Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200449
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816200449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený Tomáš Kušnír, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému E. N., O.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie
421,84 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 141,09 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne: zo sumy 54,61 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 47,41 Eur od 26.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 39,07 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 421,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy
31,80 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 54,61 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, zo sumy
47,41 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,07 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov

konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Žalobuodôvodniltým,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.,IČO:35763469,sosídlomBajkalská28,817
62Bratislava,Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014postúpilanažalobcupohľadávkuvoči
žalovanému v žalovanej výške. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu č. 5489690 dňa 27.01.2012, predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, v zmysle zákona elektronických komunikáciách v

platnom znení. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. žalovanému plnenie riadne a včas a vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil, čím
porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7212501600 na sumu 31,80 Eur, ktorá bola
splatná dňa 25.12.2012, faktúru č. 7300050669 na sumu 54,61 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.01.2013,

faktúru č. 7301143365 na sumu 47,41 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.02.2013, faktúru č. 7302274749 na
sumu 39,07 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.03.2013 a faktúru č. 7312845106 na sumu 248,95 Eur, ktorá
bola splatná dňa 25.12.2013, pričom žalovaný nevykonal žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávky.Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal vo vzťahu k žalobcovi v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto si žalobca
uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžných súm.

Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe.

Žalovaný sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú

a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,

b) sociálneho zabezpečenia,

c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

e) konania o dedičstve,

f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,

g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,

i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 421,84 Eur, teda drobný spor, súd prejednal
vec bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné: Zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.01.2012 (ďalej len "Zmluva o pripojení") a Dodatku k

Zmluve o o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.01.2012 (ďalej len "Dodatok") vyplýva, že Zmluva
o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s. - a žalovaným, vrátane Dodatku, ktorého obsahom bol dohodnutý program služieb
PODLA SEBA 3NAJ, za aktivačný poplatok 10,01 Eur, odpredaný mobilný telefón Nokia C2 01 za 1,00
Eur, s dobou viazanosti 24 mesiacov, a so zmluvnou pokutou 248,95 Eur.

Z faktúry č. 7212501600 zo dňa 08.12.2012, splatnej dňa 25.12.2012, vyplýva, že žalobca fakturoval
žalovanému sumu 31,80 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7300050669
zo dňa 08.01.2013, splatnej dňa 25.01.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 54,61
Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7301143365 zo dňa 08.02.2013, splatnej dňa

25.02.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 47,41 Eur z titulu mesačných poplatkov
za služby. Z faktúry č. 7302274749 zo dňa 08.03.2013, splatnej dňa 25.03.2013, vyplýva, že žalobca
fakturoval žalovanému sumu 39,07 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7312845106zo dňa 08.12.2013, splatnej dňa 25.12.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 248,95
Eur z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti
uhradenia poplatkov za služby, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto
časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov za služby vo výške 31,80 Eur
žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie
poplatkov za služby sa opiera o Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, faktúr za poskytnuté služby a

o ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,
t.j. v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“).

Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20)

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa ust. § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca

poskytoval žalovanému dohodnutý program, avšak ten cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti
nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaných poskytnutých službách priznal žalobcovi
plnenie vo výške istiny 54,61 Eur, istiny 47,41 Eur, istiny 39,07 Eur, t.j. spolu sumu 141,09 Eur.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Súd dospel k záveru, že v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur
s príslušenstvom žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého

významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov
č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012.

Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1

ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť

spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť
zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu

bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej
podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso
facto.Akexistujezákonnápovinnosťzdržaťsaprotiprávnehokonania(vpodobepoužívanianeprijateľnejzmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej
zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k

hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s
dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod
25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške
248,95 Eur, sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvných pokút neboli individuálne dojednané, čo vyplýva

aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny
predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní služby sa
líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách, výške
zľavnených mesačných paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú
formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli

zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Žalovaný ako spotrebiteľ sa Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 Eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovaného, pričom nebola dohodnutá
zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto

okolnosťspôsobujenerovnováhuvzmluvnýchvzťahochajejneprijateľnosť,čospôsobujejejneplatnosť.
Dohodnuté zmluvné podmienky navyše zaväzujú žalovaného zaplatiť zmluvné pokuty počas celej doby
viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvné
pokuty teda neboli odstupňované, ale mali sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a
v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia doby viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore s

ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňoval vo výške 248,95 Eur, keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárové zmluvy,

kde zmluvné pokuty boli zapracované v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v
prípade, že sa rozhodol zmluvy uzavrieť. Zmluvné podmienky, a to zmluvné pokuty, neboli individuálne
dojednané. Vzhľadom na to, že zmluvné pokuty postihovali žalovaného vždy pri porušení zmluvnej
povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takéto zmluvné podmienky boli neprijateľné, a preto nemohla
byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, ktorá plní

funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí
plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny predchodca
žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú
pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,

aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23
paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobcarovnakúzmluvnúpokutu,akovprípadeomeškaniasaspotrebiteľaužhneďnaúvoddvojročného
zmluvnéhovzťahu.Podmienky,zaakýchdodávateľdohodujezmluvnúpokutuvštandardnýchzmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v

neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú
pozornosti spotrebiteľa.Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto,
žedodávateľnazákladetaktoformulovanéhodojednaniazmluvnejpokuty(akúčastníkporušíakúkoľvek
z povinností podľa tejto Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške

za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej
zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu
neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor
spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej
pokute v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto
je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95
Eur z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ustanovením
§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzmysle§100ods.1Občianskehozákonníka-Zákonač.40/1964Zb.vplatnomzneníprávosapremlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobých uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.
Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom
u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať pred súdom
svojho práva.

Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený z titulu neuhradených faktúr za služby, ktoré žalobca
poskytol žalovanému v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že sa jedná o faktúru :
- faktúra č. 7212501600, splatná dňa 25. 12. 2012, znejúca na sumu vo výške 31,80 Eur,
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd považoval za deň,

ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenej faktúry, v rámci ktorej
bol žalovaný v omeškaní so splácaním jednotlivých faktúr, jedná sa teda o deň s dátumom 26.12.2012.
Trojročná premlčacia lehota teda začala plynúť v prípade vyššie uvedenej faktúry dňa 26. 12. 2012 a
uplynula dňa 26. 12. 2015, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobca podal dňa 21. 01. 2016. Z
týchtodôvodovsúd,spoukazomnapremlčaniežalobcomuplatnenéhopráva,žalobuvčastiozaplatenie

31,80 Eur zamietol.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci úspech žalovaného

presiahol úspech žalobcu a žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, preto súd nepriznal právo na
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.