobkovej činnosti. Niejedôvodnánámietkaodporcu,že
je osobou nezaopatrenou. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporca je poberateľom invalidného dôchodku
a v zmysle ust. § 4 z.č. 600/2003 Z. z. ukončil sústavnú prípravu na povolanie ukončením posledného
ročníka strednej školy a to vykonaním záverečnej skúšky, v zmysle ust. § 72 z.č. 245/2008 Z.z.
školského zákona. Pri zohľadnení individuálnych a konkrétnych podmienok na strane dieťaťa- odporcu

a navrhovateľa ako povinného rodiča, je správny záver okresného súdu o zániku vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporcovi. Rovnako nie je dôvodná námietka odporcu na postup okresného súdu ,
keď nespojil na spoločné konanie návrh na zvýšenie výživného. Ako vyplýva z pripojeného spisu
Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 18C/235/2014, uznesením okresného súdu zo dňa 30.01.2015, č.k.
18C/235/2014-7 súd konanie v časti návrhu navrhovateľky1/ o zvýšenie výživného , podľa ust. § 96

O.s.p., konanie zastavil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V predmetnom konaní súd bude
rozhodovať o návrhu navrhovateľa 2/ o zvýšenie výživného.

Záverom odvolací súd konštatuje, že súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so
vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na

povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide teda skôr o potenciálne nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Odporca je schopný sám sa živiť , keďže nebola tvrdená ani
preukazovaná žiadna skutočnosť, ktorá by mu v čase bezprostredne po ukončení štúdia subjektívne
bránila v schopnosti sám sa živiť (nedostatok pracovných miest na trhu práce, či absolvovanie
pohovorov, ktoré prijatiu do zamestnania predchádzajú).

I keď v preskúmavanej veci bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ a teda
vychádzajúc z ust. § 224 ods. 1 v spojitosti s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., by mu prináležalo právo na
náhradu trov odvolacieho konania, súd mu ich náhradu nepriznal, keďže tento si nárok na ich náhradu
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .