Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Koreňová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Sumár – Tu súd konštatuje, že podľa ust. § 75 ods. 1 Zák o rodine, rodičia sú povinní na výživu detí prispievať a teda ich vyživovacia povinnosť k deťom trvá dovtedy, kým nie sú deti sami schopné sa živiť. V zmysle tohto ustanovenia schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samé je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z vlastných príjmov, resp. z odmeny za prácu, ktorá zodpovedá jeho kvalifikačným a osobnostným predpokladom. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v ukončenom štúdiu (pojem sústavná príprava na budúce povolanie) . Súd v danom prípade na jednej strane prihliadol na záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, aby získalo vhodné predpoklady na lepšie uplatnenie na trhu práce, na druhej strane súd musel prihliadnuť aj na včasnosť realizácie uvedených schopností a možnosti na strane povinného rodiča. Navrhovateľka až štyri roky po skončení strednej školy začala študovať na vysokej škole odbor, ktorý vôbec nenadväzoval na jej získané stredoškolské vzdelanie, pričom si vhodnou voľbou mohla vybrať štúdium, ktoré by mohlo prehĺbiť a rozšíriť jej už získané vzdelanie, ktorým nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Navrhovateľka svoj návrh postavila na tom, že keď by mala prácu nežiadala by výživné, ale z dôvodu straty práce si vybrala denné štúdium, na ktoré nemá dostatok prostriedkov a preto žiada výživné. K tejto skutočnosti súd uvádza, že navrhovateľka ukončením stredoškolského štúdia nadobudla schopnosť samostatne sa živiť o čom svedčí aj fakt, že od roku 2003 do roku 2008 pracovala v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom a následne pracovala v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom do roku 2010, čiže bola sedem rokov v pracovnom procese, kedy si vedela zabezpečovať svoje potreby a samotná skutočnosť, že navrhovateľka následné stratila prácu a nevie si nájsť vhodné zamestnanie neznamená, že už nadobudnutú schopnosť samostatne sa živiť by stratila, čo by viedlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti. V tomto smere súd poukazuje na to, že vznik schopnosti samostatne sa živiť sa spája aj so vznikom nároku na poberanie štátnych dávok z dôvodu neuplatnenia sa na trhu práce, ako to bolo aj v danom prípade, keď navrhovateľke počas jej nezamestnanosti vznikol nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a zamietol ho.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.