Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204764
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714204764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a

sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej splnomocnenkyňou: GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: C. K., nar. XX. B.
XXXX, bytom Z. XX, A., za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova
9, Bratislava 5, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária HKP Legal,
s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 310,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 13. januára 2015 č. k. 7C/201/2014-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od
žalovanej zaplatenia 310,29 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 22. júla 2014 do zaplatenia titulom

nesplatenéhorevolvingovéhoúrokuakoivyčíslenéhoúrokuzomeškania41,36euratrovkonania.Svoje
rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 11 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 4 ods.
1, 2 a 4 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy,
§ 25 ods. 1 a 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, §
273 ods. 1, 2 a 3, § 497 ObZ (z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 23a ods. 1 a 2 z. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a

2, § 451 ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 OZ (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien) a vecne
tým, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázanú dôvodnosť žaloby. Žalobkyňa je obchodnou
spoločnosťou a žalovaná fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom právny vzťah založený úverovou
zmluvou na poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 10. marca 2010 je tzv. absolútnym obchodom,
avšak vzťahuje sa naň špeciálna právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl.
OZ a tieto majú prednosť pred všeobecnou úpravou ObZ. Dôvodil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
tzv. formulárová zmluva, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky mala už žalobkyňa pripravené a

dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom táto obsah zmluvy a úverových
podmienok nemohla ovplyvniť. Súd prvého stupňa dôvodil, že úverové podmienky sú písané veľmi
malým písmom, ťažko čitateľné voľným okom, sú len predtlačenou formou neobsahujúcou osobitnú vôľu
žalovanej, či s nimi súhlasí a z obsahu týchto zmluvných podmienok vyplýva, že je v nich len odkazna Sadzobník poplatkov a je tu uvedená zmluvná pokuta vymedzená bez toho, že by bola výsledkom
dohody zmluvných strán. Súd prvého stupňa takto malé nečitateľné písmo vyhodnotil ako nekalú
obchodnú praktiku, dohodu o zmluvnej pokute považoval za neplatnú, pričom žalobkyňa dala žalovanej

podpísať zmluvné podmienky bez individuálneho dojednania a len v podmienkach odkazovala na nejaký
Sadzobník poplatkov. Uzatvorená zmluva bez konkrétnej špecifikácie neskôr započítavaných úrokov
a poplatkov je neplatným právnym úkonom pre jeho nedostatočnú zrozumiteľnosť v časti poplatkov,
úrokov z úveru, pokút a zmluvných pokút. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaná u
žalobkyne vyčerpala finančné prostriedky v celkovej sume 355,57 eur a splatila 363,50 eur, teda zo

strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej žalovanej síce vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže si ju
návrhom neuplatnila, nemohla jej byť ani priznaná. U vedľajšieho účastníka priznal súd prvého stupňa
len sumu, ktorú považoval za účelnú a hospodárnu a to za jeden úkon pozostávajúci z odmeny 24,90
eur, režijný paušál 8,04 a 20% DPH.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa, vedľajší účastník na strane
žalovanej, žalovaná.

Žalobkyňa vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ustanovenia §

205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a síce, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), keď dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a síce, že rozhodnutie súdu
prvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Namietala,žesožalovanouuzatvorila
zmluvu o revolvingovom úvere s prvotnou výškou úverového rámca 390 eur, keď termín revolvingový

znamená obnovujúci sa a pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a každou uhradenou
mesačnou splátkou žalovaná sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. Dodala,
že úverová karta je nákupná úverová karta, ktorá je nositeľom časovo neobmedzeného opakovaného
revolvingového úveru, žalobkyňa ani žalovaná nemôžu vedieť ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť,
kedy a koľko z úveru bude čerpané a nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože

pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola
390 eur. Namietala, že postupovala v súlade s ustanovením § 5 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy, keď v danom prípade je žalovaná pánom úverového
vzťahu a sama si určuje koľko bude čerpať a následne splácať, svojim podpisom potvrdila, že bola
oboznámená s metodickou príručnou a podmienkami RÚ. Všetky skutočnosti ohľadom poplatkov a

ich jednotlivé vysvetlenia, za akých podmienok budú účtované boli dané Sadzobníkom poplatkov a
metodickou príručkou, ktorá tvorí súčasť predmetnej zmluvy. Predmetná zmluva je síce predtlačená
typologicky sa podobá na iné zmluvy, avšak žalovaná sa sama dobrovoľne rozhodla, že súhlasí s
podmienkami predmetného úveru, nikto ju do podpisu nenútil a rozhodla sa na základe svojho vlastného
uváženia a slobodnej vôle. Dodala, že nikdy nepopierala, že ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci

zo záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je úverová zmluva. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v
úverových zmluvných podmienkach žalobkyňa uviedla, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami
s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia rovnakú právnu moc a váhu,
ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Poukázala na vyjadrenie Najvyššie
súdu SR ohľadom otázky neprijateľných podmienok ustanovených v Smernici 93/13/EHS. Dodala, že

je presvedčená o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré
by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak ako uvádza súd. Poukázal i na
nesprávnosť priznania trov vedľajšiemu účastníkovi majúc za to, že sa rozmohli združenia, ktoré za
zásterkou pomoci spotrebiteľom žiadajú vysoké trovy právneho zastúpenia, hoci o nich spotrebiteľ ani
nevie.

Žalovaná svojim odvolaním žiadala, aby bol zamietnutý návrh a to ako vo veci samej, tak i v časti trov
konania. Dôvodila, že všetky dlhy voči žalobkyni si v plnej výške uhradila.

Vedľajší účastník v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti trov konania zmenil a priznal mu náhradu trov konania v sume 79,06 eur, alternatívne vec v časti
trov zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu
žalovanej a vznikli mu trovy z titulu právneho zastupovania advokátkou kanceláriou. Poukázal, že
je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa a stanoviskožalobkyne popierajúce význam právneho zastúpenia považuje za účelové a zjavne nesprávne. Dodal,
že bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní
bola vo veci žalovaná neúspešná obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých

žalobkyňa vymáhala nezákonné nároky, v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré najviac
obsahovali aj neprijateľné podmienky. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. k. 4 ÚS 84/2014-31
z 23. mája 2014 majúc za to, že má právo nechať sa zastupovať a má právo na priznanie náhrady
trov a nepriznanie porušením ústavných práv spoločnosti. Taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu
Českej republiky z 25. marca 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13. Vyjadrenie prvostupňového súdu v časti

trov konania považuje za absurdné a irelevantné, keď súd prvého stupňa de facto popiera zmysel
právneho zastúpenia, ktoréhokoľvek účastníka akéhokoľvek sporu, ktorého skutkový stav sa podobá,
rovná skutkovému stavu právnych vecí v minulosti viackrát právoplatne skončených a zverejnených
na web stránke MS SR. Poukázal, že jeho vyjadrenie z 20. novembra 2014 obsahovalo podrobnú
argumentáciu, neobsahovalo žiadne mylné skutočnosti, na základe ktorých žiadal žalobu zamietnuť,
ale len odôvodnené racionálne argumenty, pričom niektorými z nich argumentoval v odôvodnení aj

prvostupňový súd a nevidí preto žiaden racionálny dôvod o neúčelnosti vyjadrenia. Dodal, že vo
vyjadrení konkretizoval relevantné sumy, vyčíslil v percentuálnom vyjadrení odplatu za poskytnutie úveru
a uviedol konkrétne údaje zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa uplatňuje svoje nároky. Záver súdu
považuje za neprijateľný a postrádajúci racionálny podklad.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniapodalivčasoprávnené
osoby, účastníci konania, žalobkyňa a vedľajší účastník (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne ani vedľajšieho účastníka nie je dôvodné,

pretože rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej i v časti trov konania je vecne správny a je dôvodné
ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolanie žalovanej bolo podané oneskorene (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
a je potrebné ho odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne
vyhlásený dňa 8. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s

poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal
od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ako dlžníčka uzatvorila zrejme dňa 10. marca 2010 so žalobkyňou

úrokovú zmluvu č. 6003098960. Z obsahu zmluvy súd zistil, že má podobu predtlačeného formulára,
v ktorej sú dopísané identifikačné údaje a informácie o majetkových pomeroch a príjmoch žalovanej. V
časti je v rámci predtlače uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi revolvingový úver s úverovým rámcom
380 eur, výška splátky 4% z dlžnej čiastky. V spodnej časti tlačiva úverovej zmluvy žalobkyňa ako
dlžníčka svojím podpisom potvrdila (text je písaný malým voľným okom nečitateľným písmom), že sa

oboznámila so zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou
vôľou, ďalej zobrala na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú úverové podmienky
veriteľa a potvrdila, že sa s nimi riadne oboznámila, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité
a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Zmluva (návrh) bola podpísaná zástupcom veriteľa dňa 10. marca
2010 a žalovaná zrejme v ten istý deň.

V predmetnej veci záväzok žalovanej vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. § 262
ods. 1 Obch. z., ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. z. absolútnym obchodom, ktorý sa bez
ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Napriek povahe
výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná ako

jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola
žalobkyňou vopred pripravená je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. O.z. a preto je potrebné
aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon na ochranu
spotrebiteľa.S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom

podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 3 ods. 3 zák. č.
250/2007 Z.z. jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z
nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Spotrebiteľské zmluvy
predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter
absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských
zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu

- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
zmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniť.Zmyslomzavedeniaosobitnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúv
do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri

poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov,
pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah;
k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je
teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,

Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa o zamietnutí nárokov žalobkyne na
zaplatenie účtovaných úrokov z úveru, poplatkov, vrátane poplatkov z omeškania, teda v skutočnosti
čiastky prevyšujúcej sumu žalobkyňou reálne poskytnutých finančných prostriedkov a to z dôvodu, že

tieto v zmluve o úvere neboli riadne dohodnuté a tak žalobkyni, ako veriteľovi nevzniklo právo na ich
zaplatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu, totiž aj zmluva o revolvingovom úvere musí obsahovať
dohodu o ročnej úrokovej sadzbe a výške poplatkov ako údajov dôležitých pre rozhodnutie sa
spotrebiteľa o voľbe pre neho najvhodnejšieho úveru alebo produktu na finančnom trhu a údajov
poskytujúcichmuinformáciuopredpokladanomnavýšenínákladovpotrebnýchnasplatenieúverupočas

zamýšľaného trvania úverového vzťahu (§ 3 ods. 6, písm. b) a § 4 ods. 2, písm. h) ZoSÚ). V tejto
súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluva o úvere predložená žalobkyňou takéto údaje
neobsahuje, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovanej vznikla povinnosť
platiťdohodnutýúrokzúveru,prípadnedohodnutépoplatky,keďžezmluvajeneplatná.Pokiaľžalobkyňa
namietala, že výška úroku je uvedená na prednej strane úverovej zmluvy na takúto jej námietku

nebolo možné prihliadnuť, nakoľko na prednej strane úverovej zmluvy je síce uvedené „ročná úroková
sadzba 26,28%, 11,88% a „priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty 19,33%.“, teda údaj
o ročnej úrokovej sadzbe je nejasný. Zmluva i zmluvné podmienky sú písané drobným, nečitateľným
písmom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá už v minulosti
vyhodnotila používanie tak drobného písma (ktoré je prakticky voľným okom nečitateľné) ako použila

žalobkyňazanekalúobchodnúpraktiku,čomalotaktiežzanásledokjej neplatnosť.Okremtohoodvolací
súd dodáva, že nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale
taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie
poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi
neboli poskytnuté vôbec.

Z obsahu spisu bolo zrejmé a medzi účastníkmi konania nesporné, že žalovaná ku dňu rozhodovania
súduprvéhostupňažalobkynivrátiliviacakojejreálnenazákladespornejrevolvingovejzmluvyposkytla.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako

vecne správny potvrdil.

Odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v súlade s § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako oneskorené.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobkyni doručený 22. januára 2015, lehota na podanie odvolaniajej začala plynúť 23. januára 2015, odvolanie bolo podané po uplynutí 15 dňovej lehoty dňa 19. februára
2015, teda oneskorene.

Odvolací súd považoval za správne a dôvodné i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov
konania, keď správne žalovanej pre neuplatnenie si náhrady trov konania návrhom, náhradu nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej správne priznal náhradu len za jeden úkon právnej pomoci,
jeden režijný paušál a DPH v súlade so zásadou účelnosti trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, lebo žalovaná ju návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila a vedľajší účastník
si síce návrhom náhradu trov odvolacieho konania v rámci odvolania v časti trov konania uplatnil, avšak
v tejto časti úspešný nebol a o veci samej úkon nevykonal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.