Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202488
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216202488.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľky : D. U. S.E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, XXX XX K., právne zastúpená: Advokátskou
kanceláriou FORTITUDINE, s.r.o., so sídlom Ulica Svätej Alžbety 5772/19, 929 01 Dunajská Streda,
proti odporcovi: L. U., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, XXX XX K., o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu: N. U., J.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania L. U., J.. XX.XX.X. M. D. U. S., V.. S., J.. XX.X.X. W. O. XX.X.XXXX
J. S. Ú. Q. Ú. I., L. I. H. S. I. L. X, V. XXXX J. N. XXX, K. K..Č.. X rozvádza .

Malol. N., J.. XX.X.XXXX sa pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke, s tým,
že obaja rodičia sú oprávnený zastupovať dieťa a spravovať majetok dieťaťa.

Odporca je povinný platiť na výživu malol. Sofie mesačne sumou 150,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 25.2.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práva a
povinnosti rodičov k S. N. s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené v dôsledku
pretrvávajúcich povahových a názorových nezhôd.
V prípade rozvodu manželstva navrhovala maloleté dieťa zveriť do jej výchovy a starostlivosti, upraviť
styk odporcu s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu a určiť výživné sumou
250 euro mesačne.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, majúc zato, že obnova manželského spolužitia nie je možná
vzhľadom na hlboký rozvrat manželstva v dôsledku názorových nezhôd, vyplývajúcich zo spoločného
hospodárenia. Súhlasil so zverením dieťaťa navrhovateľke, s tým aby styk súd neurčil a stanovením
výživného 70 euro, keď okrem výživného zabezpečuje aj iné náklady na dieťa, podľa požiadavky
navrhovateľky.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením sobášneho listu,
rodného listu maloletej, správy zo šetrenia z výchovného prostredia, dohody o pracovnej činnosti
navrhovateľky zo dňa 29.10. 2015, dohody o rozviazaní dohody o pracovnej činnosti dňa 30. 4. 2016,
ústrižky poštových poukážok o platbách a výdavkoch na dieťa na základe, ktorých dôkazov súd ustálil
nasledovný skutkový stav veci:Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.6.2011 na matričnom úrade obce I. I. U oboch sa jedná
o prvé manželstvo. Obaja sú národnosti maďarskej, štátnej príslušnosti slovenskej. Posledné spoločné
bydlisko mali manželia I. Q. K. v okrese Dunajská Streda, na ktorej adrese ani jeden z nich v súčasnosti

nebýva. Obaja manželia v súčasnosti majú bydlisko v okrese Dunajská Streda navrhovateľka v Q. I.Ľ. O.
odporcaI.Q.O.Š.,čímjedanápríslušnosťOkresnéhosúduDunajskáStredavzmysle§88ods.1O.s.p.

Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti

a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri
rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa

§ 18 a § 19.

Vychádzajúc z ustanovenia § 23 zákona o rodine na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny
nárok. Uvedené ustanovenie vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva a to v nadväznosti na
§ 22. Preto vždy súd iba v odôvodnených prípadoch môže rozviesť manželstvo, keď mal splnené

všetky hmotnoprávne podmienky ustanovená pre rozvod. Na základe vykonaného dokazovania bolo
nesporne preukázané, že manželia od apríla 2016 nežijú spolu, manželské spolužitie ani odstupom
času neobnovili. Od tej doby manželstvo neplní svoju funkciu, ktoré má na mysli § § 18 a 19 Zákona
o rodine. Manželia nie sú schopní dohodnúť sa na spoločných veciach. Z uvedených skutočností je
zrejmé, že nie je možné očakávať od manželov, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia hoci aj

v záujme výchovy spoločného dieťaťa, kde nie je záujem o akceptáciu jeden druhého a diametrálna
odlišnosť priorít v manželstve, ktoré viedli k postupnému odcudzeniu. Navrhovateľka nenachádzala
pochopenie u odporcu v súvislosti s hospodárením s finančnými prostriedkami rodiny, ktorý problém
manželia riešili oddeleným hospodárením, navrhovateľka mimomanželskou známosťou. Do budúcna
nemožno očakávať zmenu, keď ani po podaní návrhu do rozhodnutia vo veci, k žiadnym zmenám vo

vzťahu medzi manželmi nedošlo. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, jednoznačne nebolo ani
v zaujme maloletého dieťaťa, ktoré by bolo neustále svedkom konfliktov medzi rodičmi . Vychádzajúc
z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania naplnil skutkovú
podstatu manželstva rozvráteného, v dôsledku čoho súd návrhu vyhovel.

Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi plynúce v nedostatku komunikácie
medzi manželmi o ich potrebách a akceptácii dočasného stavu zníženia príjmu rodiny po narodení
dieťaťa, hospodárením vzhľadom na ich obmedzený príjem .

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je priamo zo zákona spojené konanie úpravu

pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,

v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Medzi rodičmi bola zhoda ohľadom zverenia S.. N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čo doporučil

aj kolízny opatrovník s odkazom na vykonané šetrenie z výchovného prostredia, považujúc ho za
vyhovujúce v trojizbovom rodinnom dome jej druha kde má dieťa vlastnú izbu. Konštatoval, že
nehnuteľnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Súd považoval matku za vhodnú osobu na výchovu
dieťaťa . Pozitívne hodnotil aj výchovné prostredie u otca.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
navrhovateľke, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a spravovať
majetok dieťaťa.

Podľa § 28 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov

bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.Podľa § 30 Zákona o rodine , Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov , t.j. či sa povinný nevzdal bez

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba
neprimerané majetkové riziká. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého
dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho
individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti

boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa
je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov,
nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne
platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí
v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade

obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších
potriebnutnýchpreživotažpoplnéuspokojenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Jetedaúmerná
životnej úrovni rodičov. Neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa
výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria
odôvodnenosti potrieb, možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu

súvisiacu so spotrebným charakterom. Požiadavka rozvoja dieťaťa je nesporná, jej nadštandardné
podmienky však musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami povinného rodiča.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle
predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať
do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň

finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu (pri
deťoch s dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností
konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti

zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Za výživné nemožno
považovať príležitostné plnenia v čase styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti, ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky.

Navrhovateľka v podanom návrhu aj v priebehu konania zotrvala na určení výživného vo výške 250
euro, keď dieťa navštevuje predškolské zariadenie, kde platí za obedy 28 euro mesačne, poplatok za
škôlku okolo 11,50 euro. Dieťa trpí alergiou na vaječný bielok., čo si vyžaduje dodržiavanie diétnej stravybez bielka. Inak dieťa je zdravé. S maloletým dieťaťom žije s trojizbovom dome, výdavky na bývanie
predstavujú 500 euro, z čoho polovicu hradí ona 250 euro. Podľa predloženej dohody o pracovnej
činnosti uzavreté 29.10.2015 , ktorý pomer skončil dohodou ku 30.4.2016, pre časté vynechávanie v

práce, v dôsledku ochorenia dieťaťa, bola navrhovateľka zamestnaná u živnostníčky, ako predavačka,
s hodinovou mzdou 2,62 euro, s rozsahom výkonu práce desiatich hodín týždenne. O nákladoch na
maloleté dieťa navrhovateľka doložila ústrižky poštových poukážok svedčiace o vzniknutých nákladoch
mesačne . Odporca potvrdenie o príjme nepredložil. Pôvodne tvrdil, že dostáva minimálnu mzdu 340,-
€, keď v priebehu pojednávania potvrdil, že jeho príjem predstavuje mesačne 700 euro. Vykonáva

prácu servisnej dielni I. M. G.. Vychádzajúc z bežnej súdnej praxe pri možnostiach a schopnostiach
povinnej osoby, ktorý má príjem 700 euro súd určuje výživné 20% až 25 % z príjmu, čo predstavuje
jednu štvrtinu z príjmu v danom prípade by to bolo 170 eura. Súd vychádzajúca zo skutočností, že
odporca javí eminentný záujem o maloleté dieťa, ktoré je u neho často a podľa možností zabezpečuje
aj náklady na oblečenie dieťaťa, čo nepoprela ani matka. Navrhovateľka dostáva na dieťa rodinné
prídavky 23 eura. Takto celkový príjem matky na dieťa predstavuje sumu 173 euro. Matka vzhľadom

na svoje možnosti a schopnosti je povinná prispievať jednou tretinou výživného čo predstavuje 50 euro.
Dieťa takto ma finančne na prostriedky na mesiac v celkovej sume 233 euro. Táto výška finančných
prostriedkov vzhľadom na výdavky na dieťa, ktoré je zdravé a navštevujeme predškolské zariadenie a
okrem týchto nákladov a nákladov na bývanie, ktoré súd musel zohľadniť výška výživného 150 euro je
suma primeraná možnostiam a schopnostiam odporcu.

Podľa § 144 O.s.p. ,Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.