Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209424
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512209424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
IČO : 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému : Ľ.M. E., W.. XX.X.XXXX, bytom U.
F. XXX, o zaplatenie 852,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 24. novembra 2014, č.k. 18C/302/2012-76 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu295,19
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.1.2012 do zaplatenia a to tak, že žalovanému
sa povoľuje žalovanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne vždy do
30-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod
hrozbou straty výhody splátok (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
852,81 eur s príslušenstvom a s trovami konania z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok
úveru. Svoj nárok založil na tvrdení, že jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.) poskytol žalovanému
na základe úverovej zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splácať v 60-tich pravidelných mesačných
splátkach s dátumom splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru k
20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Termín splatnosti posledne dohodnutej mesačnej splátky

úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20.4.2010 v súlade s ust. čl. III bod 5 úverovej zmluvy č.
XX-XXXXXXXXXX.

V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky voči
žalobcovi nesplnil v čase určenom v úverovej zmluve, čím sa voči žalobcovi dostal do omeškania s
vrátením úveru. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny
podľa predloženého prehľadu obratov na úverovej zmluve a identifikácie postúpenej pohľadávky vo

výške 998,61 eur s príslušenstvom. Po postúpení žalovaný svoj záväzok do podania žaloby uhradil len
sčasti a to vo výške 145,80 eur nasledovne: úhrada 70,80 eur prijatá na účet žalobcu dňa 4.5.2011,
úhrada 75,- eur prijatá na účet žalobcu dňa 23.1.2012, pričom toto plnenie má povahu uznania
neuhradeného záväzku, ktorý žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému. Zostatok neuhradenejistiny, so zaplatením ktorej je žalovaný v omeškaní tak predstavuje sumu 852,81 eur. Žalobca si zároveň
uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 4.11.2013 uviedol, že k predčasnej splatnosti úveru žalobca
nepristúpil a úver sa stal splatným v celosti dňom splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky, t.j.
dňa 20.4.2010.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že si zobral úver, ktorý splácal riadne dovtedy,

kým bol zamestnaný, avšak mal obdobie, keď bol nezamestnaný a v tomto období tento úver prestal
splácať. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu ako aj žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, týmto sa každá jedna splátka stáva samostatne splatnou a ráta sa na samostatné premlčanie.
Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na 14 splátok od 20.4.2008 do
20.5.2009.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že úverová zmluva č. XX-XXXXXXXXXX
je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. Uviedol, že na otázku premlčania
uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalobca argumentoval, že záväzok mal byť splnený v lehote
do 20.4.2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom, súd prvého stupňa sa

s touto argumentáciou nestotožnil, nakoľko podľa ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi tú časť úveru, ktorá predstavuje
nepremlčané splátky. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že námietka premlčania vznesená
žalovaným bola dôvodná, pretože splátky splatné od 20.4.2008 do 20.5.2009, t.j. 14 splátok, sú

premlčané,pretožežalobabolapodanádňa1.6.2012,tedapouplynutítrojročnejpremlčacejdoby.Úroky
z omeškania priznal žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o
náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý ho v napadnutých častiach navrhol zmeniť tak, že
jeho návrhu sa v celom rozsahu vyhovie a prizná i náhrada trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol,

že pochybenie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení plynutia premlčacej doby. Predovšetkým
uviedol, že záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 13.5.2005 má charakter
absolútneho obchodu, t.j. vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. Žalovanému tak bol bez ohľadu
nato,čisajednáospotrebiteľaalebonieposkytnutýúvernazákladeúverovejzmluvy,vktorejsizmluvné
strany presne vymedzili splatenie úveru v pevne stanovenej lehote splatnosti do 20.4.2010, kedy nastala

konečná splatnosť úveru. Mal za to, že pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný
okamih splatnosti úveru a pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná
sa o čiastkové plnenie v zmysle ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka (rovnako aj ust. § 103 druhá
veta Občianskeho zákonníka), ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto
lehotou splatnosti je lehota na splatenie celého úveru, t.j. 20.4.2010 a až nasledujúci deň po konečnej

splatnosti úveru, t.j. 21.4.2010 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a
tedaažodtohtookamihuzačalaplynúťpremlčacialehotanauplatneniepráva.Vtejtosúvislostipoukázal
na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 54/2007 zo dňa 17.6.2008,
pričom mal za to, že je priamo aplikovateľný na posudzovaný prípad.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa o 10.11.2015 o 13.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

od 3.11.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§ 156 ods. 1 a 3 za použitia § 211
ods. 2 O.s.p.).Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza, že právny vzťah založený medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
13.5.2005 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001

Z.z.). Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej
právnej formy (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom (§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je
špeciálnouúpravouzmluvyoúverevytvorenápredovšetkýmsohľadomnašpecifikátýkajúcesaochrany
spotrebiteľa.

Následne pristúpil odvolací súd k posúdeniu, či v prejednávanom prípade treba na právny vzťah
účastníkov aplikovať ustanovenia o premlčaní formulované v Občianskom zákonníku alebo úpravu

premlčania upravenú v Obchodnom zákonníku. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň
majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy,
v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o
spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž
o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny

vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
5MCdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti
s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského

práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu
s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1 „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu o nesprávnej aplikácii ust. § 103 veta prvá

Občianskeho zákonníka. Žalobca v prejednávanej veci nepreukázal (ani netvrdil), že by on, eventuálne
eštejehoprávnypredchodcapristúpilkpredčasnejsplatnostiúverualebodošlokodstúpeniuodúverovej
zmluvy, ale tvrdil, že úver sa stal splatným v celosti dňom splatnosti poslednej zmluvne dojednanej
splátky, t.j. dňa 20.4.2010. Na základe uvedených skutočností preto aj podľa odvolacieho súdu išlo v
prípade úverovej zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania, o plnenie v splátkach. Na prejednávaný

prípad nemožno aplikovať závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007
zo dňa 17.6.2008, ktoré závery sa dotýkajú hlavne posúdenia skutočnosti, či dohodu o splácaní úveru
v splátkach možno považovať za právo na čiastkové plnenie v zmysle ust. § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

Najvyšší súd SR vo vyššie označenom rozsudku vychádzal zo situácie, keď nastalo odstúpenie od
úverovej zmluvy a premlčacia doba bola počítaná dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy. V
prejednávanej veci však nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, preto bolo dôvodné na premlčanie aplikovať
ust. § 103 Občianskeho zákonníka a správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu v sume 557,62
€ z dôvodu premlčania zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, v ktorej bol návrh
žalobcu zamietnutý, pretože rozhodnutie je vecne správne (§ 219 ods.1 O.s.p.). Vecne správny je aj
súvisiaci výrok o trovách konania.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi odvolací
súdnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretožeichnáhradamuneprislúcha.Úspešnýžalovaný
si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania (§151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení

účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.