Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/729/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221825
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114221825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so
sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie sumy 715 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 14C/173/2014-22 zo dňa 13.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 245 eur z
dôvodu späťvzatia návrhu s odkazom na ustanovenie § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že
úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil. V odôvodnení rozsudku súd
konštatoval, že žalobca svoju žalobu opieral o nesplnenie povinností žalovaného zo zmluvy o úvere č.
220100748, uzavretej dňa 31.03.2010, na základe ktorého mu poskytol úver 500 eur. V konaní žiadal
žalovaného zaviazať na sumu 715 eur z titulu nesplateného úveru a paušálnej sumy nákladov a úrok

z omeškania 9 % zo sumy 715 eur od 12.09.2010 do zaplatenia. Podľa zmluvy mal žalovaný splatiť
celkový dlh 845 eur (500 eur úver a 345 eur poplatok za správu úveru) v trinástich splátkach po 65 eur,
no tento dlh riadne nesplácal a uhradil len 130 eur; ďalšie splátky aj napriek výzve neuhradil. Úver sa
po písomnom oznámení žalobcu stal splatným dňa 11.09.2010, pričom žalovaný v priebehu konania
namietal premlčanie nároku žalobcu. Rozhodnutie vo veci samej vo výroku o zamietnutí návrhu súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a §

5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú v súlade s citovanou právnou úpravou. Po späťvzatí žaloby v časti istiny 245
eur predmetom konania zostala suma 470 eur s príslušenstvom. Súd v konaní neskúmal náležitosti a
zmluvné podmienky predmetnej zmluvy o úvere, pretože urobil záver, právo žalobcu je premlčané. Tento
záver založil na tom, že splatnosť úveru nastala ku dňu 11.09.2010 v súlade s písomným oznámením
žalobcu zosplatnení záväzku, a keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 21.07.2014, potom 3-ročná
premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 21.10.2013. Na premlčanie bolo

potrebné prihliadať aj s ohľadom na ustanovenie 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup
súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať
na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začatésúdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Právo žalobcu bolo
premlčané, preto súd žalobu vo zvyšku, t. j. čo do sumy 470 eur s príslušenstvom zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) OSP doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a). Nesúhlasil so záverom súdu o premlčaní nároku žalobcu, pretože premlčacia
doba spočívala minimálne počas obdobia od 29.05.2012, kedy bola podaná žaloba na Medzinárodný
rozhodcovský súd v Bratislave, až do dátumu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu

Nitra č. k. 23Er/1615/2012 o zastavení exekučného konania. Je síce pravda, že dlh sa stal splatným
dňa 11.09.2010 a nasledujúcim dňom 12.09.2010 začala plynúť premlčacia doba vo všeobecnom trvaní
3 rokov. Dňa 29.05.2012 však premlčacia doba začala spočívať, keďže žalobca si uplatnil svoje právo
na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, zriadenom Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s.,
ktorý dňa 25.09.2012 vydal rozsudok sp. zn. 0134/2012 a na jeho základe žalobca podal návrh na
začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný súd Nitra dňa 14.10.2013 uznesením č. k.

23Er/1615/2012-13 zamietol žiadosť o vydanie poverenia a následne mal exekučné konanie zastaviť.
Všetky podmienky na spočívanie premlčacej doby boli podľa § 112 Občianskeho zákonníka splnené.
Žalobca zastáva názor, že k spočívaniu premlčacej doby dochádza aj uplatnením práva na vecne a
miestne nepríslušnom súde, resp. inom orgáne, pričom poukázal na rôzne súdne rozhodnutia. V danom
prípade nejde ani o prekážku rozhodnutej veci, keďže rozhodcovský súd vo veci vydal rozsudok na

základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1
OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku

pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel
k tomu, že uznesenie súdu prvého stupňa je správne a primerane odôvodnené, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Na dôvažok odvolací súd dodáva:
S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku,

bolo posúdenie právneho vzťahu účastníkov ako vzťahu spotrebiteľského správne. Podľa obsahu
spisu súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.02.2015 a v rámci predvolania
na pojednávanie súd dal účastníkom o. i. aj poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého
„súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr
sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a .“ Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v podanej žalobe na
dôkaz navrhol vykonať zmluvu o úvere, predžalobnú upomienku a oznámenie o zosplatnení záväzku
a nenavrhol žiadne iné dôkazy v ďalšom priebehu konania pred súdom prvého stupňa než tie, ktoré
uvádzal v žalobe. Súd na pojednávaní dňa 16.02.2015 po vykonaní navrhnutého dokazovania (§ 120
ods. 1 OSP) vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a následne vyhlásil rozsudok, ktorý je teraz

predmetom odvolacieho konania.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v podanom odvolaní operoval dôkazmi a
skutočnosťami, ktoré do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania nenavrhol
vykonať a v žalobe ani v ďalšom priebehu konania ich ani len okrajovo nespomenul. V odvolaní navrhol
vykonať dôkaz exekučným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/1615/2012, kde sa má ako

exekučný titul nachádzať rozsudok rozhodcovského súdu - Medzinárodného rozhodcovského súdu
v Bratislave zo dňa 25.09.2012, čím chcel preukázať, že uplatnené právo nie je premlčané, lebo
premlčacia doba v dôsledku jeho uplatnenia na rozhodcovskom súde a následne počas exekučného
konania spočívala. Podľa neho žaloba bola podaná na súd prvého stupňa v rámci 3-ročnej premlčacejdoby a právo premlčané nie je. Svoj odvolací dôvod oprel o ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c)
OSP, podľa ktorého odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ). X. § 205a ods. 1 OSP uvádza, že skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu
vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti
súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 , a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia odvolací súd urobil
záver o tom, že ani jeden zo štyroch citovaných dôvodov uplatnenia nových dôkazov nie je daný.
Žalobca bol podľa § 120 ods. 4 OSP - ako je uvedené vyššie - riadne poučený o tom, že má všetky

dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie. Dôkaz, ktorý navrhol až v odvolacom konaní - exekučný spis Okresného súdu Nitra sp. zn.
23Er/1615/2012 - mohol bez problémov uplatniť pred súdom prvého stupňa, ktorý by sa s tým zaoberal,
tentodôkazbyvykonalaprirozhodnutívovecisamejbysasnímvysporiadalvrámcivoľnéhohodnotenia
dôkazov.Zasituácie,žežalobcatentodôkazneuplatnilažesúdprvéhostupňaprikonštatáciipremlčania

práva dodávateľa v spotrebiteľskej veci mal povinnosť i bez vznesenia námietky premlčania žalovaným
prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, odvolací súd nemohol inak, než na dôkazy uplatnené žalobcom v odvolaní neprihliadať. V
zmysle § 213 ods. 1 OSP odvolací súd bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom zisteným súdom

prvého stupňa, pričom podmienky na aplikáciu ustanovenia § 213 ods. 5 OSP o možnosti vykonania
ďalších dôkazov pri zachovaní zásady rovnosti účastníkov súdneho konania neboli dané.
Na základe uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k tomu, že žalobca podal
žalobu na súd prvého stupňa po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení
§ 101 Občianskeho zákonníka. V prvostupňovom konaní nebolo zistené, že by premlčacia doba podľa

§ 112 Občianskeho zákonníka spočívala, v dôsledku čoho by žaloba mohla byť posúdená ako podaná
včas. Žalobca to totiž ani netvrdil a ani nepreukazoval. V prípade, že by žalobca spočívanie premlčacej
lehoty tvrdil a navrhol relevantný dôkaz, ako to urobil v podanom odvolaní, súd prvého stupňa by sa
musel vysporiadať so splnením zákonných predpokladov spočívania premlčacej doby. Keďže tomu
nedošlo, odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa rozsudok v napadnutej

zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.