Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010042
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4213010042.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a
sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného R. Q. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
na neverejnom zasadnutí konanom 9. júna 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného podanom proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/10/2014, z 19. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného R. Q. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/13/2013, zo 17. októbra 2013 bol obvinený R.
Q. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že

v presne nezistenom období, minimálne v priebehu šiestich týždňov v intervale tri až štyrikrát do
týždňa, až do 5. septembra 2012 si od presne nezistenej osoby na doposiaľ presne nezistenom
mieste zaobstaral psychotropnú látku metamfetamín, tzv. pervitín, ktorú pri sebe následne neoprávnene
prechovával a takto zaobstaranú látku ďalej minimálne v pätnástich prípadoch dával ďalšiemu

konzumentovi a to W. E., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom P., pričom 5. septembra 2012 bol od neho
na základe vykonanej osobnej prehliadky zaistený igelitový sáčok s obsahom bielej kryštalickej látky
o celkovej hmotnosti 1,1 g aj s obalom a zatavená injekčná striekačka s bielym piestom s obsahom
svetlohnedej kryštalickej látky o objeme 0,2 ml, ktorý priesvitný plastový sáčok (stopa č. 1) podľa
kriminalistickej expertízy obsahoval metamfetamín v zmesi s dimetylsulfónom o hmotnosti 758 mg
s priemernou koncentráciou 13,1 % hmotnostného metamfetamínu, obsahujúce 99 mg absolútneho

metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy a
zatavená injekčná striekačka (stopa č. 2) obsahovala metamfetamín v zmesi s dimetylsulfónom o
hmotnosti 188 mg s priemernou koncentráciou 40,4 % hmotnostného metamfetamínu, obsahujúce
76 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

a obžalovaný takto konal napriek tomu, že v minulosti už bol okrem iného aj za taký čin odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Komárno z 11. mája 2006, č. k. 3T/28/06-114, právoplatným 27. mája
2006, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmych) rokov so
zaradením na výkon trestu do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, a hoci rozsudkom Okresného
súdu Komárno zo 16. mája 2002, sp. zn. 3T/10/02, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
zo 16. januára 2003, sp. zn. 3To/329/02, bol odsúdený okrem iného za trestný čin lúpeže podľa

§ 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005), ktorým mu bol uloženýnepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov so zaradením na výkon trestu do I.
(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, pričom na výkon trestu
súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Súd prvého stupňa zároveň obvinenému uložil ochranný dohľad na 3 roky.

Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 2To/10/2014, z 19. februára 2014 postupom podľa § 319

Trestného poriadku zamietol odvolanie podané obvineným R. Q. proti rozsudku Okresného súdu
Komárno, sp. zn. 1T/13/2013, zo 17. októbra 2013 ako nedôvodné.

Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený R. Q. prostredníctvom obhajcu
dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. V dovolaní obvinený
poukázal na nesprávnu kvalifikáciu stíhaného skutku pretože: „Ak už krajský súd dospel k záveru, že

vykonané dôkazy, na základe ktorých som mal mať pri sebe psychotropnú látku v počte 4 dávok, tak
mal vec kvalifikovať ako trestný čin podľa § 171 Trestného zákona, nakoľko bolo z jeho odôvodnenia
a dokazovania zjavné, že tieto látky som mal mať pre vlastnú potrebu a rozsahom dávok som
nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 172 Trestného zákona“. V ďalšom poukázal
na nezákonnosť vykonania výsluchov svedkyne W. E. najmä na akceptáciu a použitie jej výpovedí

z prípravného konania na preukazovanie jeho viny. Obvinený v dovolaní učinil rozbor výpovedí i
ďalších vypočutých svedkov, ponúkol vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov a ozrejmil nezákonnosť
jeho zadržania i nezákonnosť vykonanej osobnej prehliadky. Napokon vyslovil: „Voči jeho osobe
neboli dodržané ustanovenia Trestného zákona. Vo veci boli akceptované nezákonne získané dôkazy,
nezákonná manipulácia s dôkazmi a ďalšie postupy orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nemajú

oporu v Trestnom poriadku a na týchto dôkazoch je založené jeho odsúdenie okresným súdom a
krajským súdom“. V závere navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že postupom
Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Komárno bol z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/
Trestného poriadku porušený zákon v neprospech jeho osoby a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre a Okresného súdu Komárno zrušil.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor v podstate tak, že: „Z obsahu námietok dovolateľa subsumovaných
pod dovolací dôvod podľa § 371 odsek 1 písmeno g/ a písmeno i/ Trestného poriadku vyplýva, že
odsúdený opakovane namieta nesprávne hodnotenie výpovedí vypočutej svedkyne W. E. v kontexte
iných vykonaných dôkazov, nezákonnosť jeho zadržania ako aj jeho osobnej prehliadky s prihliadnutím

na obsah výpovedí k veci vypočutých príslušníkov polície, ktorými námietkami sa už odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal. S právnym záverom odvolacieho súdu sa stotožňujem a
súčasnehodopĺňamvkontextenámietokdovolateľavtomsmere,žetoakédôkazysúdynižšíchstupňov
vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, je otázkou
skutkových zistení, ktorú dovolací súd nemá oprávnenie preskúmavať. Dokazovanie na hlavnom

pojednávaní bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanovenia Trestného poriadku, z procesného
hľadiska neboli porušené ustanovenia Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný
dovolací dôvod podľa § 271 odsek 1 písmeno g/ Trestného poriadku. Súdy nižších stupňov ustálili, že
sa skutok stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku a vykazuje
znaky použitej právnej kvalifikácie. Námietky odsúdeného voči nesprávne zistenému skutkovému stavu

ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu konania odsúdeného, nenaplňujú dovolací dôvod tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku. Dovolanie odsúdeného navrhujem
odmietnuť podľa § 382 písmeno c/ Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§

368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), obsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a dospel
k záveru, že nie je možné o dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretože je zrejmé, že
neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Najvyššísúdpoznamenáva,ževzmysle§385Tr.por.jedovolacísúdviazanýdovolacímidôvodmi,ktoré
sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutiaakoikonania,ktorémupredchádzalo(§374ods.1Tr.por.)anieprávnychdôvodovdovolaniauvedených
v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).

S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia
zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak atrahoval prieskum
právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu - dovolania, čo by
znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej
republiky (článok 2 ods. 2).

Z uvedeného je potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako
návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,
generálny prokurátor, obhajca, že najvyšší súd je viazaný návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu
dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385
Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím

dôvodom podľa § 371 ods. 1 Tr. por. bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú.

Pokiaľ obvinený poukázal na nezákonné postupy polície v prípravnom konaní pri jeho zadržaní
a pri vykonaní osobnej prehliadky, tak najvyšší súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia
rozhodnutí obidvoch súdov nižších stupňov, ktoré súdy reagovali na ním vznesené námietky vo svojich

rozhodnutiach (okresný súd na str. 9 - 12 rozsudku a krajský súd na str. 6 - 7 uznesenia) erudovane,
vyčerpávajúco, dostatočne a presvedčivo tak, že najvyšší súd považuje ich závery za správne a zákonné
bez toho, aby bolo potrebné ich opakovane rozoberať.

V súvislosti s námietkou obvineného týkajúcou sa nezákonného postupu okresného súdu a orgánov

činných v trestnom konaní pri vykonaní dôkazu - výsluchu svedkyne W. E. najvyšší súd poznamenáva
nasledovné:

Z predloženého spisového materiálu je nesporné, že práve výpovede svedkyne W. E. z prípravného
konania (č.l. 61 - 63 a č.l. 66 - 69) boli pre obžalobu kľúčové na preukázanie skutočností, či sa obvinený

dopustil trestného činu podľa § 171 Trestného zákona (tak, ako to vysvetlil v dovolaní obvinený), alebo či
sa dopustil trestného činu podľa § 172 Trestného zákona (tak, ako rozhodli súdy nižších stupňov). Preto
zákonnosť a použiteľnosť týchto výpovedí svedkyne W. E. zohrávala rozhodujúcu úlohu pre použitie
správnej právnej kvalifikácie konania obvineného a z tohto pohľadu možno považovať podané dovolanie
za vecné, nie však relevantné.

K tomuto, najvyšším súdom vyslovenému záveru, je potrebné uviesť, že okresný i krajský súd
postupovali správne, keď uznali výpovede svedkyne W. E. z prípravného konania zo 6. septembra 2012
a z 24. septembra 2012 za plnohodnotné usvedčujúce dôkazy, pretože tieto boli získané, vykonané
a napokon i hodnotené plne v súlade s princípom kontradiktórnosti, a tak spĺňajú prísne kritéria ich

procesnej použiteľnosti na hlavnom pojednávaní predpokladané článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 264 Trestného poriadku, § 213 Trestného poriadku i
§ 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Prečítanie výpovedí svedkov z prípravného konania je prípustné, ak tieto boli získané v súlade s právami

obhajoby (Unterpetinger p. Rakúsku rozsudok z 24. novembra 1986) V zmysle princípu kontradiktórnosti
ideoto,žeobvinenýmusímaťadekvátnuadostatočnúpríležitosťnato,abymoholvčase,keďsaurobila
svedecká výpoveď alebo v neskoršom štádiu konania poprieť ju a klásť svedkom otázky (Kostovski
p. Holandsku rozsudok z 20. novembra 1999). Obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť
poprieť výpoveď svedka buď počas vyšetrovania alebo počas pojednávania. Ak je odsúdenie založené

výlučne alebo v rozhodujúcej miere (sollery or to a decisive extent) na výpovedi osoby, ktorú obvinený
nemohol nikdy vypočuť, alebo dať vypočuť, právo na obhajobu je skrátené spôsobom nezlučiteľným s čl.
6 Dohovoru (Luca p. Taliansku rozsudok z 27. februára 2001 a mnohé ďalšie rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu).

Svedkyňa W. E. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní konanom 7. marca 2013 (č.l. 225 - 230),
kde radikálne zmenila svoje predchádzajúce usvedčujúce výpovede z prípravného konania, a to v
prospech obvineného. Okresný súd postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede menovanej
svedkyne z prípravného konania (č.l. 228), pričom takýto postup bol plne v súlade s Trestnýmporiadkom i Dohovorom. Svedkyňa W. E. bola v prípravnom konaní vypočutá 6. septembra 2012 (č.l.
61 - 63) za prítomnosti obhajkyne obvineného R. Q., a teda obvinený mal prostredníctvom svojej
obhajkyne príležitosť klásť svedkyni otázky a spochybniť jej tvrdenia. Ďalší výsluch menovanej svedkyne

bol vykonaný 24. septembra 2012 (č.l. 66 - 67) síce bez prítomnosti obhajkyne, avšak potom ako
vyšetrovateľ riadne a včas obhajkyňu upovedomil o čase a mieste vykonania tohto úkonu (č.l. 64).
Obvinený mal teda opäť možnosť prostredníctvom svojej obhajkyne zúčastniť sa tohto výsluchu a klásť
svedkyni otázky a spochybniť jej tvrdenia.

Obidve tieto usvedčujúce výpovede svedkyne W. E. boli vykonané v súlade s princípom
kontradiktórnosti, a preto v konaní pred súdom mohli slúžiť a správne aj slúžili ako plnohodnotné
usvedčujúce dôkazy. Následné vyjadrenia či už svedkyne alebo obvineného o vyvíjanom nátlaku na
menovanú svedkyňu považuje najvyšší súd za účelové, pretože výsluchu sa zúčastnila obhajkyňa, a
preto najvyšší súd podobne ako súdy nižších stupňov nemá žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení
svedkyne W. E. vyplývajúcich z jej výpovedí v prípravnom konaní.

Sumarizujúc vyššie uvedené je zrejmé, že nebol naplnený ani jeden dovolací dôvod označený
obvineným v dovolaní, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.